Vianočné a Novoročné Tradície na Slovensku a Vo Svete

Silvester a Nový rok patria medzi najvýznamnejšie a najmagickejšie dni v roku. Sú symbolom rozlúčky so starým rokom a zároveň nádeje na nový začiatok. Vianočné sviatky sú zas časom lásky, pokoja a rodinných stretnutí. Tieto sviatočné dni sú plné symboliky, tradícií a povier, ktoré sa po generácie odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Hoci im dnes mnohí neveria doslovne, stále majú svoje čaro a pripomínajú nám dôležitosť nových začiatkov, vzťahov, nádeje a viery v lepšiu budúcnosť.

Silvester na Slovensku

Silvester je posledný deň v roku, 31. december. Je to deň bilancovania a príprav na nový rok. Ľudia si spomínajú na uplynulé mesiace, hodnotia, čo sa im podarilo a čo by chceli zmeniť. Typické je aj upratovanie domácnosti, pretože podľa tradícií by sa do nového roka nemalo vstupovať s neporiadkom, chaosom ani starými problémami. Silvestrovský večer sa nesie v znamení stretnutí s rodinou a priateľmi, dobrej nálady, hudby a bohatého pohostenia.

Oslavy a Pôvod Zvykov

Najdôležitejším momentom silvestrovskej noci je polnoc. Odpočítavanie posledných sekúnd starého roka má silný symbolický význam. Presne o polnoci si ľudia pripíjajú na zdravie a šťastie a želajú si len to najlepšie do nového roka. Bozk o polnoci má zabezpečiť lásku a porozumenie počas celého roka. Ohňostroje, petardy a prskavky majú podľa povier zahnať zlé sily a privolať šťastie. Ich pôvod spočíva v starých tradíciách, kedy naši predkovia takto vyháňali zlých duchov, ktorí vyvádzali najviac práve v období zimy.

Naši predkovia kedysi vykonávali množstvo rôznych úkonov a zvykov. Známy bol napríklad zvyk chodenia tzv. „ometačiek“. Ometačky boli chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli. V podvečer na Silvestra sa schádzajú veriaci v kostole, aby sa na svätej omši poďakovali Bohu za uplynulý rok. Po 2. svetovej vojne sa po omši zvyčajne konala veselica, hoci pred 2. svetovou vojnou boli zábavy až do Troch kráľov zakázané. Na Silvestra sa pripravovala takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň, len s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Aj na stole bol rovnaký obrus a chlieb. O polnoci sa pre šťastie jedli jablká a chren, niekde tiež krúpy. V niektorých rodinách sa uskutočňovalo aj obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat.

Silvestrovské Povery

Noc, ktorá predchádzala Novému roku, mala zvláštnu moc zásluhou rôznych veštieb. Verilo sa napríklad, že čo sa v tú noc sníva, to sa aj splní. Mágia mala vplyv aj na predpoveď počasia: červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu, zatiaľ čo drobný hustý dážď bol predzvesťou hustých plných obilných klasov. S 31. decembrom sa spájali aj rôzne povery. Jedna napríklad hovorí o tom, že počas poslednej decembrovej noci nesmela v domácnosti byť praná a vyvesená žiadna bielizeň. To malo rodinu ochrániť pred úmrtím v novom roku. Silvester a Nový rok sú sviatkami plnými symboliky, tradícií a povier, ktoré sa po generácie odovzdávali z pokolenia na pokolenie.

