Vianoce: Biblický a teologický význam očakávania Spasiteľa

Vianoce sú významným obdobím roka, ktoré mnohým ľuďom prináša pocit radosti a pokoja. Ako najväčší cirkevný sviatok roka si Vianoce pripomíname pre úctu a zachovanie nášho kultúrneho dedičstva. Prežívame ich ako sviatky pokoja, lásky a trávenia chvíľ s rodinou a priateľmi. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias.

Advent - Obdobie očakávania a duchovnej prípravy

Vianočné obdobie sa začína štyri týždne pred Štedrým dňom a nazýva sa Advent. Advent je obdobie očakávania a duchovnej prípravy na Vianoce, ktoré má svoje hlboké korene v kresťanskej histórii. Názov pochádza z latinského slova „adventus“, čo znamená príchod. Pre kresťanov advent znamená príchod Pána Ježiša Krista, ktorého sám Boh zasľúbil hneď po páde prvého človeka.

V kresťanskom chápaní bol advent časom pokánia a zamyslenia sa nad sebou, kedy ľudia žili tajomstvom očakávania príchodu Vykupiteľa. Advent niekedy nazývali aj malým pôstom. Prvý deň adventu je zároveň prvým dňom nového cirkevného roka. Toto obdobie vrcholí vigíliou, čiže sviatkom Narodenia Pána, na Štedrý večer.

Dvojaké teologické očakávanie Adventu

V teologickom zmysle ide o dvojaké očakávanie:

• Očakávanie narodenia Ježiša Krista - pripomienka historického príchodu Mesiáša v Betleheme.
• Očakávanie druhého príchodu Ježiša Krista - pripomienka Jeho slávneho návratu ako sudcu živých i mŕtvych.

Opravdivé očakávanie je vždy spojené s dôkladnou prípravou. Myslieť by sme mali nielen na príchod Ježiša ako slabého, biedneho dieťaťa, ale aj na Jeho druhý, slávny príchod v oblakoch s veľkou mocou a slávou obklopený anjelmi.

História a pôvod Vianoc

Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. V strednej Európe sa Vianoce ako súčasť kresťanstva začali sláviť až v období medzi 8. a 10. storočím. Cirkev v 4. storočí stanovila slávenie narodenia Krista na dni zimného slnovratu, čím vytvorila protiváhu dovtedajším pohanským oslavám slnka. Postupne sa pohanské tradície transformovali do kresťanského sviatku.

Počiatky adventu siahajú do doby pápeža Gregora Veľkého, ktorý ho zaviedol okolo roku 600. Jeho trvanie nebolo vždy rovnaké, pohybovalo sa od 4 do 8 týždňov. Počet štyroch nedieľ stanovil až pápež Gregor Veľký, tie mali symbolizovať 4000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja. Advent však svoju konečnú podobu nadobudol až medzi 8. a 9. storočím.

Symbolika Adventného venca a sviečok

Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec, ktorý sa v mnohých domácnostiach vyskytuje dodnes. Adventný veniec nie je len krásnou dekoráciou, ale je to hlboký duchovný symbol, ktorý nesie mnoho významov dôležitých pre kresťanskú vieru. Vždyzelené vetvičky na venci symbolizujú večnosť, život a nádej. Aj v chladných zimných mesiacoch nám pripomínajú, že život pokračuje a nádej nikdy neumiera. Zeleň adventného venca symbolizuje trvalý život, jeho okrúhly tvar večnosť Boha a nesmrteľnosť duše, zatiaľ čo šišky, oriešky či semienka predstavujú život a vzkriesenie. Svetlo sviečok značí svetlo sveta - Krista a plameň lásky.

Adventný veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec je prejavom úcty a uznania tomu, kto je očakávaný a zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ, Ježiš Kristus.

