Vianoce sú obdobím radosti, pokoja a rodinnej pohody, spojeným s mnohými tradíciami a želaniami. Od dávnych rituálov našich predkov, cez moderné mediálne kampane, až po súčasné hudobné diela, všetko prispieva k jedinečnej atmosfére týchto sviatkov.
Kreatívne Vianočné Kampane v Televízii
Televízie sa každoročne snažia navodiť vianočnú atmosféru špeciálnymi kampaňami. Televízia Joj sa svojím grafickým stvárnením chcela odlíšiť od konkurenčnej Markízy. S ústredným heslom „Nie šťastné a veselé, televízia Joj želá svojim divákom šťastné a spomalené Vianoce“ spustila kampaň k sviatočnej programovej ponuke, ktorá upravila štandardný vizuál.
Vianočné ceny paušálov
V rámci kampane vysiela trhová dvojka kompiláty s najatraktívnejšími vianočnými titulmi. Zmenili sa tiež reklamné jingle či zatváracie sekvencie self-promo blokov, čím TV Joj podporuje rozprávky ako Leví kráľ, Princezná a žaba či Shrek.
„Snažili sme sa navodiť vianočnú atmosféru aj zmenou grafiky a to tak, že sme do nej zakomponovali samotné tituly, ktoré počas Vianoc vysielame. TV Joj je kreatívna, hravá a moderná televízia. Veríme, že naša vianočná grafika spĺňa tieto parametre, ktoré nás opäť odlíšili od konkurencie,“ vysvetlil pre Mediálne.sk vedúci PR TV Joj Jozef Gogola.
Kreatívny koncept kampane podrobnejšie objasnil riaditeľ kreatívy TV Joj Ondrej Garan Hutník: „Zvukovo aj obrazovo sme chceli spomaliť tento predvianočný zhon, pretože tieto sviatky by mali byť v prvom rade o rodinnej pohode a láske k svojim najbližším. Na druhej strane sme chceli byť verní svojmu sloganu "viditeľne iná" a preto aj táto naša vianočná grafika je iná ako u konkurencie, ktorá tradične priniesla iba usmievajúce sa deti.“
Aktuálny vizuál používa Joj s drobnými grafickými obmenami od 1. januára 2011, kedy po roku a troch mesiacoch vymenila ident nasadený v októbri 2009. Prvýkrát od roku 2007 sa vtedy stanica začala identifikovať najmä prostredníctvom svojich celebrít. Tie z nového vizuálu opäť zmizli a nahradila ich modelka v abstraktných výjavoch plných farebných geometrických tvarov. Ident sa naďalej nesie v štýle pixilácie obrazu.
Minulý rok sa zimná kampaň trhovej dvojky niesla v znamení sloganu „Veselé psie kúsky na Vianoce“. Do zimného vizuálu sa ako prvá prezliekla verejnoprávna STV, ktorá nové identifikačné jingle nasadila už od 1. decembra, Markíza ju nasledovala 6. decembra.
Vianoce Našich Predkov: Rituály a Zvyklosti
Vianoce našich predkov boli sprevádzané mnohými rituálmi a úkonmi, ktoré neboli len zábavou, ale pripisoval sa im špeciálny význam. Ešte v predkresťanskom období išlo o sviatky zimného slnovratu, zamerané na vítanie znovu sa prebúdzajúceho slnka. Až neskôr prevládla kresťanská tradícia narodenia Ježiša Krista - syna Božieho. Preto sa vo vianočnom období snúbili pozostatky predkresťanského slnečného kultu s oslavami narodenia Božieho syna. V 4. storočí sa dátum slávenia narodenia Ježiša Krista ustálil na 25. decembra a kresťanstvo postupne nahradilo pohanské sviatky a zvyky kresťanskými.
Vianočný Pôst a Štedrý Deň
Vianočný pôst si vymyslela cirkev. Problémom bolo, že oslavy zimného slnovratu sa pôvodne spájali s bohatými hostinami, na ktorých sa jedlo hlavne mäso. Preto cirkev v snahe potlačiť čo i len spomienky na dávne „mäsité“ pohanské oslavy prikázala na 24. decembra pôst. Mäso sa síce smelo pripraviť, ale jesť sa mohlo až 25. decembra po návrate z polnočnej omše. Podľa cirkevného kalendára sa vianočný cyklus začal 24. decembra - tento deň bol medzníkom medzi ubúdajúcou tmou a pribúdajúcim slnečným svetlom a predchádzal najväčšiemu kresťanskému sviatku, Narodeniu Pána, ktorý slávili všetci kresťania. Tento významný dátum mal špeciálnu moc. Ľudia verili, že to, čo urobili v tento deň, sa malo diať po celý budúci rok.
