Pracovný čas a jeho limity, s dôrazom na vianočné sviatky

Pojem pracovný čas je základným pracovnoprávnym vzťahom, ktorý definuje časový úsek, v rámci ktorého zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu, je k dispozícii zamestnávateľovi a plní ostatné dojednania z pracovnej zmluvy. Jeho právna úprava predstavuje jadro pracovného práva a prostredníctvom neho väčšina občanov realizuje ústavné právo na prácu.

Pracovný pomer vzniká na základe pracovnej zmluvy medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorá musí byť uzavretá v písomnej forme a môže byť na dobu určitú alebo neurčitú. Zamestnávateľ má jednoznačne definovanú povinnosť viesť kompletnú evidenciu pracovného času, z ktorej musí orgán kontroly vždy vedieť zistiť začiatok a koniec pracovnej zmeny, rozsah práce nadčas, ako aj pracovnej pohotovosti.

Definícia a dĺžka pracovného času

Zákonník práce vymedzuje pojem pracovný čas tak, že jeho základnou charakteristikou je osobná dispozícia zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi, v rámci ktorej zamestnanec vykonáva prácu a plní pracovné povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Od pojmu pracovný čas je potrebné odlišovať pojem dĺžka pracovného času ako časové ohraničenie doby, v ktorej zamestnanec pracuje podľa pracovnej zmluvy.

V uvedenom zmysle práca zamestnanca v rámci dohodnutej dĺžky pracovného času je synalagmatickou povinnosťou vo vzťahu k povinnosti zamestnávateľa platiť mzdu zamestnancovi za vykonanú prácu. Tým, kto má priradené právo určovať rozsah pracovného času, je zamestnávateľ, s výnimkou situácií, keď na určenie potrebuje túto zmenu prerokovať so zástupcami zamestnancov. Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí, sa považuje za ustanovený týždenný pracovný čas.

Štandardný a skrátený pracovný čas

Základné nastavenie pracovného času určuje pravidlo, že pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín. Druhým kritériom pri nastavovaní pracovného času zamestnávateľom je týždenný limit práce a tým je štyridsať hodín (najviac 40 hodín týždenne podľa § 85 ods. 5 Zákonníka práce). Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

Zákonník práce definuje viaceré výnimky a iné limity pre konkrétne typy prevádzok a kategórie zamestnancov:

• V dvojzmennej prevádzke, ak zamestnanec pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách, je pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne.
• Vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke je pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.
• Pre zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia, je pracovný čas najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
• Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.
• Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.

Pre zdravotníckych zamestnancov a vedúcich zamestnancov (§ 85a ods. 1 Zákonníka práce) je s ich súhlasom možné nastaviť priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov nad 48 hodín, a to v priebehu štyroch bezprostredne nasledujúcich kalendárnych mesiacov po sebe. Táto skupina zamestnancov však nemôže mať takto dohodnutý priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov dlhší ako 56 hodín. Vedúci zamestnanec môže kedykoľvek svoj súhlas odvolať, pričom účinky tohto odvolania nastanú až uplynutím jedného mesiaca od doručenia zamestnávateľovi. Odvolanie súhlasu je jednostranným právnym úkonom zamestnanca.

Pružný a nerovnomerný pracovný čas

Pracovný čas môže byť rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne.

• Rovnomerné rozvrhnutie je charakteristické svojou pravidelnosťou, spravidla päť pracovných dní v týždni. Rozdiel medzi dĺžkou pracovného času v jednotlivých týždňoch by nemal byť väčší ako tri hodiny a pracovná zmena by nemala presiahnuť deväť hodín. Vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov.
• Nerovnomerné rozvrhnutie znamená, že jednotlivé nasledujúce týždne nemajú rovnako určený pracovný čas. Na zavedenie sa vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo samotného zamestnanca. Priemerný týždenný pracovný čas musí počas obdobia štyroch mesiacov (max. obdobie, môže byť aj kratšie) byť v dĺžke ustanoveného týždenného pracovného času. Toto obdobie možno predĺžiť až na dvanásť mesiacov po súhlase zástupcov zamestnancov, ak to vyžaduje rozdielna potreba práce počas roka. Maximálna dĺžka jednej pracovnej zmeny v rámci nerovnomerného rozvrhnutia je 12 hodín. Zamestnávateľ potrebuje súhlas aj od zdravotne postihnutých zamestnancov, tehotných žien alebo zamestnancov starajúcich sa o deti mladšie ako tri roky (alebo osamelých o deti mladšie ako 15 rokov), ak sa na nich má uplatniť nerovnomerné rozvrhnutie.
• Pružný pracovný čas je spôsob rozvrhnutia, ktorý sa dá aplikovať pri rovnomernom aj nerovnomernom rozložení. Umožňuje zamestnancovi zvoliť si začiatok a prípadne aj koniec pracovnej zmeny (voliteľný pracovný čas), pričom musí dodržať zamestnávateľom určený časový úsek, počas ktorého na pracovisku musí byť (základný pracovný čas). Zamestnávateľ ho zavádza po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a určuje, či sa uplatní ako pružný pracovný deň, týždeň, mesiac, prípadne iné obdobie. Maximálna dĺžka jednej pracovnej zmeny je dvanásť hodín.