Nápad zhotoviť si adventný veniec pochádza od hamburského duchovného Johanna Wicherna, ktorý si v roku 1860 zavesil vo svojom dome na strop obrovský čečinový veniec a pripevnil naň 24 sviečok, na každý deň jednu sviečku. Dnes sa do venca vkladajú obyčajne štyri väčšie sviečky, podľa počtu adventných nedieľ.

Význam Adventných Nedieľ

Každá zo štyroch adventných nedieľ má svoju symboliku a význam. Sviečky sa postupne zapaľujú, a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky. Každá sviečka predstavuje jeden aspekt duchovného života a symbolizuje obdobie 4000 rokov od biblického stvorenia sveta do narodenia Krista.

• Prvá adventná nedeľa - Nádej: Otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie Mesiáša. Zapaľuje sa fialová sviečka, známa ako „svieca prorokov“, ktorá symbolizuje nádej a očakávanie príchodu Mesiáša a je symbolom pokoja a pokánia.
• Druhá adventná nedeľa - Pokoj: Kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
• Tretia adventná nedeľa - Radosť: Sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa. Často sa zapaľuje ružová sviečka, ktorá vyjadruje radosť z konca pôstu.
• Štvrtá adventná nedeľa - Láska: Sústreďuje sa na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.

Biblický a teologický rozmer Vianoc

Pre veriacich kresťanov Vianoce slávia narodenie Ježiša Krista. V tomto období intenzívne vyznávajú svoju vieru v jedného Pána Ježiša Krista, Syna Božieho. Je to čas pripomínania si historického okamihu narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatkov vykúpenia, pokoja a lásky. Zasľúbený Mesiáš prišiel v plnosti času v osobe Ježiša, dieťaťa narodeného v Betleheme.

Narodenie Krista pripomína dôležitosť lásky, pokoja a pomoci druhým. Je to čas, kedy sa kresťania sústredia na duchovné hodnoty, rodinné putá a konanie dobrých skutkov. Ježišovo narodenie je splnením starozákonných proroctiev o príchode Mesiáša. Symbolika svetla je s Vianocami úzko spojená, predstavujúc Ježiša ako svetlo sveta. Evanjelium podľa Jána hovorí: "Ja som svetlo sveta. Kto ma nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života" (Ján 8:12). Vianoce sú preto časom duchovného obrodenia a reflexie, kedy sa mnohí zameriavajú na modlitbu, pôst a osobné zamyslenie.

Presný dátum narodenia Pána nie je známy. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára, zatiaľ čo niektoré skupiny veriacich oslavujú podľa juliánskeho kalendára v januári. Vianočné obdobie je spojené s tajomstvom Zjavenia Pána: jeho skromného narodenia v Betleheme, zvestovaného pastierom, a zjavenia sa mudrcom od východu, ktorí v novonarodenom Ježišovi poznávajú Krista Mesiáša a klaňajú sa mu.

Liturgický kalendár a tradície vianočného obdobia

Vianočné obdobie pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána - nedeľou Krstu Pána.

• Štedrý deň (24. december): Pripravuje na príchod Krista. Až do večera sa udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá. Na východnom a strednom Slovensku sa tento deň zvykne nazývať vilija alebo vigília - čo znamená predvečer sviatku.
• Prvý sviatok vianočný (25. december): Je najväčším sviatkom Vianoc, kedy sa oslavuje deň Kristovho narodenia.
• Druhý sviatok vianočný (26. december): Na Slovensku sa na sviatok svätého Štefana konali vinšovačky či spievali koledy. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská.
• 1. január - Slávnosť Panny Márie Bohorodičky: Cirkev si pripomína dôležitú úlohu Márie ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (r. 431). Tento deň je zároveň 58. Svetový deň pokoja.
• 6. január - Sviatok Zjavenia Pána (Epifánia): Pripomína príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše výraz v tvare C+M+B (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom), doplnený o čísla aktuálneho roku.
• 12. január - Krst Pána: Slávi sa Krst Pána v rieke Jordán, ktorý je začiatkom jeho verejného účinkovania.