Rituály pre Zdravie, Šťastie a Bohatstvo
V roľníckom prostredí gazda a gazdiná vykonávali úkony, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie, prosperitu celého gazdovstva a hojnosť úrody. Hodili do studne orech, jablko, oblátku, kúsok chleba či cesnak, aby si na nasledujúci rok zabezpečili dosť zdravej vody. Muži išli zarána po čerstvú vodu a doniesli ju do domu s vinšom: „Pán Boh daj dobrý deň, prv voda než oheň.“
Doma do vody vložili orechy, jabĺčka, alebo peniažky. Vzápätí sa v nej všetci umyli, aby boli zdraví a bohatí. Platili aj rôzne zákazy a príkazy. Žena nesmela ísť prvá na návštevu, no v tomto období mala každá toľko práce, že na návštevy ani nepomyslela. Nič sa nepožičiavalo, požičané bolo treba vrátiť. Domáci pozerali, odkiaľ prišiel hosť alebo vinšujúci pastieri či vinšovníci, lebo podľa toho mal pribúdať alebo ubúdať majetok.
Štedrovečerný Stôl a Oblátky
Oblátky na štedrovečernom stole zaviedla cirkev. Ich pečenie patrilo v minulosti k povinnostiam rektorov. Na jednej strane oblátok bol znak kríža, na druhej vetvička, kalich či iný motív. Pán rektor alebo učiteľ poslal najlepších žiakov roznášať oblátky. Do každej rodiny priniesli desať až dvadsať vodových, zopár cukrových a tiež trubičky. Gazdiné odmenili žiakov potravinami, pridali drobné peniažky či kus koláča.
Keď chýbal do Štedrého dňa už len jeden deň, boli pokope aj rozcestovaní rodinní príslušníci. Väčšina prác bola už hotová, domácnosť a gazdovstvo čisté, steny izby vybielené vápnom, hlinená podlaha vymazaná, drevená dlážka vydrhnutá lúhom, okienka umyté. Matky s dcérami predtým oprali v korytách posteľnú a osobnú bielizeň. Vyvarili ju v drevených korytách, vyplákali v mrazivo studenej vode potoka, vysušili a uložili. Ale pozor! Nič neviselo na klinci, lebo ten, komu šatstvo patrilo, by do roka zomrel. Na periny a vankúše navliekli čisté obliečky, na vymazanú hlinenú podlahu dali čečinu, ktorú pred Štedrým večerom vyložili na podstenie.
Vianočné Jedlá a Ozdoby
Keďže cez sviatky bola zakázaná každá práca, ženy nesmeli priasť, vyšívať, šiť, muži rúbať drevo, aj dobytok museli vopred opatriť. Cez sviatky dostal len vodu a poživeň. Domáci odniesli prebytočné náradie do komory a na povalu. Mládenci nachystali drevo na kúrenie na celé sviatky a na vianočné pečenie. Keď po polnoci nastal očakávaný Štedrý deň, ktorý naši roľnícki predkovia volali aj deň Adama a Evy, Vilija, Kračún, na severe Oravy Badňak, začal sa pre roľnícke ženy čas vianočných príprav.
Začínali piecť chleby a koláče. Malo ich byť toľko, aby vystačili na celé sviatky pre domácich, návštevy, vinšovníkov, aj pastierov. Nesmeli chýbať pletené kysnuté koláče, symbolizujúce súdržnosť rodiny. K Štedrému večeru patrilo tiež niečo zelené. Vetvičky čečiny, ktoré sa zastokli za obrázky svätých, znamenali prebúdzanie nového života a ich pichľavé ihličie ochranu pred zlými silami.
Vianočné stromčeky sa začali v domácnostiach objavovať až v medzivojnovom období 20. storočia. Ihličňan zavesili na hradu v rohu izby nad stôl. Dievčatá ho ozdobili jabĺčkami, slamenými ozdobami, vlašskými orechmi, sušenými slivkami, retiazkami zo šípok, z jarabiny, časom z nastrihaných farebných papierikov. Medzitým pomohli matke s prípravou tradičných vianočných jedál, čiže kyslých kapustových, hubových, šošovicových, krúpových alebo fazuľových polievok, varených alebo pečených cestovín s makom či bryndzou, s varením čerstvej, solenej a zaúdenej ryby.
