Pravoslávni kresťania na Slovensku i vo svete, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, vstupujú do Strastného týždňa, počas ktorého si pripomínajú utrpenie, smrť a pochovanie Ježiša Krista. Veľký týždeň, ktorý vyvrcholí najväčším kresťanským sviatkom roka - sviatkom Veľkej noci (Paschy), sa aj pre veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi začína Kvetnou nedeľou. Liturgické obrady oboch cirkví, ktoré patria do východnej konštantinopolskej tradície (nazývanej aj byzantskou), sú si veľmi podobné, v mnohých aspektoch totožné.
Najväčšou odlišnosťou medzi oboma cirkvami je časový rozdiel slávenia sviatkov Veľkej noci, ktorý je spôsobený nielen tým, že pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom (na rozdiel od gréckokatolíckej, ktorá prešla na gregoriánsky kalendár), ale aj odlišným cyklom výpočtu veľkonočných sviatkov.
Pôst a príprava na Paschu
Pravoslávna cirkev v zmysle kanónu cirkví na celom svete oslavuje Paschu v termínoch určených juliánskym kalendárom. Pred Paschou - Veľkou nocou, dodržujú veriaci prísny pôst. Počas pôstu sa veriaci stránia nielen mastných jedál, ale dokonca aj mliečnych produktov. Počas Strastného týždňa, teda týždňa pred Paschou, by mali veriaci každý deň jesť len jedno jedlo. Tento týždeň je považovaný za najtvrdší pôstny týždeň roka.
Veľký piatok - Deň utrpenia a ukrižovania
Veľký piatok v pravoslávnej cirkvi je striktne aliturgický deň, čo znamená, že sa neslúži svätá liturgia ani sa neprijíma eucharistia. Je to deň hlbokého smútku, pokánia a modlitieb, počas ktorého si veriaci pripomínajú utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V tento deň sa zachováva najprísnejší pôst.
Liturgické obrady Veľkého piatku
V dopoludňajších hodinách sa slúžia obrady zvané aj „Cárske časy“ (Kráľovské hodinky). Celkove sa slávia štyri „časy“ (prvý, tretí, šiesty a deviaty plus obednica). Každý čas (hodinka) obsahuje dva vybrané žalmy, ktoré sa prorocky vzťahujú na utrpenie Ježiša Krista (spolu s jedným bežným žalmom), stichiry, jedno čítanie zo Starej zmluvy, jedno čítanie z apoštola a jedno čítanie zo všetkých štyroch evanjelií o utrpení.
Obrad uloženia plaščanice
V podvečer sa slúži večiereň s uložením „plaščanice“ do hrobu. „Plaščanica“ je obdĺžnikové plátno s vyobrazením Ježiša Krista v hrobe alebo je na nej znázornená celá scéna jeho sňatia z kríža a uloženia tela do hrobu. Okolo tohto vyobrazenia je napísaný text ústredného tropára (hymnu) Veľkého piatku, ktorý je zvyčajne v cirkevnoslovanskom alebo gréckom jazyku „Blahoobraznyj Josif..." (Ctihodný Jozef...). Text sa vzťahuje na tú pasáž z evanjelia, ktorá hovorí o Jozefovi z Arimateje.
Na konci večierne sa koná sprievod okolo chrámu s plaščanicou. Na čele sprievodu kráča kňaz, ktorý rukami drží plaščanicu nad svojou hlavou a nad plecami. Tento sprievod duchovenstva a veriacich predstavuje pohrebný sprievod. Procesia sa končí v chráme uložením Ježišovho tela „do hrobu“. Plaščanica teraz už nesymbolizuje len plátno, do ktorého bolo telo zavinuté, ale aj samotného Ježiša Krista. Tento obrad uloženia plaščanice - symbolického plátna, do ktorého bolo zabalené mŕtve telo Ježiša Krista, s vyobrazením ikony o tomto výjave, do symbolického hrobu v strede chrámu - je jedným z najdôležitejších na Veľký piatok.
Prechod na Veľkú sobotu
Ráno na Veľkú sobotu (niekde už v piatok večer) sa slávi Jeruzalemská utiereň, ktorá má štruktúru pohrebného obradu a pripomína aj balzamovanie Ježišovho tela.
Pascha (Veľká noc) a posvätenie pokrmov
Tieto dni veriaci spomínajú na strasti Isusa Christa, absolvujú spomínané obrady a v nedeľu, v deň Paschy - deň Christovho zmŕtvychvstania - posväcujú jedlá. Súčasťou slávenia Paschy v pravoslávnej cirkvi je posvätenie paschálnych pokrmov. Veriaci si prinášajú do chrámu napríklad vajíčka, syr, mäso i koláče nazývané pascha, ktoré sa v domácnostiach pripravujú špeciálne na tento sviatok. Väčšinou biely sladký koláč, mäso, syr, tvaroh, vajíčka, hrudku a podobne.
tags: #velky #piatok #u #pravoslavnjych