Vianočné omše

Od 6. storočia sa na slávnosť Narodenia Pána slúžia tri sväté omše:

• Omša v noci (polnočná)
• Omša na úsvite (pastierska)
• Omša vo dne

Tieto omše symbolizujú trojaké zrodenie Ježiša Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne v našich srdciach. Ježiš sa narodil v Betleheme, meste asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, rodisku kráľa Dávida. Podľa tradície sa tu narodil v jaskyni za mestom.

Betlehemy a koledy

K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi. Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku v roku 1818.

Ľudové zvyky a tradície Adventu a Vianoc

Vianoce sa formovali ako súčasť kultúrnych tradícií mnohých európskych krajín, pričom si zachovávajú aj svoje etnické, konfesionálne, regionálne a lokálne špecifiká. Mnohé zvyky z minulosti sa transformovali do nových foriem, ako napríklad upratovanie, stretávanie sa, spev, hudba, obdarovávanie či charitatívne činnosti. V rodinných tradíciách sa často prelínajú individuálne náboženské, etnické a geografické väzby členov rodiny, ako aj zvyky prinesené z rodovných prostredí partnerov. V ľudovej kultúre Slovenska má advent magický charakter začiatku, kedy môžu budúcnosť človeka pozitívne či negatívne ovplyvniť nadprirodzené sily. S tým súvisia rôzne ľudové obyčaje a povery, veštenie a vinšovanie.

Príprava na Vianoce a s ňou spojené zvyky

• Imelo: Určite každý pozná tradíciu vešania imela, ktorá bola v minulosti neoddeliteľnou súčasťou adventu. Imelo v domácnosti malo rodine priniesť šťastie a požehnanie. Podľa starej keltskej tradície pomáhalo aj s plodnosťou. Najznámejšou poverou je, že dvojica, ktorá sa pod imelom pobozká, má svoju lásku istú minimálne do budúcich Vianoc.
• Medovníky: Pre mnohých sa advent spája s pečením tradičných vianočných medovníkov. Ich tradícia siaha až do 12. storočia, pričom v minulosti sa bežne používali na zdobenie vianočného stromčeka. S pečením medovníčkov sa odporúča začať už počas prvého adventného týždňa, aby mali do Vianoc čas príjemne zmäknúť.
• Adventné kalendáre: Hlavne deti (ale často aj dospelí) sa na adventné obdobie tešia kvôli adventným kalendárom. Dnes ich poznáme v mnohých formách, pričom najviac utkveli v pamäti tie, ktorých okienka ukrývajú 24 maličkých čokoládok. Ich zmysel zostáva rovnaký - spríjemniť čakanie a urobiť každý deň výnimočným.
• Sviatok sv. Ondreja (30. november): S týmto dňom je spojené liatie olova slobodnými dievkami do studenej vody, z ktorého tvaru sa mali dozvedieť, koho si zoberú za muža.
• Barborky (4. december): V tento deň dávali vydajachtivé dievčatá do vázy vetvičky z čerešne, resp. jablone - tzv. barborky. Keď im do Vianoc rozkvitli, podľa povier sa mali dievčatá do roka vydať.
• Svätý Mikuláš: Mikulášska tradícia je asi najznámejšia a dodnes udržiavaná, i keď s úpravami.
• Svätá Lucia (13. december): V tento deň by mal byť dom či byt už dokonale uprataný. Podľa ľudových zvykov našich prarodičov Lucia ochraňuje aj pred čarodejnicami a zlými silami. Lucie boli v tento deň oblečené v bielom, na tvári s bielym závojom, v jednej ruke niesli košík so sladkosťami a v druhej metličku zhotovenú z peria, ktorou symbolicky vymetali z obydlí prach a zlé sily. Tento deň nazývali aj Stridžie dni, a ľudia verili v jeho magickú moc.
• Svätý Tomáš (21. december): Chodili po dedine deti po vinšovaní, nosili oceľ a rýmovali: „Doniesli sme Vám ocele, aby ste mali hrnce celé. Aby sa Vám reťaze netrhali, kolesá nelámali.“

Počas adventu sa dodržiaval zákaz tanečných zábav a svadieb, obmedzili sa hlučné večerné pochôdzky mládeže. Nastala posvätná tichosť, muzikanti odložili svoje nástroje, chlapci schovali štrngajúce podkovy. Ani deti nesmeli vziať do rúk cengajúce zvončeky. V ľudských príbytkoch ubudlo hádok, hnevu a nedorozumení.

