Veľká noc je sviatok spojený s bohatou symbolikou a tradíciami. Kým pre kresťanov predstavuje oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista, mnohé zvyky majú korene v predkresťanských obradoch vítania jari a nového života. Neodmysliteľnou súčasťou tohto obdobia sú maľované vajíčka, bahniatka vo váze, pečený baránok, veselá šibačka a predovšetkým veľkonočný zajac, ktorý sa stal jedným z najznámejších symbolov.
Pôvod a symbolika veľkonočného zajaca
Mytológia spojená so zajacom má dlhú históriu, viaže sa totiž k pohanským sviatkom príchodu jari. Jeho pôvod je hlboko prepojený s germánskymi tradíciami. Už v 8. storočí mních Bede zaznamenal zvyky spojené s uctievaním bohyne plodnosti Eostre. Práve z jej mena sa postupne vytvorilo anglické pomenovanie Easter, aj nemecké Ostern.
V starogermánskych tradíciách sa bohyňa úrody nazývala Ostara a jej kultovým zvieraťom bol, vzhľadom na svoju plodnosť, práve zajac. Podľa niektorých teórií je práve po nej pomenovaný aj anglický názov Veľkej noci - Easter. Táto bohyňa bola považovaná za ochrankyňu života, prírody a detí. Počas jarných slávností bola Eostre často zobrazovaná so zajacom ako svojím posvätným zvieraťom.
Zajac patrí medzi veľmi plodné zvieratá, čo je tematicky blízke tak jeho popísanej spojitosti s bohyňou plodnosti, ako aj so symbolikou jari; ide totiž o jeden z najlepších príkladov prebúdzajúcej sa prírody. Symbolika zajaca siaha hlboko do minulosti. Už od pradávna bol zajac spájaný so životnou silou, energiou a predovšetkým plodnosťou - a to kvôli jeho schopnosti rýchleho rozmnožovania. Práve preto sa stal prirodzeným symbolom nového života a obnovy, teda hodnôt, ktoré sú s jarou úzko späté.
Zajac v mytológii a kultúrach
Zajac bol zasvätený bohyniam jari a plodnosti aj v ďalších kultúrach - gréckej, egyptskej aj čínskej. Rimsky historik a filozof Plínius starší už v 1. storočí nášho letopočtu opisoval, že symbolika zajacov a králikov mala priniesť plodnosť a bohatstvo. Antickí Gréci a Rimania boli fascinovaní ich neuveriteľnou plodnosťou. Aristoteles si už v 4. storočí p. n. l. všimol, ako rýchlo sa množia. Rímsky autor Aelian dokonca tvrdil, že zajace sú schopné superfetácie - teda že dokážu otehotnieť znova, aj keď už jedno mláďa nosia, čo moderná veda potvrdila.
V stredovekom a renesančnom umení boli králiky často zobrazované po boku Venuše - bohyne lásky a sexuality. Králik sa tak stal dvojakým symbolom: čistoty aj žiadostivosti. Príkladom je Madona s králikom od Tiziana, kde biely králik symbolizuje panenskosť Panny Márie, a Pisanellova Alegória luxurie, kde králik stelesňuje zvodnosť a vášeň.
V iných krajoch zasa ľudia verili na čarodejnice, ktoré sa premieňali v jarnom období na zajace. Podľa britských ľudových povestí sa čarodejnice dokážu premeniť na králiky alebo zajace. Vďaka svojej rýchlosti a schopnosti náhle zmiznúť sa v predstavách ľudí stali buď podozrivo prefíkanými, alebo úplne záhadnými.
Zajačie mytológie však Veľkou nocou nekončia, ba naopak - toto zviera je v rozličných pranostikách a symbolike zastúpené veľmi často. Napríklad vo Švédsku počas 18. storočia to nemali zajace jednoduché, pretože boli považované za prevtelené čarodejnice. Králiky a zajace sú tiež spojené s Mesiacom, ďalším symbolom premenlivosti prírodných cyklov. V kultúrach východnej Ázie či napríklad Aztékov totiž už pred mnohými storočiami pozorovali škvrny na Mesiaci, ktoré im pripomínali práve zajace. V taoistickej tradícii sa napríklad rozpráva o mesačnom králikovi, ktorý v mažiari tlčie ingrediencie nesmrteľnosti. Aj vďaka tomu sa v mnohých ázijských kultúrach verí, že na mesačnom povrchu vidno obraz zajaca.
