Miloš Alexander Bazovský: Život a Umelecká Cesta
Miloš Alexander Bazovský (1899 Turany nad Váhom - 1968 Trenčín) patrí k popredným osobnostiam slovenského moderného umenia. Narodil sa 11. januára 1899 v Turanoch nad Váhom do učiteľskej rodiny. Rodné prostredie významne ovplyvnilo jeho tvorbu. Umelecké vzdelanie získal v Pešti a neskôr v Prahe, významnom centre kultúrneho a umeleckého diania, kde sa v tom čase stretávali umelci a filozofi z celej Európy. Absolvoval viaceré študijné cesty, ktoré ho nesmierne obohatili, ale vždy sa rád vracal domov, na Slovensko.
Rodná zem bola preňho celoživotnou inšpiráciou. Cestoval po Slovensku a spoznával jeho obyvateľov, ich radosti i strasti. Počas ciest vytvoril množstvo kresieb, pastelov či fotografií, ktoré neskôr použil ako štúdie. Pre nadobudnuté poznatky hľadal jedinečný výraz, formálne ovplyvnený nielen modernou, ale napríklad aj africkým, aztéckym či egyptským umením. Ako umelec aj ako človek Bazovský bažil po nových podnetoch, ktoré umelecky spracovával. Pre jeho tvorbu je charakteristický neutíchajúci vývoj a túžba po nájdení jedinečného umeleckého výrazu. Verný svojmu presvedčeniu sa stal inšpiráciou aj pre nasledujúce generácie. Rovnako tým, ako ani v časoch totality neustúpil zo svojho umeleckého ani osobného presvedčenia.
M. A. Bazovský posledné roky svojho pohnutého a mnohovrstvového života prežil v Trenčíne (1962 - 68). V rokoch 1962 až 1968 ho často bolo vídať v záhrade vilky na Kukučínovej ulici, na ceste k lesoparku Brezina. Dielo umelca sa navždy uzatvorilo 15. decembra 1968.
Filozofia Tvorby
Základ galerijnej zbierky i dominantný expozičný celok tvoria diela M. A. Bazovského. Vyše 1000 obrazov, kresieb a gvašov veľmi plasticky dokumentuje najzávažnejšie tvorivé peripetie, ohraničujú vývojové etapy Bazovského tvorby, informujú o jej širokom tematickom horizonte, približujú základ tejto hĺbavej myšlienkovej reflexie definujúcej emotívne sviežo, presvedčivo a tvaroslovne bravúrne podstatu slovenskej krajiny a základnú filozofiu života jej obyvateľov.
O svojej tvorbe sám M. A. Bazovský povedal: "Obraz mi je vystihnutím pravdy. Všetko čo tu vidíte, to je do farieb a tvarov prenesená slovenská skutočnosť. Pot sedliackej roboty, bezútešnosť neprebudených duší, jesenné nálady našich vrchov a smutky našich osudov... Hľadám vo svojich obrazoch dušu motívu, jeho interiér..."
Systematickým obohacovaním a rozširovaním tohto jedinečného umeleckého fondu sa podarilo vytvoriť kolekciu charakterizujúcu a reprezentujúcu umelca, ktorého tvorba zohrala pri konštituovaní slovenského moderného umenia určujúcu úlohu.
Téma Vianoc a Madony v Slovenskom Umení
Vianoce v slovenskom umení, aj napriek absencii snehovej pokrývky v mnohých dielach, predstavujú dôležitý motív. Tradičný námet madony - matky s dieťaťom - patril v tvorbe slovenských maliarov medzi dvoma vojnami, ale aj neskôr, k pomerne častým. Na Slovensku sa Panna Mária Sedembolestná oddávna uctievala ako patrónka a ochrankyňa krajiny, a preto významové konotácie a presahy od „materskej“ k „mariánskej“ rovine námetu boli pomerne časté a pre slovenských výtvarných umelcov aj prirodzené.
Zobrazenie matky s dieťaťom sa vo výtvarnom umení často sémantizovalo, posúvalo z roviny žánrovej do roviny symbolickej: matka s dieťaťom sa stávala madonou, neraz s prívlastkom „slovenská“, aby obrazne bdela nielen nad osudmi jednotlivcov, ale i celého národa. V dielach slovenských modernistov nachádzame tak príznačné významové oscilovanie medzi náboženským - sakrálnym a svetským - profánnym chápaním námetu, ktoré je podporené napr. aj výtvarným využitím ikonografického motívu aureoly - svätožiary.
Olejomaľba "Vianoce" (1936)
Medzi dielami s vianočnými motívmi vyniká olejomaľba "Vianoce" od Miloša Alexandra Bazovského z roku 1936. Toto dielo znázorňuje zimu, ako ju poznáme aj zo začiatku 21. storočia, pričom sneh však chýba. Obraz zachytáva matku s dieťaťom v prostredí okrovej farebnosti, čo dodáva dielu špecifickú atmosféru a spája ho s hlbokými koreňmi slovenského umenia a jeho prístupu k sakrálnym motívom v profánnom kontexte.
Mýtus Bielych Vianoc a Bazovského Dielo
Neprítomnosť snehu v Bazovského diele "Vianoce" z roku 1936 korešponduje s realitou takzvaného "vianočného odmäku", fenoménu, ktorý sa u nás pravidelne opakuje. Meteorologické dáta za obdobie 1951-2010 ukazujú, že pravdepodobnosť výskytu snehovej pokrývky na Štedrý deň v Košiciach bola 44 percent a v Bratislave iba 33 percent. Mýtus bielych Vianoc, často spájaný s americkými vianočnými pohľadnicami a viktoriánskym Anglickom, sa tak v mnohých prípadoch nezhoduje s meteorologickou realitou. Bazovského dielo tak verne odráža skutočnú podobu zimy na Slovensku v danom období, kde snehová pokrývka nebola vždy samozrejmosťou.
Môj život ako umelecké dielo | Daniel Lismore
Odkaz a Prezentácia Diela M. A. Bazovského
Už v roku 1969 vzniká Oblastná galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, len rok po jeho smrti. Základ jej zbierkového fondu tvorí práve dielo M. A. Bazovského. Galéria v Trenčíne spravuje maliarovu pozostalosť, ktorá zahŕňa viac ako tisíc diel - oleje, gvaše, tempery a kresby. Tieto diela veľmi plasticky dokumentujú najzávažnejšie tvorivé peripetie a ohraničujú vývojové etapy Bazovského tvorby.
V zbierkach Galérie M. A. Bazovského (GMAB) sa nachádza spolu 1190 diel Bazovského, ktoré sa v priestoroch galérie obmieňajú. Stála expozícia tohto maliara bola sprístupnená už v roku 1979 a predstavuje súbor diel jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov. Hoci jeho diela sú zastúpené v zbierkových fondoch takmer všetkých slovenských galérií, v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne je sústredený najrozsiahlejší autorov súbor. Dnes je tu vystavovaných 54 diel z rôznych období, namaľovaných rôznymi technikami, ktoré sú prezentované v tematických okruhoch typických pre Bazovského tvorbu (slovenská krajina, zátišia, človek).
Miloš Alexander Bazovský je tiež pochovaný v Trenčíne.
tags: #vianoce #diela #milosa #alexandra #bazovskeho