Keď hovoríme o tvorbe popredného českého maliara, ilustrátora a spisovateľa Josefa Ladu, väčšinou sa nám vo vizuálnej pamäti vynoria dve línie jeho obrazov. Jednou sú nádherné scény zo života českej dediny a najmä Vianoc vtedajšej doby - hádam nik nenamaľoval toľko vianočných obrázkov ako práve Lada. Druhou sú jedinečné ilustrácie Haškovho Dobrého vojaka Švejka, ktoré nerozlučne patria k tomuto skvelému dielu humoristickej literatúry.
Život a umelecký odkaz Josefa Ladu
Jozef Lada sa narodil 17. decembra 1887 v rodine chudobného obuvníka v Hrusiciach neďaleko Prahy. Ako dieťa prišiel o pravé oko, keď padol na otcov obuvnícky nôž. S týmto handicapom sa však vyrovnal výborne; mal schopnosť presného videnia s absolútnou vizuálnou pamäťou. Dokázal rovnako dobre maľovať ľavou aj pravou rukou, čím sa zo známych maliarov vyznačoval iba Leonardo da Vinci.
Na Vysokej škole umeleckopriemyselnej absolvoval len jeden semester, no svoj rukopis dlhé roky cibril, až sa dopracoval k vlastnému nenapodobiteľnému štýlu. Za sebou zanechal okolo 400 obrazov, 15-tisíc kresieb a ilustrácií, veľa návrhov knižných obálok, plagátov a javiskových scén. Bol uznávaný aj na medzinárodnej scéne - Pablo Picasso ho označil za najväčšieho českého maliara.
Vianoce ako hlavná inšpirácia
Ladova tvorba sa vyznačuje láskyplným zobrazením českých vidieckych postáv a príbehov s humorom a jemnou iróniou. Jeho najslávnejšie maľby sú so zimnými motívmi. Sám ich popisoval s farebnosťou, akú vidno na jeho obrazoch: „Dedinky bývali celé zapadnuté snehom, a keď som sa pri návrate obrátil a na niektorú zadíval, bolo ju sotva vidieť v bielej krajine. To vám bývala krása!“
Jeho vzťah k sviatkom potvrdzujú aj autentické spomienky: „A než som sa nazdal, prekvapili vždy Vianoce a s nimi najkrajší deň v roku, Štedrý deň. Netešil som sa naň kvôli darčekom, nikdy som nič pod stromček nedostával, ale tešil som sa na Vianoce pre tú všeobecnú krásnu náladu.“
Fenomén „malej doby ľadovej“ v umení
Klimatológ Pavel Matejovič upozorňuje, že Lada tvoril v období, ktoré nasleduje po tzv. „malej dobe ľadovej“ (dekáda 1885-1895). Vtedy bolo zaznamenaných mnoho tuhých zím, čo umelec pretavil do svojich realistických zasnežených krajiniek. Podľa časopisu Vesmír, ak neskorší autori prezentovali zasnežené krajinky ako prirodzenú súčasť zím, išlo často viac o umeleckú fikciu než skutočnosť, keďže neskôr nastali teplejšie periódy.
Betlehemy: Tradícia siahajúca do histórie
Vianočnú atmosféru neodmysliteľne dopĺňajú betlehemy. Od čias sv. Františka z Assisi sa táto tradícia rozšírila do celého sveta. Na Slovensku máme niekoľko významných príkladov:
| Betlehem | Umiestnenie | Zaujímavosť |
|---|---|---|
| Slovenský betlehem | Rajecká Lesná | Dielo Jozefa Pekaru, 200 pohyblivých postáv |
| Háčkovaný betlehem | Vatikán | Dielo Ivety Kolníkovej, vybrané na medzinárodnú výstavu |
| Snehový betlehem | Vysoké Tatry | Vytesaný do snehu pri Rainerovej útulni |
TV SEVERKA História Betlehemov
Neopakovateľná atmosféra Vianoc dýcha na malých i veľkých čitateľov z nezameniteľných Ladových obrázkov a textov, ktoré po mimoriadnom úspechu u českých čitateľov mieria aj k slovenskému čitateľovi, aby pripomenuli, že práve takto by mali vyzerať Vianoce: pokojne, zasnežene a s hrejivým pocitom domova.