Muži nachystali nápoje. Vo vinohradníckych oblastiach víno, inde pálenku a tesne pred štedrou večerou hriate s maslom, karamelom, korením, prípadne medom, ktoré sa pilo na zahriatie. V katolíckych rodinách mali prísny pôst. Mäsité jedlá mohli jesť až na prvý sviatok vianočný. Gazdiné pripravili pečenú bravčovinu, hydinu, klobásky, jaternice, či huspeninu. Evanjelické rodiny to mali benevolentnejšie, hodovali už na štedrý večer, väčšinou si pochutili na kapustnici s mäsom a zakáľačkových špecialitách.
Gazdiné prestreli nový obrus s červenými nitkami alebo s červenou výzdobou na jeho strižných koncoch, čo znamenalo ochranu. Niekde prestreli biele plachty, ktoré potom gazdovia použili na jar pri siatí obilia. Pod obrus dali trochu obilia, strukovín a maku, aby bola na budúci rok bohatá úroda všetkého, niekde i drobné mince, aby sa ich hodnota rozrastala. Gazda obmotal nohy stola reťazou a niekedy ju ešte uzamkol železnou zámkou, aby bola rodina svorná, pevná a držala pohromade. Pod stôl dal železný predmet, symbolizujúci zdravie, niekde i džbán s vodou.
Najväčším milovníkom Vianoc a zberateľom retro ozdôb je slovenský promotér významných zahraničných umelcov Rudolf Héger. Tradícia vianočných a novoročných pohľadníc začala koncom 19. storočia.
Moderné Vianočné Vinše a Priania
Vianoce automaticky spájame aj s obdobím vítania Nového roka. Pripravili sme pre vás veľký prehľad najkrajších vianočných vinšov a SMS, prehľadne rozdelených od tradičných a dojímavých až po vtipné veršovačky pre kamarátov či formálne priania pre kolegov.
Tradičné a Dojímavé Priania
Tieto priania sú ideálne pre starších členov rodiny, rodičov alebo známych, pri ktorých si ceníte tradície a úctu:
- „Vianoce čisté a biele ako sneh, v živote len radosť, šťastie a smiech.“
- „Na Vianoce pokoj v duši, šťastie, ktoré nič neruší.“
- „Najkrajší darček nie je pod stromčekom, ale to, že sme spolu.“
- „Na Vianoce si želám len jedno - aby sme si boli oporou, radosťou a domovom.“
- „Nech čaro Vianoc pretrvá v našich srdciach nielen dnes večer, ale po celý nasledujúci rok.“
- „Vločka sa k vločke skláňa, prináša Ti moje priania.“
- „Už sa blížia Vianoce, ten čas rýchlo letí. Na stromčeku sviečky svietia, šťastím žiaria deti. Starý rok už odchádza, nový ide za ním, nech Ti len to najlepšie prinesie, to je mojím prianím.“
Vtipné a Neformálne Priania
Máte kamaráta, ktorý si potrpí na humor, alebo súrodenca, ktorý neznáša pátos? Využite tieto:
- „Kapor je v mrazáku, kaša sa varí, všetko mám na háku, všetko sa darí.“
- „Letí k tebe Darinka, má vianočné prianinka: Všetko krásne, všetko hravé, jedla, pitia pošmak v hlave.“
Jedno univerzálne prianie, ktoré môže byť aj formálne, aj neformálne: „Aby boli Vianoce rozprávkové, dary srdečné, šťastie neodbytné, láska nekonečná, zdravie dokonalé, problémy vzdialené a budúcnosť skvelá.“
Tipy pre Osobné Priania
Pri prianiach pre kolegov je potrebné zachovať profesionalitu, no zároveň prejaviť ľudskosť. Tip redakcie: Nezabudnite, že najlepšia SMS je tá osobná. Aj keď použijete niektorú z našich šablón, vždy na začiatok doplňte meno a možno jednu vetu, ktorá sa týka priamo adresáta. Blíži sa čas najkrajších sviatkov v roku, čas, keď je priestor na stretnutia rodín pri vianočnom stromčeku a štedrovečernom stole.
Hudobné Oslavy Vianoc: Skupina VOISING
A'cappella skupina VOISING miluje Vianoce a presviedča o tom fanúšikov každý rok vo svojej tvorbe. Teraz si pre nich pripravila ďalšiu emotívnu vianočnú pieseň s názvom „Všetko za to stálo“. Celý rok 2024 sa v a’cappelle Voising niesol v znamení lásky, a tak aj vianočná novinka je zaľúbená. Vychutnajte si dokonalú atmosféru najkrajších sviatkov roka v podaní šiestich famóznych hlasov!