Prestávky a odpočinok

Prestávky v práci alebo po jej skončení sú časové úseky, ktoré ovplyvňujú aj samotný pracovný čas. Zákonník práce upravuje nepretržitý denný odpočinok a to v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín, nepretržitý odpočinok v týždni a to 2 po sebe nasledujúce dni raz za týždeň, prácu v dňoch pracovného pokoja, prácu v noci a prácu nadčas.

Prestávka na jedenie a odpočinok

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. U mladistvého zamestnanca stačí, aby bola zmena dlhšia ako 4 a 1/2 hodiny. Tieto prestávky sa nezapočítavajú do pracovného času a nepatrí za ne mzda, s výnimkou, ak je prestávka poskytovaná z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Prestávka sa nezaraďuje na začiatku a ani na konci pracovnej zmeny.

Nepretržitý denný a týždenný odpočinok

Zamestnanec má nárok, aby mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín. Mladistvý zamestnanec má nárok aspoň na 14 hodín v priebehu 24 hodín.

Tento odpočinok možno skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov v určitých prípadoch, ako sú (§ 92 ods. 2 Zákonníka práce):

• Nepretržité prevádzky a turnusová práca
• Naliehavé poľnohospodárske práce
• Naliehavé opravárske práce
• Práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov
• Mimoriadne udalosti

Skrátenie je možné najviac dvakrát za týždeň a ak sa odpočinok skráti, musí byť následne predĺžený v nasledujúci deň. Pre ženy v nepretržitých prevádzkach môže byť odpočinok skrátený len na 11 hodín. Zamestnancom, ktorí sa vrátia z pracovnej cesty po 24:00 hod., sa musí poskytnúť odpočinok minimálne v dĺžke 8 hodín.

Zamestnanci majú nárok na dva po sebe nasledujúce dni odpočinku týždenne, typicky sobota a nedeľa, alebo nedeľa a pondelok. Ak povaha práce alebo prevádzkové podmienky neumožňujú bežný rozvrh, môžu byť dva dni odpočinku poskytnuté inak, a to aj v iných dňoch.

Práca počas sviatkov a dní pracovného pokoja

Práca počas štátnych sviatkov a nedieľ je špeciálne regulovaná a obyčajne podlieha vyšším príplatkom. S blížiacimi sa vianočnými sviatkami a Novým rokom mnohí z nás sú si každý rok neistí, ako budú obchody a služby otvorené počas tohto obdobia.

Definícia sviatkov a dní pracovného pokoja

Sviatkom sa v zmysle zákona č. 241/1993 Z.z. rozumejú nasledujúce dni:

• 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky)
• 6. január (Traja králi)
• Veľký piatok
• Veľkonočná nedeľa
• Veľkonočný pondelok
• 1. máj (Sviatok práce)
• 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom)
• 5. júl (Sviatok sv. Cyrila a Metoda)
• 29. august (Výročie SNP)
• 1. september (Deň Ústavy SR)
• 15. september (Sedembolestná Panna Mária)
• 1. november (Sviatok všetkých svätých)
• 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu)
• 24. december (Štedrý deň - po 12:00 hodine)
• 25. december (Prvý sviatok vianočný)
• 26. december (Druhý sviatok vianočný)

Dňami pracovného pokoja sú: sobota a nedeľa.

Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja uvedené v § 1 a v § 2 zákona č. 241/1993 Z.z. považuje za nepodstatné.

Obmedzenia a podmienky práce vo sviatok

Práca v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok je upravená Zákonníkom práce a zákonom č. 241/1993 Z.z. Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť prácu cez sviatok iba výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Podmienkou je nevyhnutnosť práce, ktorú nie je možné vykonať v pracovných dňoch.

Prípady, kedy možno nariadiť prácu vo sviatok

Podľa § 94 ods. 3 a 4 Zákonníka práce sú prípady, kedy možno nariadiť prácu vo sviatok:

• Naliehavé opravárske práce.
• Nakladacie a vykladacie práce.
• Inventúrne a uzávierkové práce.
• Práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu.
• Práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach.
• Práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva.
• Kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat.
• Naliehavé práce v poľnohospodárstve pri zakladaní, ošetrovaní a zbere plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.
• Práce v nepretržitej prevádzke.
• Práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

Dni, kedy nemožno nariadiť prácu (predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi)

V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12:00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác.

Výnimky zo zákazu predaja

Tento zákaz sa netýka obchodov, v ktorých obsluhuje samotný majiteľ, a nasledujúcich prevádzok:

• Maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami.
• Maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach.
• Maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach.
• Predaj cestovných lístkov.
• Predaj suvenírov.
• Predaj kvetov 8. mája, 1. septembra.
• Predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.

Nároky zamestnancov za prácu vo sviatok

Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce.