Štedrý deň a štedrá večera - tradície a symbolika

Najväčším a najočakávanejším vianočným sviatkom bol Štedrý deň. Dnes si ľudia v mestskom prostredí Štedrý deň spríjemňujú prechádzkami, návštevami cintorína či športovými aktivitami, pričom dopoludnia sa často využívajú na posledné nákupy. V niektorých kresťanských domácnostiach sa Štedrá večera začínala tým, že otec zaklopal na dvere a zvolal: „Otvorte!“ Mama sa spýtala: „Čo nesiete?“ Otec: „Zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnutie!“ Mama vpustila otca dnu a povedala: „V mene Božom, poďte ďalej.“

Tesne pred začatím štedrej večere hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred. Tradičné zvyky spojené so Štedrým dňom zahŕňajú:

• Položenie peňazí pod obrus.
• Pridanie šupín z vianočného kapra alebo zrna či ovsa pod obrus.
• Na stole sa nachádza chlieb, vianočné oblátky, med, cesnak, misa s ovocím, zákusky a nápoje.
• V niektorých rodinách nechýba Biblia, ruženec alebo pohár so svätenou vodou.
• Dekoratívnu dominantu tvoria sviečky, niekde v osobitnom svietniku, alebo stôl obviazaný reťazami.

Účastníkmi večere bývajú všetci členovia domácnosti, vrátane osamotene žijúcich. Štedrý večer sa často slávi troj- či štvorgeneračne. Základná schéma večere často zahŕňa spoločnú modlitbu, potretie čela medom, konzumáciu oblátok s medom a cesnakom, prípitok s vinšom, postupnú konzumáciu jednotlivých chodov a napokon rozbaľovanie darčekov. Pri príprave sviatočných jedál rodiny často rešpektujú prvky vianočného jedálneho lístka z rodín oboch partnerov, čím vznikajú originálne kombinácie jedál.

Najčastejšie štedrovečerné jedlá

Podľa prieskumu z roku 2007 tvoria rebríček najčastejšie sa vyskytujúcich štedrovečerných jedál:

Ako súčasť jedál na vianočnom stole sa uvádzajú aj sladké a slané pečivo, domáce a exotické ovocie, med a cesnak. V rímskokatolíckom prostredí funguje návšteva polnočnej pobožnosti ako prepojenie verejného a súkromného priestoru počas Štedrého večera.

Vianoce a zmysly

Atmosféra Vianoc sa nevníma len srdcom a dušou, ale aj všetkými zmyslami. Vďaka čuchu, zraku, sluchu a chuti je prežívanie slávnostných chvíľ intenzívnejšie.