Vianočné ceny paušálov
Po letnom hite Dýchaj, ktorý bol vyznaním lásky a spomienkou na krásne letné chvíle, prichádza skupina VOISING opäť s piesňou o láske na Vianoce. „Vyrastal som v 80-tych rokoch. Pamätám si tie klasické a nazvem to socialistické Vianoce, veľa snehu, síce taká „šedá“ doba, ale Vianoce mali pre mňa ako dieťa svoje čaro. Vždy som chcel vytrhnúť z tejto doby len to čaro a preniesť ho do dnešného moderného sveta. Pre mňa sú Vianoce vždy o láske, o tom byť spolu a užívať si spoločné chvíle s najbližšími,“ vysvetľuje Viktor Nižník.
VOISING sú v rámci vianočnej tvorby veľmi plodní. Medzi ich najväčšie vianočné hity patria cover Deck the halls, ale aj ich vlastné piesne Najkrajší dar, Poďme sa roztopiť alebo Vianočný čas. Autorom hudby k novinke Všetko za to stálo je Viktor Nižník, text má na konte Katarína Bielická.
„Viktor nám hudbu k piesni Všetko za to stálo púšťal už v lete. Vždy tvrdí, že vianočné pesničky sa musia robiť počas leta. Dokonca sme jednu letnú cestu do Košíc v aute museli počúvať len vianočné piesne. A keďže u nás v kapelnom aute platí, kto šoféruje, rozhoduje o hudbe. Niekde okolo Čečejoviec sme už všetci spievali Last Christmas,“ s úsmevom prezradila speváčka Katarína Bielická.
Členovia vokálnej skupiny - Viktor Nižník (tenor), Veronika Oláh Šebeňová (alt), Milena Čief Majerová (mezzosoprán), Katarína Bielická (soprán), Tomáš Benjamín Nižník (beatbox/perkusie) a Rado Tomeš (bas) - o sebe často hovoria, že sú nielen kolegovia, ale rodina. Rodinnú pohodu tak cítiť aj z ich novinky, ktorá je plná úprimnej radosti a vianočnej atmosféry.
„Pred nejakým časom za mnou prišla Katka a prečítala mi text, v ktorom sa spievalo Všetko za to stálo. Najprv som nevedel, k čomu ten text je a myslel som si, že je to nejaká nová pieseň. Katka mi prezradila, že potajomky písala text na vianočnú hudbu, ktorú som im v lete púšťal. Bolo to pre mňa prekvapenie aj napriek tomu, že z textu som vedel, že je to o nás dvoch. Všetko, čo sme si počas roka prežili, dala na papier a nazvala to Všetko za to stálo,“ vysvetľuje skladateľský proces Viktor Nižník.
„Niekedy proste viete, že to čo práve prežívate nie je tak, ako si to predstavujete. Niekedy v budúcnosti však viete, že sa to zmení, a to o čom teraz snívate budete neskôr prežívať. Ak sa na tento pocit sústredíte, všetky ťažké myšlienky a situácie prekonáte oveľa ľahšie. Volá sa to nádej a viera,“ vyznala sa Katka. Viktor a Katka pieseň okamžite nahrali v štúdiu ako demo a na druhý deň pustili ostatným členom kapely. „Mňa na piesni vždy zaujímajú bicie. V deme od otca a Katky boli, takže som bol spokojný. Pri ich nahrávaní som sa však riadne zapotil, pretože pieseň je v rýchlom tempe a počas nej sa ešte aj zrýchľuje. Dali mi zabrať,“ konštatuje beatboxer Beny Nižník.
A’cappella VOISING aktuálne finišuje prípravy na veľkolepý projekt DEPECHE NOTE - symfonické prevedenie piesní skupiny Depeche Mode. Okrem toho ich čaká veľa vianočných koncertov či už na vianočných trhoch v Prešove, Novej Bani, Rimavskej Sobote či Dúbravke. Práve tu predstavia aj novinku a veľa vianočných piesní, ktoré majú v repertoári. „Milujeme vianočné vystúpenia, koncerty a večierky. Všetci sú takí iní, šťastní, v očakávaní Vianoc. Sú to chvíle, ktoré nás vedia „nabiť“ na celý rok. Preto sme radi, keď môžeme aj my prispieť tým, že ľuďom zaspievame alebo zložíme vianočnú pesničku.“
Vianočné a Novoročné Priania z Akademického Prostredia
Obdobie Vianoc je tiež časom pre bilancovanie a vyjadrovanie želaní zo strany rôznych inštitúcií. Príkladom je vianočný a novoročný vinš rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach za rok 2018, ktorý prináša pohľad na akademickú sféru. Rektor vo svojom prianí zdôraznil, že sa blíži čas najkrajších sviatkov v roku, čas, keď je priestor na stretnutia rodín pri vianočnom stromčeku a štedrovečernom stole. Pripomenul tiež, že Vianoce automaticky spájame aj s obdobím vítania Nového roka.