Nový Rok na Slovensku

Nový rok sa považuje za mimoriadne dôležitý deň, pretože podľa tradícií to, ako ho človek prežije, ovplyvní celý nasledujúci rok. Preto by sa mal niesť v pokoji, radosti a dobrej nálade. Odporúča sa vstať zavčasu, byť veselý a optimistický, aby bol taký aj celý rok. Platí tu stará pranostika: „Ako na Nový rok, tak po celý rok.“

Zvyky pre Šťastie a Hojnosť

• Oblečenie: Veľký význam má oblečenie. Nosenie niečoho nového má symbolizovať nové začiatky.
• Peniaze: Kto mal tento deň pri sebe peniaze, mal ich podľa ľudovej tradície aj po celý rok.
• Prvý návštevník: Za dobré znamenie sa považovalo, ak do domu na Nový rok vstúpila mladá žena alebo dieťa. Stará žena alebo starý chlap v kožuchu znamenali nešťastie. V každom dome však boli vítaní malí chlapci - vinšovníci. Ak do domu prišiel niekto cudzí, nesmel mať prázdne ruky a priniesť aspoň koláče, resp. peniaze, čo znamenalo, že prináša hojnosť. Navyše musel zaželať: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“
• Jedlo: Novoročné jedlo zohráva dôležitú úlohu. To, čo sa prvý deň nového roka je, má symbolický význam.
  • Najtypickejším jedlom je šošovica alebo iné strukoviny, ktoré pripomínajú mince a majú zabezpečiť dostatok peňazí a hojnosti.
  • Často sa podáva aj kyslá kapusta, ktorá symbolizuje zdravie a silu.
  • Tradičné je aj bravčové mäso, pretože prasa ryje dopredu, a tým symbolizuje pokrok a posun v živote. Hydina sa na Nový rok nekonzumuje, aby z domu neuletelo šťastie.

Čomu sa Vyhnúť na Nový Rok

S Novým rokom sa spája množstvo povier o tom, čo by sa nemalo robiť, aby sa nezačal rok „zle“:

• Hádky a smútok: Neodporúča sa hádať, nadávať ani plakať, aby nebol celý rok plný smútku a sporov. Ak na Nový rok plačete, verí sa, že celý rok budete zažívať smutné alebo emocionálne náročné chvíle.
• Fyzická práca: Na Nový rok by sa nemalo prať, upratovať, šiť, vešať bielizeň, ani robiť inú ťažkú prácu, aby nehrozilo, že budete pracovať bez oddychu celý rok. Pranie v prvý deň roka „vymýva” šťastie z domu a visiace prádlo môže priniesť nešťastie, choroby alebo dokonca smrť v rodine. Šitie kedysi znamenalo, že sliepky by zle znášali vajíčka.
• Vynášanie smetí: Nesmeli sa vynášať smeti, aby sa nevynieslo šťastie z domu. Naši predkovia verili, že to môže vyhnať niekoho z rodiny, alebo dokonca privolať chorobu či smrť.
• Peniaze a predmety: Na Nový rok sa nepožičiavajú peniaze ani predmety. Taktiež by sme nemali mať žiadne dlhy.
• Čierne oblečenie: Čierna farba je symbolom smútku a negativity, preto sa jej nosenie neodporúča.
• Rýchle rozhodnutia: Ak urobíte unáhlené rozhodnutie na Nový rok, môže vás to negatívne ovplyvniť počas celého roka.
• Pitie nad mieru: Prehnaná konzumácia alkoholu môže symbolizovať chaos alebo neporiadok v novom roku.

Novoročné Predsavzatia

Nový rok je symbolom nového začiatku. Podobne ako v mnohých iných krajinách, aj na Slovensku je zvykom dávať si novoročné predsavzatia. Ľudia často premýšľajú o svojich cieľoch a plánoch, pretože chcú veci vo svojom živote zmeniť. Medzi obľúbené predsavzatia patrí napríklad zlepšenie sa v slovenčine, športovanie alebo zdravšie stravovanie.

Vianočné Tradície na Slovensku

Na Slovensku sa Vianoce spájajú s mnohými krásnymi tradíciami, ktoré pretrvávajú po generácie. Začínajúc tým najznámejším, darčeky prináša Ježiško, alebo menej nábožensky Dedo Mráz. Pre tých, ktorí radi dávajú darčeky, je dôležité vedieť sa opýtať: "Písal si už list Ježiškovi?" a "Čo si dostal pod stromček?". Tí, ktorí darčeky radi dostávajú, by si mali precvičiť vetu: "Ďakujem veľmi pekne, je úžasný!"