• Vône Vianoc: Už niekoľko dní pred sviatkami sa z kuchýň šíri aróma škorice, vanilky, medu či kokosu. Na Štedrý deň sa k nim pridáva vôňa živice zo stromčeka alebo ihličnatých vetvičiek. Vôňu možno umocniť aj pomocou vonných lámp s éterickými olejmi alebo aromatických sviečok.
• Jas sviečky ako symbol: V dávnej minulosti žiar sviečky vyjadrovala príchod slnovratu, v kresťanských tradíciách sa spájala s príchodom Spasiteľa. Aj v dobe elektrického osvetlenia si sviečka dodnes uchováva svoje stabilné miesto, navodzujúc tajuplnú atmosféru a zmäkčujúc náladu. Sviečky zároveň odpočítavajú adventný čas.
• Hudba Vianoc: Vianočný čas sprevádza špecifický hudobný repertoár - ľudové koledy, zľudovelé vianočné piesne či pop s vianočnou tematikou. Koledy mali v ľudových tradíciách nenahraditeľné miesto, ospevovali biblický príbeh narodenia Ježiša Krista a niesli priania zdravia, šťastia a hojnosti. Ich jednoduché melódie sa uchovali predávaním z generácie na generáciu.
• Chuť a hmat počas Vianoc: Vianoce sú časom hojnosti, kedy sa uspokojuje chuť nespočetným množstvom vianočného pečiva a tradičných jedál. Pre zachovanie zdravia sa odporúča dodržiavať pôst, vychutnávať si každý chod pomaly a po večeri sa venovať prechádzke na čerstvom vzduchu. Pokojná prechádzka mrazivým večerom umožňuje držať sa za ruky, čím aj posledný zmysel - hmat - pocíti výnimočnosť chvíle.

Vianoce ako čas reflexie a spájania

Vianočné tradície a zvyky nie sú len milé rituály, ale často v sebe ukrývajú praktickú múdrosť a skúsenosť predkov. Spájajú rodiny, posilňujú vzťahy a dávajú sviatkom hlbší zmysel. Adventný veniec, svetielka v oknách, vôňa vianočných koláčov, kapor vo vani a deti čakajúce na zvonček - to všetko sú symboly, ktoré držia pokope rodiny a celé spoločenstvá.

Vianočný stromček ako symbol domova a istoty - zelený ihličnan symbolizuje život, ktorý pretrváva aj počas zimy, a svetielka na jeho vetvách predstavujú nádej a svetlo uprostred tmy. V minulosti sa stromček zdobil jablkami, perníkmi, orechmi či slamou. Dnes dominujú sklenené gule, plastové ozdoby a svetelné reťaze, no podstata zostáva rovnaká - stromček je stredobodom domácnosti.

Veštenie a povery

Vianoce boli oddávna aj časom veštenia a nádejí. Krájanie jablka po večeri malo ukázať zdravie rodiny. Hádzanie topánky patrilo najmä slobodným dievčatám a predpovedalo blízku svadbu. Orechové loďky, pustené na vodu, predpovedali zmeny, cestovanie či sťahovanie. Liate olovo, z ktorého tvaru sa háda, čo prinesie nový rok, spoľahlivo zabaví celú rodinu.

Čo nerobiť na Štedrý deň podľa povier: Neprať, neštrikovať ani nešiť, aby sa neprilákali myši. Prvý by do domu mal vstúpiť chlap, aby bolo všetko dobré. Vianoce nám pripomínajú, aby sme nezabudli na lásku, aby sme ju násobili, cítili, rozdávali a premietali vo svojej duši, srdci a mysli.

Pohanská história Vianoc

Hoci sú Vianoce chápané predovšetkým ako kresťanský sviatok, ich pôvod a prežívanie sú spojené aj s predkresťanskými tradíciami. Je všeobecne známou skutočnosťou, že vo štvrtom storočí katolícka cirkev prijala pohanské slávenie zimného slnovratu a upravila ho, aby ho použila na uctievanie narodenia Božieho Syna namiesto boha slnka. Zimný slnovrat alebo Brumalia, v súčasnosti sviatok Mithra, spájal rímsky biskup Liberius s narodením Ježiša v roku 354.

Tri spôsoby, ako sú Vianoce spojené s pohanstvom:

1. Pohanské načasovanie Vianoc

Biblické slávnosti určené Bohom sa slávia v troch ročných obdobiach: na jar, v lete a na jeseň na severnej pologuli (Exodus 23:14-16; 3. Mojžišova 23). Žiadny z prikázaných sviatkov Biblie sa neslávil v zime. Starovekí ľudia v Európe, najmä v severných častiach, nenávideli zimu nielen pre chlad, ale aj pre tmavé dni s iba pár hodinami slnečného svetla. Mnohé pohanské civilizácie oslavovali zimný slnovrat, pretože znamenal čas, kedy sa dni začnú predlžovať. Videli to ako deň, keď slnko (uctievané ako boh) začalo dobývať temnotu zimy. Niektoré z pohanských sviatkov okolo zimného slnovratu boli Yule (Nandi), Koliada (východná Európa) a Saturnálie (Rím).