Mzdové zvýhodnenie a náhradné voľno

V prípade práce vo sviatok má zamestnanec nárok na:

• Mzdu za vykonanú prácu.
• Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % svojho priemerného zárobku (od 1. mája 2018).

Výška mzdového zvýhodnenia je minimálna, v kolektívnej alebo pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, ale nemôže ho nariadiť. Ak sa zamestnanec dohodne na čerpaní náhradného voľna, stráca nárok na mzdové zvýhodnenie. Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Napríklad: Zamestnanec odpracoval v deň sviatku 7,5 hodiny a dohodol sa na čerpaní náhradného voľna. Za deň čerpania náhradného voľna mu patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku (napr. 4,60 €/h). Celkovo v mesiaci odpracoval 150 hodín namiesto pôvodne plánovaných 157,5 hodiny.

Pravidlá pre mesačne odmeňovaných zamestnancov

Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy. Ak odpracuje mesačne odmeňovaný zamestnanec plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške, pokiaľ kolektívna alebo pracovná zmluva nedohodne krátenie mzdy. Sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, sa považuje za odpracovaný deň.

Napríklad: Zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou neodpracoval v dôsledku sviatku jeden deň, t.j. namiesto 160 hodín odpracoval len 152 hodín. Tento deň sa považuje u mesačne odmeňovaného zamestnanca za odpracovaný. Jeho mesačná mzda je 550 Eur a v pracovnej zmluve nie je dohodnuté krátenie mzdy. Patrí mu nekrátená mzda.

Špecifiká pre vedúcich zamestnancov

S vedúcim zamestnancom (okruh vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce) môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok (§ 122 ods. 5 Zákonníka práce). Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok

Zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok a mesačne odmeňovaný zamestnanec na nekrátenú mzdu z dôvodu sviatku, v ktorý nepracoval (mzda mu ušla v dôsledku sviatku), ak mu v uvedený deň nepripadla smena podľa rozvrhu pracovných zmien. To môže nastať predovšetkým u zmenárov, pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, alebo ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu pre zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom od pondelka do piatku.

Pracovný čas počas vianočných sviatkov a Silvestra

Počas vianočných sviatkov a Silvestra platia špecifické otváracie hodiny obchodov a prevádzok, ktoré sú nariadené zákonom.

Štedrý deň (24. december)

Na Štedrý deň sú obchody otvorené iba doobeda, zvyčajne do 11:00 alebo 12:00 hodiny. Po 12:00 hodine sa obchody zatvoria, keďže podľa zákona je predaj v maloobchode počas sviatkov zakázaný. Výnimku tvoria čerpacie stanice, predajne na letiskách, v prístavoch a na staniciach verejnej dopravy, ako aj predajne v nemocniciach.

Prvý a druhý sviatok vianočný (25. a 26. december)

Oba tieto dni patria k štátnym sviatkom, a preto budú všetky obchody zatvorené. Fungovať však môžu reštaurácie, čerpacie stanice a niektoré služby.

Obdobie medzi sviatkami (27. - 30. december)

Po vianočných sviatkoch sa obchody a služby vrátia k štandardnému režimu. Väčšina obchodov bude otvorená podľa bežných otváracích hodín.

Silvester (31. december)

Na Silvestra budú obchody otvorené, avšak s upraveným režimom. Väčšina reťazcov zavrie skôr, zvyčajne medzi 16:00 a 18:00 hodinou. Služby, ako reštaurácie či bary, budú otvorené dlhšie.

Nový rok (1. január)

Prvý deň nového roku je štátnym sviatkom, a preto budú obchody zatvorené. Otvorené zostanú len čerpacie stanice, predajne na letiskách a v prístavoch či prevádzky, kde predaj zabezpečuje samotný majiteľ.

Sviatok Zjavenia Pána (Traja králi - 6. január)

Po vianočných sviatkoch nasleduje ďalší deň voľna. V tento deň platí podľa zákona zákaz maloobchodného predaja, obchody budú teda zatvorené. Výnimku tvoria čerpacie stanice, predajne na letiskách a v nemocniciach.

Otváracie hodiny vybraných obchodných reťazcov (Vianoce 2024/2025)

Prinášame vám prehľad otváracích hodín vybraných obchodných reťazcov, aby sa vám nestalo, že sa vám dvere obchodu neotvoria.

Tesco

Tesco Online nákupy budú dostupné do 23. decembra. Počas sviatkov 24.-26. decembra a 1. a 6. januára rozvoz objednávok nebude k dispozícii.

Billa

Online nákupy Billa sú dostupné cez Wolt alebo Bistro.sk. Predajne VIVA BILLA na čerpacích staniciach OMV sú otvorené nepretržite.

Lidl

Kaufland

Sankcie za porušenie zákona

V prípade porušenia zákona, najmä čo sa týka zákazu predaja tovaru konečnému spotrebiteľovi v určené sviatočné dni, môžu inšpektori práce uložiť majiteľom prevádzok pokutu do výšky 100 000 eur.

tags: #vianoce #dokedy #moze #byt #pracovny #cas