S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí na Slovensku dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z týchto zvykov nepraktizovala. Vianoce, sviatky pokoja a lásky, sú pre kresťanov vrcholom duchovného roka a ich prežívanie je úzko späté s bohatým dedičstvom našich predkov.
Symbolika štedrovečerného stola
Štedrovečerný stôl je centrom rodinného diania. Jednotlivé úkony a predmety na ňom majú zabezpečiť rodine prosperitu a ochranu:
- Šupina z kapra: Známym zvykom vo všetkých regiónoch je vložiť pod obrus šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali financie.
- Oblátka s medom a cesnakom: Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri. Medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
- Jabĺčko: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
- Tanier navyše: Pri prestieraní sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše pre náhodných pocestných.
- Reťaz a svieca: Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca ako symbol Vianoc. Obľúbeným zvykom, najmä na východe Slovenska, je reťaz obmotaná okolo stola, čo má symbolizovať pevnosť rodiny.
Magické úkony a povery
S vianočným časom sa spájajú aj rôzne zvyklosti zamerané na predpovedanie budúcnosti alebo odháňanie zlých síl:
- Hádzanie orechov: Veľmi rozšíreným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb, čo má privolať hojnosť.
- Sfukovanie sviece: Na Kysuciach jednotliví členovia rodiny sfukujú sviecu. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dym dvíha rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
- Pôst: Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst, ktorý trvá až do východu prvej hviezdy na oblohe.
- Pravidlá stolovania: Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať; všetko potrebné by malo byť na stole prichystané vopred. Zároveň pri stole nesmie chýbať spoločná modlitba.
Vianoce v roku 1975
Katolícke Vianoce v kontexte tradícií
Katolícke Vianoce sú plné symboliky a liturgickej hĺbky. Adventné obdobie je časom očakávania, kedy sa veriaci stretávajú na rorátnych omšiach. Vrcholom sviatkov je polnočná omša, známa aj ako „Pasterka“, ktorá je symbolom radostného očakávania príchodu Krista.
Osobitný význam majú jasličkové pobožnosti a betlehemy. Tie sú neodmysliteľným symbolom Vianoc až do 6. januára, kedy sa slávi sviatok Zjavenia Pána (Traja králi). V tento deň sa tradične požehnávajú domy a nad dvere sa kriedou píše nápis s aktuálnym rokom.
Premeny vianočných zvykov v čase
Vianoce na Slovensku prešli za posledné storočie výraznou premenou. Kým kedysi odrážali odlišnosti medzi mestom a vidiekom, dnes sa mnohé tradície zjednocujú. Podľa antropologičky prof. PhDr. Zuzany Beňuškovej, CSc. sa v mestách v 20. storočí viac prejavovali moderné vplyvy, kým vidiek zostal dlhšie verný lokálnym rituálom.
Dnešná podoba vianočného menu, ako je vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom, sa v širšom meradle rozšírila až počas 20. storočia. Aj keď sa dnes stretávame s globalizáciou vianočných prvkov, v rodinnom kruhu sa stále zachovávajú medzigeneračne dedené tradície, ktoré tvoria nezameniteľnú atmosféru týchto sviatkov.