Štedrovečerné Zvyky

• Pôst: Medzi ďalšie tradície patrí pôst od mäsa 24. decembra. To viedlo k tradícii jedenia kapra na Štedrý večer ako prijateľnej alternatívy k mäsu. Počas sviatkov rodičia povzbudzujú deti, aby vydržali pôst až do večere, sľubujúc, že ak sa im to podarí, uvidia zlaté prasiatko.
• Symboly hojnosti a zdravia:
  • Pod obrus sa dávajú mince alebo šupiny z kapra, aby symbolizovali bohatstvo a zabezpečili peniaze v rodine na budúci rok.
  • Takmer každý Slovák má na stole počas štedrej večere orechy, ktoré sa hádzali do kútov v byte alebo v dome. Sú to najúčinnejšie prírodné lieky, ktoré majú zabezpečiť rodine pevné zdravie.
  • Náhodne sa vybralo jedno jablko, ktoré sa rozrezalo priečne na polovicu. Pokiaľ bola uprostred hviezda, znamenalo to pre rodinu šťastie a zdravie. Jabĺčko sa potom rozkrojilo, tak aby sa z neho ušlo každému členovi rodiny.
• Ochrana a veštenie:
  • Slovenské matky zvyknú robiť deťom medový krížik na čelo, aby zabezpečili, že budú po celý rok poslušné.
  • Ak sa plameň sviečky nakláňa k niekomu, alebo dym z knôtu, ktorý uhasia, klesá a krúti sa namiesto toho, aby stúpal rovno, nešťastný človek bude chorý alebo, podľa niektorých interpretácií, zomrie.
  • Jeden tanier sa predstieral pre náhodného hosťa, ako symbol spolupatričnosti a milosrdenstva.
  • Počas štedrej večere sa nesmelo odchádzať od stola. Pokiaľ by sa tak stalo, verilo sa, že človek, ktorý sa postavil, by do roka zomrel.
  • Počas vianočných sviatkov hádzali slobodné dievčatá topánku za hlavu smerom k dverám. Pokiaľ špička smerovala k dverám, išlo o znamenie, že sa do roka vydá.
  • Zo slávnostného stola počas štedrej večere sa nemohlo nič vyhodiť. Odrobinky z tejto večere pomáhali neskôr chorému dobytku.

Zimné Radovánky

Keď husto padajú snehové vločky a silný vietor ich rozfúka všade naokolo v silnej snehovej búrke, na druhý deň sa zdá všetko biele ako v rozprávke. Deti potom vybehnú von s krikom: "Poďme sa guľovať!", čím myslia hádzať snehové gule. Inak môžu postaviť snehuliaka alebo sa ísť sánkovať. Dospelí často ťažko prebíjajú von, aby odhŕňali sneh z chodníkov.

Je veľmi populárne lyžovať sa, a mnohé hotely alebo chaty v kopcoch a horách majú vlastný malý lyžiarsky svah a vlek. Keď je dosť chladno na to, aby zamrzlo, tak chladno, že to praská, hokejisti a iní sa vydajú korčuľovať. Po týchto aktivitách sú všetci vonku zmrznutí na kosť a ponáhľajú sa naspäť dnu s výkrikom: "To je ale kosa!", čím myslia, že je vonku veľmi, veľmi chladno.

