Vianoce sú vnímané ako čas radosti, pokoja a lásky, no zároveň predstavujú obdobie, kedy by sme sa mali zastaviť a zamyslieť nad hlbším významom týchto sviatkov. Často sa ponárame do predvianočného zhonu, nákupov a príprav, pričom zabúdame na podstatu, ktorú Vianoce skutočne nesú.
Hrdina Vianoc a skutočný zmysel
Vianoce sú predovšetkým o oslave hrdinu, ktorý nemá konkurenciu - Ježiša Krista, Božieho Syna. On vymenil nebeskú slávu za maštaľku, za kameň pod hlavou v Getsemanskej záhrade a nakoniec za kríž. Ježiš sa ponížil a stal sa Synom človeka, aby nás pozval stať sa Božími synmi a dcérami, a svojím dielom spásy nám to umožnil.
Hrdinovia by sa nemali oslavovať len vzdávaním pocty, chválami a písaním oslavných básní, ale predovšetkým tým, že sa nimi inšpirujeme a snažíme sa konať tak, ako oni. Čo z toho, keď Ho oslavujeme len na Vianoce a zopárkrát počas roka, ak Ho nenasledujeme ako Pána a Spasiteľa v našom živote?
Prečo sú kresťanské Vianoce ohrozené?
Súčasné predvianočné vysielania a ruch naznačujú, že kresťanské Vianoce sú ohrozené. Pekné humanistické myšlienky o láske a pokoji často začínajú a končia len pri človeku. K tomu rodinná pohoda, darčeky a vypätá vianočná atmosféra nás majú presvedčiť, že to stačí a viacej netreba.
Obsadené srdcia
Písmo Sväté je v tomto ohľade skeptické. V evanjeliách čítame: „Do svojho vlastného prišiel, ale Jeho vlastní Ho neprijali.“ Modelový príklad toho, prečo i v dnešnej dobe väčšina ľudí neprijíma Ježiša Krista, je fakt, že naše srdcia sú obsadené, priam zapratané všeličím možným. Veľa vecí alebo ľudí, ktorí sa tam tisnú, majú kvalitu modly a pravý Boh sa do nich nezmestí. Nie že by sme boli zlí, ale máme všetko obsadené. Aj srdce, aj čas, aj záujem, a hlavne láska.
Vianočná výzva: Urobme miesto
Ježiš Kristus nás pozná, miluje a skláňa sa k nám. Skrze svoje slovo nás volá k hrdinstvu: „Berte ma vážne! Máte možnosť sa aj vy stať Božími deťmi.“ Dnes, zajtra, natrvalo. Stále sa dá urobiť miesto, aby ho mal prichádzajúci Ježiš dosť medzi nami aj v nás. Lebo On hovorí: „Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“
Advent a Vianoce očami predkov 1. časť
Tradičné zvyky a ich duchovný rozmer
Vianočné zvyky a tradície vytvárajú most zo súčasnosti až do ďalekej minulosti. Hoci sa menia a prispôsobujú modernej dobe, ich cieľom by malo zostať pripomenutie si duchovného rozmeru.
| Tradícia | Duchovný význam |
|---|---|
| Vianočný stromček | Symbol znovuzrodenia a Krista ako stromu života |
| Jasličky (betlehem) | Symbol nádeje, lásky a vtelenia |
| Štedrá večera | Spoločenstvo rodiny a vďačnosť za dary |
Vianoce v nás a hľadanie viery
Vianoce sú šancou zamyslieť sa nad svojou cestou životom. Srdce „plné“ Vianoc možno mať len vtedy, ak si ho budeme vedome napĺňať vnútorným postojom vďaky, radosti a chvály. Nezabúdať na svoje kresťanské korene nie je otázkou zásluhy, ale šancou žiť večnú pravdu.
Človek má mravný rozmer. Bojme sa krutosti, priľnime k pokore. Kto to vie, nielenže ubráni krásu a dobro, ale dokáže krásu a dobro i vytvoriť. Vianoce nie sú v obdive k peniazom či tovaru, ale v hľadaní viery v sebe. Aj keď svet podlieha špatnostiam, viera nám dáva nádej, že môžeme zastaviť šíriacu sa mašinériu strachu a temnoty.
tags: #vianoce #cas #na #zamyslenie