V keltskej mytológii boli zajace uctievané ako magické bytosti a medzi pôvodnými obyvateľmi Severnej Ameriky - napríklad v kmeňových príbehoch o Michabovi a Manabushovi - vystupovali ako prefíkaní šibali. Podobné príbehy nájdeme aj v afrických rozprávkach, kde králik (či zajac) Br’er Rabbit stelesňuje vrchol šibalstva a vynaliezavosti.
Symbol troch zajacov
Túto mystiku podporuje aj jeden veľmi starý symbol - tzv. „tri zajace“. Zobrazuje tri zajace bežiace v kruhu tak, že ich uši sa dotýkajú a vytvárajú trojuholník. Každý zajac má len dve uši, no vďaka optickému klamu to vyzerá, akoby spolu mali len tri. Tento symbol sa objavuje v mnohých stredovekých kostoloch po celom Anglicku, v katedrálach v Nemecku, vo francúzskych dedinských kostolíkoch, a dokonca aj v Sýrii, Egypte či pakistanskom Swate. Jeho najstarší známy výskyt pochádza z budhistických jaskýň Dunhuang v Číne zo 6. storočia. Niektorí veria, že tento symbol má korene v budhistickom príbehu z Jaták, kde vystupuje „zajac obetavosti“ - predchádzajúca inkarnácia samotného Siddhárthu Gautamu, ktorý obetoval vlastné telo, aby nasýtil hladného pútnika. Za svoju obetu bol navždy prenesený na Mesiac ako symbol nesebeckosti.
Kresťanský kontext veľkonočného zajaca
Hoci sa postupne z pohanských sviatkov stávali sviatky náboženské, zajac si svoje miesto vo veľkonočných tradíciách zachoval, hoci ho kresťanská tradícia nijako špecificky nevysvetľuje. V Biblii sa však vyskytujú odkazy na zajačiu čistotu, skromnosť a pokoru - preto tiež vraj biely zajac občas sedel pri nohách Panny Márie. V Biblii sú tieto zvieratá opísané ako „maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov“, symbolizujúce chudobných, skromných a pokorných. Navyše schopnosť zajacov spať s otvorenými očami môže evokovať večný život, zmŕtvychvstanie. V Byzantskej ríši teda zajac dokonca symbolicky zastupoval Ježiša Krista. V súvislosti s našou Veľkou nocou ale tieto spojitosti nebývajú zvlášť rozpracované.
Tradícia hľadania vajíčok
Tradícia veľkonočného zajačika, ako ju poznáme dnes, sa začala formovať v Nemecku niekedy medzi 16. a 17. storočím. Na túto staršiu nemeckú tradíciu veľkonočného zajaca sa odvolával aj veľkonočný zvyk prezentovaný vo Franckenau už v roku 1682. Ako plaché zviera sa zajac prirodzene ľudí stráni, čo viedlo k poverám a rozprávkam, že roznáša a skrýva veľkonočné vajíčka. S nemeckými prisťahovalcami sa táto tradícia dostala do Severnej Ameriky, kde sa ďalej rozvíjala a prispôsobovala modernej kultúre. Imigranti priniesli so sebou príbeh zajačice, ktorá kládla vajíčka a volali ju „Osterhase“ alebo „Oschter Haws“. Táto zajačica kládla pestrofarebné vajíčka pre poslušné deti. Ako súčasť rituálu vyrábali deti hniezda, do ktorých zajačica vajíčka kládla.
V zámorí má veľkonočný zajac oveľa dôležitejšiu funkciu ako u nás. Vajíčka, ktoré sa v rámci veľkonočných aktivít namaľujú, totiž práve zajačik „schováva“ po záhrade a deti ich musia hľadať. Keď sa im to podarí, bývajú odmenené. Veľkonočný zajačik v rámci tejto tradície je teda podobný Santa Clausovi. Známy je tiež zvyk „naháňačky veľkonočných zajacov“, kedy dospelí schovávajú do záhrady čokoládové vajíčka, aby ich deti mohli hľadať. Hľadanie veľkonočného zajačika a jeho vajíčok prebieha zvyčajne na Veľkonočnú nedeľu.