História a Pôvod Sviatočných Tradícií

Vianočné zvyky sú priam ukážkou prepájania rôznych národov, národností a náboženstiev. Podľa autorov publikácie Petržalka v rokoch 1919 - 1946, žilo v Petržalke ešte začiatkom minulého storočia takmer sedemdesiat percent obyvateľstva nemeckej národnosti. Veľmi podobne tomu bolo aj v centre Bratislavy. Nemeckí kolonisti sa na naše územie sťahovali azda najviac za vlády uhorského kráľa Belu IV. (1206 - 1270). K pôvodným slovenským roľníkom, maďarským hospodárom a talianskym obchodníkom sa tak pripájali aj nemeckí remeselníci. V zmiešaných manželstvách si ľudia upravovali svoje tradície, čím vznikali nové zvyky.

Pôvod Symbolov

• Adventný veniec: Už starí Slovania používali symboliku venca. Ako nekončiaci kruh im pripomínal kolobeh života. Vetvičky zo stálozelených ihličnanov pre nich predstavovali trvácnosť a stabilitu. V súvislosti s očakávaním Vianoc pravdepodobne ako prvý použil veniec nemecký evanjelický pastor Johann Hinrich Wichern, ktorý v roku 1839 vyrobil ihličím vyzdobený kruh so sviečkami, aby deťom v sirotinci ukázal, ako plynie čas do Vianoc.
• Vianočné pohľadnice: Prvá skutočná vianočná pohľadnica bola hromadne rozmnožená až v 19. storočí. Jej autorom bol anglický ilustrátor John Calcott Horsley. Na pohľadnici z roku 1843 bola totiž vyobrazená rodina, ako si pripíja na Veselé Vianoce a šťastný nový rok. Podľa publicistky Eleny Brestenskej-Gessayovej sa tradícia posielania vianočných pohľadníc rozšírila až o štyridsať rokov neskôr, pričom „vianočná pohľadnica sa tešila zlatej dobe umenia behom rokov 1878 - 1888“.
• Vianočný stromček a Betlehem: Ďalším tradičným symbolom bol vianočný stromček. Prvá písomná zmienka o vyzdobenom ihličnatom vianočnom stromčeku pochádza z Cechovej kroniky v nemeckom meste Brémy z roku 1570. V slovenských a maďarských rodinách bolo pritom až do 19. storočia zaužívané stavať na Vianoce symbolický Betlehem.
• Vianočné jedlá: Z historického hľadiska sú azda najviac národnostne poprepájané vianočné jedlá. Historik Vladimír Tomčík zistil, že Bratislavské tradičné jedlá sú mixom až deviatich národných kuchýň. V slovenských domácnostiach boli pôvodne, podľa etnologičky Kataríny Nádaskej, tradičným vianočným jedlom kapustová alebo rybacia polievka, múčne jedlá a kaše. Už od čias vlády kráľa Belu IV. mali kresťania povolené jesť ryby aj počas pôstu, teda aj na Vianoce.

PF-ky a História Vianočných a Novoročných Pozdravov

Na Vianoce a Nový rok si už tradične navzájom prajeme šťastie, radosť a pokoj prostredníctvom blahoželaní a pozdravov. Novoročné želania často zdobia známe písmenká P.F., ktoré nájdeme na pohľadniciach, pozdravoch či v reklamách. „PF-kami“ nazývame aj vianočné a novoročné darčeky pre priateľov či firemných klientov. Táto skratka pochádza z francúzskeho slovného spojenia „pour féliciter“, ktoré v preklade znamená „blahoželať“ alebo „pre šťastie“.

História skratky P.F. siaha do začiatku 19. storočia, kedy český maliar a grafik s talianskym pôvodom Viktor Stretti na novoročný pozdrav napísal spomenutý výraz. História vianočných a novoročných pozdravov siaha až do starovekého Egypta, kde si ich ľudia písali ešte na predchodcu papiera - papyrus. V Európe údajne vznikla tradícia posielania vianočných pozdravov v 15. storočí v Česku.