V mene vedenia univerzity rektor zaželal krásne prežitie vianočných sviatkov a aby sa spolu so svetlom vianočných sviečok v rodinách rozžiarilo svetlo pokoja a šťastia. Do roku 2019 zaželal najmä pevné zdravie a veľa úspechov vo vedeckej i pedagogickej práci. Študentom zaželal veľa úspechov pri zdolávaní nástrah náročného štúdia, a tiež, aby sa na univerzite cítili dobre a študovali s pocitom, že získajú vzdelanie, ktoré ich pripraví pre potreby trhu práce a otvorí im bránu do reálneho profesijného života.
Rektor využil priestor vianočného a novoročného vinšu aj na poďakovanie za obetavú prácu v prospech alma mater - učiteľom a vedeckým pracovníkom za ich vedecké a pedagogické výkony, neučiteľským pracovníkom za ich vysokú profesionalitu v administratíve, údržbe, prevádzke a všetkých potrebných službách.
V bilancii roka 2018 konštatoval, že ho možno priradiť k tým, ktoré stabilizovali popredné postavenie univerzity v slovenskom i európskom vysokoškolskom priestore. Univerzita opäť so cťou obstála v medzinárodných rankingoch, rozvíjala opatrenia na podporu interdisciplinarity vo vzdelávaní a vedeckej činnosti, prijala ďalšie opatrenia na podporu práce špičkových vedeckých tímov i osobností a rozšírila ponuku o grantové schémy VVGS v oblasti e-vzdelávania. Intenzívne sa venovala problematike úspešnosti pri podávaní vedeckých projektov zahraničných i domácich vedeckých agentúr.
Bol to rok, keď UPJŠ prijala systémové opatrenia pre prezentáciu špičkových pracovísk v Bruseli v roku 2019 a v spolupráci s kanceláriou SLORD hľadala potenciálnych partnerov pre projekty v H2020. Rektor osobne získal cenné skúsenosti z mnohých stretnutí s predstaviteľmi diplomatického zboru, politickej, regionálnej i akademickej sféry, a mal príležitosť zúčastniť sa viacerých podujatí v rámci aktivít EUA a rokovať s rektormi viacerých špičkových univerzít. Vyjadril hrdosť na ochotu k spolupráci, ktorá sa opiera o medzinárodné výstupy a dobré referencie UPJŠ.
Rok 2018 sa zapísal do histórie slovenského vysokého školstva ako rok hľadania stability rezortu. Po prekonaní politickej krízy v súvislosti s projektmi OPVaI sa univerzita dočkala vypísania výziev v podobe podpory dlhodobého strategického výskumu (DSV) a aj výzvy na podporu výskumu v doménach RIS3 v r. 2016 -2019. Hlavnou motiváciou bolo zmysluplné vyčerpanie alokovaných prostriedkov v OPVaI na ďalšie zveľadenie vedeckej infraštruktúry a personálne vybudovanie pracovísk. Napriek problémom vo financovaní slovenských VŠ došlo k vylepšeniu materiálnych podmienok pre zvýšenie kvality i atraktivity vzdelávania, okrem menších investičných podujatí na fakultách a pracoviskách. V priestoroch Lekárskej fakulty bol úspešne odovzdaný do užívania univerzitný vedecký park pre biomedicínsky výskum MEDIPARK s investičným nákladom 23 M€. Vyvrcholením slávnostného otvorenia AR 2018/19 bol akt prestrihnutia pásky pre užívanie priestorov požiarom zničeného objektu Ústavu chemických vied Prírodovedeckej fakulty na výučbu a vedecký výskum, za účasti predstaviteľov vlády, mesta a akademických inštitúcií. V roku 2018 oslávili dôležité výročia aj ďalšie fakulty a pracoviská: 70 rokov existencie oslávila Lekárska fakulta, 55 rokov Prírodovedecká fakulta, 45 rokov Právnická fakulta, 20 rokov Fakulta verejnej správy a 45 rokov Univerzita Pavla Jozefa Šafárika ako celok. Tieto jubileá pripomenuli verejnosti, že UPJŠ v Košiciach a jej súčasti sú tu a plnia dôležité úlohy nielen pre svojich študentov a zamestnancov, ale aj pre mesto, región i celé Slovensko.