Postupom času sa veľkonočné darčeky rozšírili aj o čokoládové vajíčka, čokoládových zajačikov a dokonca pribudli aj hračky. Podobne ako veľkonočný zajačik, aj vajíčka sú starodávnym symbolom reprezentujúcim plodnosť, znovuzrodenie a nový život. V 19. storočí bolo už ozdobovanie a hľadanie vajíčok populárnou súčasťou Veľkej noci a dokonca si ju osvojila aj šľachta, ktorá si navzájom vymieňala nádherne vyzdobené vajíčka. Čokoládové veľkonočné vajíčka (a zajačiky) sa však stali populárnou modernou tradíciou a sú bežnou súčasťou pri veľkonočných hľadaniach vajíčok.
Pôvod veľkonočného zajačika
Ďalšie tradičné symboly Veľkej noci
K veľkonočným sviatkom patria aj mnohé ďalšie tradičné symboly, ktoré majú hlboké historické a kultúrne korene.
Vajíčko a jeho symbolika
Vajíčko predstavuje symbol nesmrteľnosti, vzkriesenia. V kresťanstve predstavuje zatvorený hrob, z ktorého vstal Kristus. Obsahuje zárodok života a plodnosti. Kuriatka predstavujú život, ktorý vzniká práve vo vajíčku. Skutočnosť, že z vajíčka sa dokáže vyliahnuť živý tvor, si naši predkovia nevedeli vysvetliť, preto sa vajíčka už u starovekých národov stali neoddeliteľnou súčasťou obradov vítania jari. V tom období každý predmet s magicko-symbolickou funkciou starostlivo ozdobovali a pripravovali na obrady a slávnosti, čím sa nielen posilnila funkcia magických síl, ale vyjadril sa aj ich estetický vzťah k životnej skutočnosti. Preto je logické, že aj naši predkovia pripisovali krasliciam tajomnú a ochrannú moc. Symbolizovali pre nich obnovenie a nepretržitosť života, boli magickým a obetným prostriedkom, mali úzky vzťah nie len k záhrobnému životu, ale aj k ľudovej predstave o vzniku a zániku sveta.
Archeológovia objavili na mnohých miestach Európy, Ázie i Afriky v historických i predhistorických hroboch slepačie, husacie, pštrosie vajíčka, ale aj vajíčka z pieskovcov, hliny či zlata. Prvé nálezy pochádzajú z hrobov Egypťanov z obdobia 2000 - 500 rokov pred Kristom - ide o šesť hlinených vajíčok zdobených lomenými líniami, ktoré zrejme mali symbolický význam. V Grécku sa našli zvyšky maľovaných škrupín z obdobia 500 - 200 rokov pred Kristom, vajíčka sa našli aj v hroboch prvých kresťanov. V Nemecku našli pomaľované husacie vajíčka zo začiatku 4. storočia, vo Viedni - Simmeringu objavili archeológovia zvyšky slepačích vajíčok v hroboch Avarov. V slovanských hroboch sa našli škrupiny vajíčok z 10. - 12. storočia v moravských pohrebiskách.
Zdobenie vajíčok na Veľkú noc je podľa niektorých zdrojov tradíciou, ktorá siaha minimálne do 13. storočia. Dôvodom jedenia vajec vo veľkonočnom období je najmä to, že ich konzumovanie cez pôst bolo zakázané. Z farieb sa používajú najviac červená ako symbol lásky, zelená ako symbol prírody a žltá ako symbol slnka.
Paska - posvätený veľkonočný košík
Paska je košík plný jedla, ktorý sa doposiaľ svätí spravidla na Bielu sobotu. Do košíka každá gazdinka starostlivo vloží údenú šunku, klobásu, vajíčka, sirec, pasku (pečivo), soľ, čokoládového zajačika a možno ešte niečo navyše. Pomenovanie paska pochádza z pomenovania starožidovského sviatku Pésach a vzťahovalo sa pôvodne ku obradnému veľkonočnému koláču - je to niečo ako dnešná vianočka, len tento koláč je menej sladký a viac pripomína ľahký chlieb. Biely koláč paska tvorí základ aj spomínaného košíka na svätenie a postupne mu prepožičal aj pomenovanie - a tak aj celý košík sa dnes nazýva paska. Šunka z bravčového mäsa má tiež svoj dôvod - bravčovému mäsu pripisovali magicko - ochrannú funkciu už naši slovanskí predkovia, preto bola bravčovina prítomná na slávnostných stoloch pri najväčších sviatkoch. Aj spomínaný sirec je vzácnosť: pravý východniar ho konzumuje výhradne na Veľkú noc, čo znamená, že doposiaľ je tzv. obradným jedlom - jedlom, ktoré sa viaže výlučne s obradmi Veľkej noci. Celý obsah košíka konzumujú v regiónoch východného Slovenska aj veriaci východného rítu počas Veľkej noci pri slávnostných príležitostiach s rodinou, aj ponúkajú veľkonočným hosťom.