Jedným z pionierov bol český gróf Karel Chotek z Chotkova a Vojnína, ktorý v 19. storočí rád pred Vianocami navštevoval príbuzných, aby im poprial. Ďalším priekopníkom bol Talian Nicolo Monte Mellini, ktorý posielal známym želania na kartičkách v Taliansku v 18. storočí. Iní prvenstvo prisudzujú obchodníkovi Henrymu Cole-ovi, ktorý žil v 19. storočí v Anglicku. Ten si nechal vyrobiť „profesionálne“ pohľadnice s vyobrazením rodinky za štedrovečerným stolom a typickým prianím „Veselé Vianoce a šťastný Nový rok“. Netrvalo dlho a zvyk posielania prianí a pohľadníc blízkym sa rozšíril do celej Európy, pričom najväčšiu popularitu zaznamenal v 20. storočí.

Pravopisné a Jazykové Nuansy

Pri písaní vianočných a novoročných prianí je dôležité dodržiavať správny pravopis, aby si posolstvo vášho priania zachovalo potrebnú dôležitosť a úroveň.

Pravopis Sviatočných Dní a Pojmov

• Slovo Vianoce je vlastné meno, preto sa píše s veľkým začiatočným písmenom.
• Prídavné meno vianočný je utvorené z vlastného mena Vianoce a v spojení vianočné sviatky, vianočné oplátky, vianočné darčeky sa píše s malým začiatočným písmenom, pretože tu nejde o vlastné meno.
• Slovo sviatky, ak sa použije namiesto pomenovania vianočné sviatky, sa tiež píše s malým začiatočným písmenom.
• Ak sa veta alebo nadpis na pohľadnici začínajú slovným spojením Veselé Vianoce, Šťastné Vianoce, píšu sa obe slová s veľkým písmenom.
• V názvoch jednotlivých sviatočných dní píšeme vždy veľké začiatočné písmeno, pretože hovoríme o konkrétnom významnom dni v kalendári. Správne je teda Štedrý deň a Štedrý večer.
• Prídavné meno nový v spojení nový rok sa píše malým začiatočným písmenom vtedy, keď sa ním označuje celý nasledujúci rok.
• Slovné spojenie Nový rok s veľkým začiatočným písmenom je názov sviatku a označuje iba jeden konkrétny deň - 1. január.
• Prídavné mená, ako novoročný prejav, novoročné predsavzatie, sa píšu opäť s malým písmenom, ak sa nenachádzajú na začiatku vety alebo ak nejde o názov básne, knihy či filmu.
• Krstné meno Silvester píšeme rovnako ako všetky ostatné vlastné mená s veľkým začiatočným písmenom. S veľkým S píšeme aj oslavy ukončenia roka, zábavu, ktorá prebieha.

Príklady Vianočných a Novoročných Prianí

Prajeme Vám veselé Vianoce a šťastný nový rok!

Prajeme Vám krásne Vianoce, veľa šťastia a úspechov v novom roku!

Nech sú Vaše Vianoce plné radosti, lásky a pokoja.

Prajem Ti všetko najlepšie do nového roku/a.

Vianočné a Novoročné Príslovia a Frázy v Rôznych Jazykoch

Sviatočné tradície sa po celom svete vyvíjali rôzne, a s tým spojené sezónne príslovia. Ak budete poznať niektoré z nich, pomôže vám to znieť ako domáci.

