Vážení prítomní,
aj keď si uvedomujeme, že všetko má svoj koniec, len veľmi ťažko prijímame koniec niečoho, na čom nám záležalo, čo sa nám páčilo, čo sme mali radi a bez čoho si nevieme predstaviť svoj ďalší život. A jedným z tých prípadov je smrť milovanej osoby. Pripadla mi dnes veľmi ťažká úloha navždy sa rozlúčiť s človekom, uzavrieť kapitolu jej pozemskej púte, jej života.
Šok z náhleho odchodu
Bolo to neuveriteľné, veď len pred niekoľkými dňami sa spolu s nami tešila zo života. Človek dokáže vzdorovať búrkam, musí však byť pripravený aj na najťažšie rany a vyrovnane očakávať aj chvíle, keď sa dielo musí uzavrieť. My jej najbližší sme zostali veľmi smutní.
Sú medzi nami ľudia, ktorých prítomnosť je taká samozrejmá, že si ju ani neuvedomujeme. Tak ako si neuvedomujeme vzduch alebo tlkot vlastného srdca. Často zabúdame, že je to pre nás nevyhnutnosť. Až strata nám to pripomenie. Tak ako nám strata blízkeho človeka pripomenie, ako veľmi sme ho milovali. Srdce našej zosnulej prestalo biť naveky. A nás táto správa zasiahla ako bolestivý šíp priamo do srdca. Je to niečo, čo človek nečaká, však kto by povedal, že jej čas sa už naplnil.
Jej smrť bola nečakaná, nestihli sme sa s ňou rozlúčiť, nestihli sme jej povedať, ako veľmi ju máme radi. Druhú šancu povedať jej, čím všetkým pre nás bola, už nedostaneme.
Posolstvo do života
Preto prosím každého v tejto miestnosti, žime každý deň tak, akoby bol náš posledný, nestrácajme ani chvíľu nariekaním nad včerajšími neúspechmi. Ani najlepšia poisťovňa nám nezaručí, že sa zajtra prebudíme. Nie, už neodčiníme, čo sme zameškali, tok času nikto nezvráti, preto nechajme včerajšok navždy pochovaný. Dnes je deň, keď máme objať svoje ženy a mužov, svoje deti, svojich priateľov a povedať im, čo k nim cítime. Zajtra tu nemusia byť. Pomôžme priateľovi dnes. Zajtra našu pomoc už nemusí potrebovať. Dnes vychutnajme dnešok. Lebo dnešok je iba jeden.
Spomienky a rozlúčka
Môžeme teraz plakať, lebo odišla, alebo sa môžeme usmievať, pretože žila. Môžeme zavrieť naše oči a priať si, aby sa vrátila, alebo ich môžeme nechať otvorené a uvedomiť si, čo všetko nám zanechala. Naše srdcia môžu ostať prázdne, lebo ju už nikdy neuvidíme, alebo môžu ostať plné lásky, ktorú sme spolu zdieľali.
Milovali sme ju a bude nám, rovnako ako aj všetkým priateľom a známym, veľmi chýbať. Prosíme vás, aby ste si všetci spomenuli na pekné chvíle strávené s ňou a uchovali si tieto spomienky. Život sa smrťou blízkeho človeka nemusí skončiť, najmä keď ho s láskou nosíme vo svojom srdci a spomienkach.
Chceme žiť s tichou spomienkou na ňu! Odpočívaj v pokoji.