Baránok ako symbol obety
Zo všetkých veľkonočných symbolov je baránok asi najviac kresťanský. Baránok pochádza zo židovskej Veľkej noci, kde každá rodina zabila ako obetu baránka. Obetovanie baránka pripomína pamiatku vyvedenia Izraelského národa z egyptského otroctva. Pre kresťanov je baránok symbolom Krista, ktorý sa obetoval za spásu ľudstva. V židovskej kultúre symbolizovali ovce Izraelitov ako členov „Božieho stáda“. Židia aj kresťania tiež často označujú Boha ako svojho pastiera.
Korbáč a oblievačka - rituály vitality
Korbáč je ľudový zvyk a pochádza ešte z pohanských čias. Pletenie prútov do tvaru korbáčov pochádza ešte z predkresťanského obdobia. Naši predkovia verili, že pošibanie zelenou vetvičkou odplaší všetky choroby a uchová pevné zdravie. V čase vtedajšej úrovne poznania bola ich viera prirodzená. Aj podstatou veľkonočnej šibačky je niekdajšie presvedčenie našich predkov, že sa dotykom prenesie sila z čerstvo zeleného jarného konárika aj do tela „obdarovanej“ dievčiny. Dotyk vŕbového prútika a ženského tela znamenal odovzdanie plodivej sily.
Voda predstavuje symbol očistenia. Veľkonočná oblievačka je tiež službou - má podobný význam ako niekdajšie obradné kúpanie aj umývanie sa v tečúcej vode, ktorá podľa našich predkov prinášala silu a zdravie a odnášala všetky zlé sily a choroby.
Bahniatka a jarné prebúdzanie
Bahniatka symbolizujú nový život v rozkvete. Počas jari sa príroda prebúdza, dni sa predlžujú a všetko okolo nás získava novú energiu. Je normálne, ak veríte, že prvé zelené konáriky iste musia byť veľmi silné, keď dokázali premôcť aj „pani Zimu“. A prvé zelené výhonky iste tú silu odovzdajú každému, kto ich zje.
Moderný veľkonočný zajac a jeho podoba
Dnes je veľkonočný zajačik predovšetkým symbolom radosti, jari a nového života. Vo väčšine domácností ho reprezentuje zajac s dlhými ušami, zubami ako z karikatúry a košíkom plným čokoládových vajíčok. Z každého rohu na nás vykúkajú kraslice, čokoládové figúrky v tvare zajačikov a kuriatok, bahniatka a korbáče s pestrofarebnými stuhami. V modernej kultúre nájdeme veľkonočné zajace držiace veľkonočné vajíčka. Ide najmä o čokoládové figúrky, ozdoby, kreslené postavičky v rozprávkach a pod.
Veľkonočný zajačik ostáva obľúbenou postavičkou dodnes a od domu k domu nosí deťom počas veľkonočných osláv čokoládové dobroty. Veľkonočnú radosť, samozrejme, nerozdáva len veľkonočný zajačik. Veľa ľudí v tomto období rado obdarováva sladkými dobrotami svojich blízkych - či už sú to čokoládové vajíčka, čokoládové zajačiky alebo veľkonočné pečivo.
Príbeh Lindt Zlatého Zajačika
Náš rozkošný Lindt ZLATÝ ZAJAČIK prináša kúzlo Veľkej noci ľuďom po celom svete už viac ako 70 rokov. Má svoj vlastný zaujímavý príbeh, ktorého súčasťou je čokoládový majster Lindt Maître a jeho malá dcéra. Príbeh hovorí o tom, ako videla počas rodinného veľkonočného obeda skákať po tráve zajaca, ale kým stihla vybehnúť za ním von, zajac zmizol. Jej otec videl, aká je z toho smutná a rozhodol sa vytvoriť zajačika, ktorého sa jej vždy počas Veľkej noci podarí nájsť vďaka malému zvončeku. A tak sa zrodil Lindt ZLATÝ ZAJAČIK, ktorý naďalej roznáša radosť a kúzlo Veľkej noci po celom svete.
tags: #velkonocny #zajac #socha