• Nemčina: Du machst Weihnachten festlicher. (Robíš/robíte Vianoce veselšími.)
• Angličtina: You’ve lit up like a Christmas tree. (Žiariš ako vianočný stromček - o niekom, kto nahodí obrovský úsmev a žiari šťastím.)
• Francúzština: Ressembler à un sapin de Noël. (Vyzeráš ako vianočný stromček - na opísanie niekoho, kto je oblečený až príliš a možno to jemne prehnal.)
• Taliančina: Natale viene una volta all’anno; chi non ne approfitta, tutto va a suo danno. (Vianoce sú tu len raz do roka, a preto by sme z nich mali vyťažiť čo najviac.)
• Španielčina: Feliz Día de Reyes. (Šťastný deň kráľov - kedy sa oslavuje príchod Troch kráľov 6. januára.)
• Nórčina: Gode ord skal du hogge i berg, de dårligere i snø. (Vytesajte svoje dobré slová do kameňa, zlé do snehu - pripomína, aby sme neboli zlí.)
• Francúzština: Décembre ensoleillé, été mouillé. (Ak je počasie v decembri slnečné, leto bude mokré.) A tiež Noël neigeux, été merveilleux. (Vianoce na snehu prinesú skvelé leto.)
• Angličtina: Bah, Humbug! (Výraz pre niekoho, kto nie je naladený na sviatočnú vlnu alebo nemá rád Vianoce.)
• Taliančina: A Natale con i tuoi, a Pasqua con chi vuoi. (Vianoce by ste mali stráviť s rodinou, ale na Veľkú noc už môžete byť s kým chcete.)

Vianočné Priania v Rôznych Jazykoch

Ak chcete niekoho prekvapiť, môžete mu popriať Veselé Vianoce v inom jazyku:

• Anglicky: Merry Christmas
• Nemecky: Frohe Weihnachten
• Španielsky: Feliz Navidad
• Francúzsky: Joyeux Noël
• Taliansky: Buon Natale
• Rusky: С Рождеством!

Vianočné a Novoročné Tradície Vo Svete

Vianočné a novoročné tradície vo svete sa síce podobajú, ale takmer každý národ ich slávi inak. Pozrime sa, ako najkrajšie sviatky v roku slávia ľudia po celom svete.

Vianočné Oslavy vo Svete

• Vatikán: Turisti prúdiaci za pápežským požehnaním, betlehem v životnej veľkosti na Svätopeterskom námestí a veľký vianočný stromček. O polnoci sa na obrazovke na námestí prenáša polnočná omša, ktorú v bazilike sv. Petra odslúži hlava katolíckej cirkvi.
• Veľká Británia: Ľudia si zdobia domy imelom a svetielkami. Najslávnejšie vianočné osvetlenie je na Oxford Street. Ježiško tu chodí v noci, čo znamená, že sviatočný deň začína až 25. decembra ráno.
• Brazília: Brazílčania majú dokonca vianočnú hru Los Pastores, v ktorej sa žena snaží ukradnúť malého Ježiška. Najobľúbenejšia vianočná pieseň je "Noite Feliz" (Silent Night).
• Grónsko: Keďže tu nerastú žiadne stromy, tie vianočné si nechávajú dovážať z Dánska.
• USA: Ako býva u Newyorčanov zvykom, zídu sa pod mohutným stromom v Rockefellerovom centre alebo si zakorčuľujú v Pryant parku. Tradičné jedlo je morčacie mäso alebo šunka s brusnicovou omáčkou.
• Nový Zéland: Novozélanďania si užívajú letné teploty, takže aj štedrovečerný jedálniček je zložený z ovocia, šalátov a ľahkých jedál. Vianoce začínajú o šiestej ráno.
• Austrália: Rodiny zamieria na vianočný obed z morských plodov a piknikujú na pláži.
• Japonsko: V Japonsku poznajú Vianoce skôr ako čas šíriť šťastie a nie náboženské oslavy. V tento deň ani nemajú sviatok, takže Štedrý deň neštedrý deň, ide sa do práce a do škôl.
• Čína: Zaujímavosťou je, že väčšina vianočných ozdôb bola vyrobená práve v Číne, no pritom Číňania vlastne nevedia, na čo tú dekoráciu ľudia vo svete používajú.
• Madagaskar: Darčeky sú síce symbolické, ale večere bývajú honosné s pikantným mäsom s ryžou a miestnym ovocím - liči. Väčšina ľudí chodí do kostola na Štedrý deň, omša začína o 17. h a trvá až do polnoci.
• Palestína: V Betleheme sa mestom ťahá sprievod, ľudia sú oblečení za Santov a rozdávajú sladkosti. Snáď najslávnejšia časť Vianoc v Betleheme je bohoslužba omša Narodenia Pána.
• Španielsko: Počas adventu žije vianočnými trhmi a národnou lotériou El Gordo (Tučko). Na Štedrý deň (La Nochebuena) sa rodiny tradične stretávajú pri dobrom jedle. Na väčšine stolov sa nájdu údeniny (jamón, chorizo, salchicha) a langusty ako predjedlo, vyprážané morské plody (mariscos) či pečené mäso ako hlavné jedlo. V úlohe dezertu sa servíruje sladká mandľovo-medová pochúťka turrón a jemné koláčiky polvorones. Španieli si osvojili americké tradície, a preto si ráno 25. decembra dávajú drobné darčeky. Nenosí im ich však Santa Claus ani Ježiško, ale Papá Noel, a na tú najväčšiu nádielku si ešte dvanásť dní musia počkať. Tá materiálna časť Vianoc, obľúbená najmä medzi najmenšími, prichádza až na Troch kráľov (Los Reyes Magos), 6. januára. Ráno deti bežia k stromčeku, aby pod ním našli svoje vysnívané darčeky. Zvykne sa raňajkovať roscón de reyes (veniec kráľov).