V roku 274 rímsky cisár Aurelianus povýšil boha slnka na hlavného rímskeho boha tým, že mu 25. decembra zasvätil nový chrám (Sol Invictus bola rímska verzia perzského boha slnka Mithra). Pôvod sviatkov, pohanské korene tradícií a vývoj cirkevného prijatia 25. decembra sú vážnymi otázkami. V Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska sa píše: „Pri oslavách na počesť boha Saturna (od 17. do 24. decembra) sa ľudia vzájomne obdarúvali sviečkami a žartovnými darčekmi.“ Podľa ďalšej encyklopédie „vianočné hodovanie s podávaním obradových a sviatočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, keď sa v tomto termíne slávil sviatok zimného slnovratu“.

2. Pohanské uctievanie prírody spojené s vianočnými zvykmi

Počas chladných a tmavých zimných mesiacov zostáva jedľa zelená. Pohania vo svojom uctievaní prírody uctievali vždy zelené stromy ako posvätné, pretože chlad a tma ich nedokázali premôcť. Pohania rúbali stromy a prinášali ich do svojich domovov ako dobré znamenie a symbol plodnosti. Okrem toho svoje domy ozdobovali zeleňou a kvitnúcimi rastlinami, ako je cezmína, brečtan a imelo. Tieto tradície pokračujú aj dnes v praxi zdobenia ikonického symbolu Vianoc, vianočného stromčeka a ich domovov pozlátkami, girlandami a vencami. Meno Saturnalia zaniklo, ale k Vianociam patrili aj jeho oslavy, ako zdobenie domovov ihličnatými stromami, rozdávanie darčekov a hodovanie.

Z Encyklopedie slovanských bohů a mýtů sa dozvedáme, že imelo „zohrávalo úlohu v slávnostiach zimného slnovratu, odkiaľ prešlo do symboliky vianočných sviatkov.“ Takisto „Obradná obchôdzka“ s koledami má korene „v predkresťanských obradoch novoročia“.

3. Pohanský pôvod mýtu o Santa Clausovi

Aj Santa Claus sa stal ikonickým symbolom Vianoc. No novodobý Santa je oveľa krotší ako jeho starodávny prototyp. Krampus, ktorého meno znamená "pazúr", bol tvor napoly kozy/polovičného démona, o ktorom sa verilo, že počas Krampusovej noci navštevuje deti a bičuje, a odnáša tých veľmi nezbedných do podsvetia vo svojom vreci. Dospelí sa obliekali do ohavne vyzerajúcich kostýmov a strašili deti. Niektoré z týchto tradícií sa dodnes v surovej podobe praktizujú v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a Českej republike. Keď sa tieto tradície privlastnili Vianociam, Krampus bol spájaný so svätým Mikulášom. Chvíľu títo dvaja spolu pracovali ako "dobrý policajt, zlý policajt", pričom Krampus trestal neposlušné deti a Santa odmeňoval dobré. Nakoniec sa však obe spojili a zlúčili do moderného Santa Clausa.

Tieto príklady ukazujú prelínenie pohanských tradícií do vianočných sviatkov. Napriek tomu, že pohanské korene Vianoc sú zrejmé, milióny ľudí na celom svete ich stále oslavujú ako "kresťanský" sviatok. V Biblii sa neuvádza dátum narodenia Ježiša Krista ani sa v nej neuvádza, že by sme mali sláviť jeho narodeniny. Z Písma jasne vyplýva, že Boha pohoršuje, ak sa ho snažíme uctievať po svojom, v rozpore s tým, čo schvaľuje.

tags: #vianoce #ocakavanie #spasitela