Nanebovstúpenie Pána: Význam a tradícia

Vo štvrtok 29. mája kresťanský svet oslavuje sviatok Nanebovstúpenia Pána. Tento významný deň si pripomíname štyridsať dní po Veľkej noci a desať dní pred Turícami, čiže Zoslaním Ducha Svätého.

Biblický základ a teologický význam

Podľa biblických záznamov sa Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení naposledy stretol so svojimi učeníkmi. Pred ich očami slávnostne vystúpil do neba a zaujal miesto po Božej pravici. Táto udalosť sa hlboko vryla do pamäti prvých nasledovníkov Krista a jej svedectvo nachádzame v evanjeliách a v knihe Skutkov apoštolov.

Ježiš Kristus vystúpil na Nebesia práve na Olivovej hore, aby tam, kde sa začalo jeho pozemské utrpenie, začalo sa aj jeho oslávenie. Tento sviatok je v Katolíckej cirkvi považovaný za prikázaný.

Slávnosťou Nanebovstúpenia Pána sa končí veľkonočné obdobie a začína sa obdobie „cez rok“. V piatok po Nanebovstúpení Pána sa tradične začína deviatnik k Duchu Svätému.

Pán Ježiš, ako víťaz nad hriechom a smrťou, nás predišiel do večného príbytku, aby nám dal nádej, že kde je on ako naša hlava, tam raz budú aj jeho údy v tej istej sláve.

Historický vývoj sviatku

Sviatok Nanebovstúpenia má svoje korene už v apoštolských časoch. Už svätý Augustín (432) vo svojej homílii spomína tento sviatok, čo svedčí o jeho starobylosti.

Svätá Helena dala na Olivovej hore postaviť chrám na mieste, kde sa podľa tradície Pán vyzdvihol do neba.

Ako osobitný sviatok sa začal sláviť v druhej polovici 4. storočia, o čom svedčí aj svätý Ján Zlatoústy (407). Pred týmto obdobím sa slávil v rámci päťdesiatdňového obdobia od Veľkej noci.

Svätý Ján Zlatoústy opisuje Nanebovstúpenie ako vrchol sviatkov, ktorý predchádza Turíciam:

„Nedávno sme slávili sviatok Kríža, Umučenia, Zmŕtvychvstania a potom Nanebovstúpenia nášho Pána Ježiša Krista; dnes sme povýšení až k samému vrcholu dobier, prišli sme k metropole sviatkov (Turíc).“

Svätý Augustín vo svojej homílii na tento sviatok zdôrazňuje:

„Dnes náš Pán, Ježiš Kristus, vystúpil do neba. Pán dnes vystupuje do neba, vystupuje do neba za hlaholu poľnice. Pán vystupuje do neba a celé nebo jasá, lebo domov sa vracia Pán, domov, do Otcovho náručia sa vracia Syn, milovaný Boží Syn.“

Svedectvo o sviatku nachádzame aj v Peregrinatio Aetheriae z 5. storočia.

Nanebovstúpenie ako symbol nádeje a víťazstva

Nanebovstúpenie symbolizuje víťazstvo ľudskej prirodzenosti. Ježiš, ako pravý človek, sa vracia do neba v ľudskom tele, ktoré bolo poznačené utrpením za lásku k ľudstvu. Toto víťazstvo ľudskej prirodzenosti opisuje aj svätý Gregor z Nyssy (338-394).

Súčasťou sviatku je aj výzva z Knihy Skutkov apoštolov: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba?“ (Sk 1, 11). Táto otázka napomína učeníkov, aby sa nezameriavali len na odchod Krista, ale aby pochopili, že Nanebovstúpenie nie je len rozlúčkou, ale aj novou prítomnosťou Boha medzi ľuďmi.

Nanebovstúpenie poukazuje na cieľ nášho života - nebo, ktoré je večným domovom. Je to miesto, kde nás Boh očakáva a kde nám pripravuje príbytok. Súčasne nás povzbudzuje, aby sme vkladali svoju nádej nie do nestálostí tohto sveta, ale do večného života v nebesiach, ku ktorému vedie jediná cesta - Ježiš Kristus.

Liturgické slávenie a tradície

V Katolíckej cirkvi je Nanebovstúpenie Pána prikázaným sviatkom. Na niektorých miestach vo svete sa jeho slávenie z pastoračných dôvodov môže konať aj v nasledujúcu nedeľu. Na Slovensku si sviatok tradične pripomíname vo štvrtok, teda na 40. deň po Veľkej noci, napriek tomu, že nie je štátnym sviatkom.

V byzantskom obrade je Nanebovstúpenie jedným z dvanástich veľkých sviatkov a slávi sa osem dní, pričom sa končí v piatok pred Zostúpením Svätého Ducha. Deň pred sviatkom sa slávi Odovzdanie Paschy.

Bohoslužobné texty v byzantskom obrade synteticky predstavujú celý Kristov plán spásy, od jeho vtelenia a utrpenia, cez vzkriesenie, až po prísľub zostúpenia Svätého Ducha a druhého Kristovho príchodu (parúzie). Sviatok má preto aj výrazný eschatologický nádych a pripravuje na prichádzajúce Turíce.

Citáty a modlitby spojené so sviatkom

• „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.“ (Lk 24, 46-50)
• „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, opäť príde.“ (Sk 1, 11)
• „Kristus nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou.“ (Hebr 9, 24)
• Modlitba z Tretej Eucharistickej modlitby: „Tam zotrieš každú slzu z našich očí a uvidíme teba, svojho Boha, z tváre do tváre, budeme ti podobní po všetky veky a budeme ťa bez prestania chváliť v Kristovi našom Pánovi, skrze ktorého štedro dávaš svetu všetko dobré.“

Svätá sestra Faustína vo svojom Denníčku opisuje vnútorné prežitie sviatku Nanebovstúpenia:

„Dnes už od samého rána sa Boh dotýka mojej duše. Po svätom prijímaní som chvíľu prebývala s nebeským Otcom. Moja duša bola pritiahnutá do samotnej žiary lásky. Pochopila som, že žiadne vonkajšie diela nemožno porovnávať s čistou láskou k Bohu… Videla som radosť vteleného Slova a bola som pohrúžená do trojjediného Boha. Keď som prišla k sebe, moju dušu zaplavila túžba, túžim spojiť sa s Bohom. Zalieva ma taká veľká láska k nebeskému Otcovi, že celý tento deň nazývam nepretržitou extázou lásky.“

tags: #nanebovstupenie #pana #prihovor