Novoročné Oslavy vo Svete

• Grónsko: Zaujímavosťou je, že Silvester sa oslavuje dvakrát! O 20. h oslavujú Nový rok v Dánsku a o polnoci v Grónsku.
• Čína: Nový rok v Číne poznáme ako Spring Festival (Sviatky jari) alebo Lunárny nový rok. Je to najvýznamnejší sviatok a jeden z najstarších vo svete. Dátum nie je presne stanovený, pohybuje sa v intervale od 21. januára do 20. februára. Tieto sviatky prinášajú koniec chladných dní a ľudia očakávajú nový začiatok. K tradícii patrí, že ak sa obyvatelia chcú chrániť pred príšerou Nian, musia byť hluční, zdobia domy červenými ornamentami a horiacim bambusom. K tradíciám patria návštevy medzi blízkymi, dračie a levie tance, bubnovanie a púšťanie ohňostrojov a petárd. Ukončenie je festivalom lampiónov. Typické jedlá sú plnené taštičky, ktoré majú priniesť bohatstvo.
• Španielsko: Silvester sa v španielčine nazýva Nochevieja, čo v preklade znamená Stará noc. Pri slávení posledného dňa v roku na stoloch nesmie chýbať hrozno či sekt s názvom cava. O polnoci si Španieli zabezpečujú zdravie a šťastie do nasledujúceho roka tým, že s polnočným odbíjaním zvona zjedia dvanásť bobuliek hrozna. Ak ich zjedia včas, čaká ich šťastný rok. Tradičné novoročné jedlo je churros s horúcou čokoládou.
• Brazília: Reveillon (Silvester) v Brazílii patrí k jedným z tých najlepších na svete. Rio De Janeiro má najväčší ohňostroj na svete. K novoročným zvykom patrí skok cez 7 vĺn v mori pre šťastie - za každú vlnu jedno želanie. Ľudia sa obliekajú do bielej farby. Táto tradícia pochádza z náboženstva Oxála. Zaujímavosťou je, že Brazílčania na Nový rok nosia viacfarebné spodné prádlo. Typickým jedlom je šošovica.
• Dánsko: Dánska tradícia je veľmi zaujímavá a netradičná. Nový rok začínajú hodením taniera o dvere, aby odplašili zlých duchov. Do Nového roku skáču zo stoličky alebo z pohovky, považujú to za šťastie. Skočiť musia, keď odbije polnoc. Dáni trávia čas počúvaním príhovoru kráľovnej.

tags: #vesele #vianoce #a #stastny #novy #rok