Veľkonočný zajačik je dlho spájaný s Veľkou nocou a mnohými veľkonočnými tradíciami, ako je hľadanie čokoládových vajíčok, veľkonočné oslavy, mriežkované pečivo, sladkosti v tvare zajaca či tradičné jedlo počas Veľkonočnej nedele. Ponorte sa do histórie veľkonočného zajačika a zistite, prečo sa stal symbolom tohto sviatku plného čokolády.
Význam Veľkej noci a jej tradícií
Veľká noc je v kalendári vyznačená Veľkým piatkom a Veľkonočnou nedeľou. Hľadanie veľkonočných vajíčok, rodinné obedy a vychutnávanie si čokoládových zajačikov sa stali neoddeliteľnou súčasťou veľkonočných osláv v mnohých domácnostiach a zaručujú dlhotrvajúce spomienky. Časom sa aj veľkonočné darčeky stali súčasťou sviatočnej tradície - hlavne čokoládové darčeky, ktoré mali podobu veľkonočného zajačika.
Odkiaľ veľkonočný zajačik pochádza?
História veľkonočného zajačika nie je úplne zaznamenaná, aspoň nie na jednom mieste. Jedna z teórií histórie veľkonočného zajačika sa datuje do 18. storočia, kedy mal byť prvýkrát predstavený nemeckými imigrantmi v holandskej časti Pensylvánie v Amerike. Imigranti priniesli so sebou príbeh zajačice, ktorá kládla vajíčka a volali ju „Osterhase“ alebo „Oschter Haws“. Táto zajačica kládla pestrofarebné vajíčka pre poslušné deti. Ako súčasť rituálu vyrábali deti hniezda, do ktorých zajačica vajíčka kládla. Táto tradícia sa postupne rozšírila do celej Severnej Ameriky.
Prečo prináša veľkonočný zajačik čokoládové vajíčka?
Postupom času sa veľkonočné darčeky rozšírili aj o čokoládové vajíčka, čokoládových zajačikov a dokonca pribudli aj hračky. Podobne ako veľkonočný zajačik, aj vajíčka sú starodávnym symbolom reprezentujúcim plodnosť, znovuzrodenie a nový život. V 19. storočí bolo už ozdobovanie a hľadanie vajíčok populárnou súčasťou Veľkej noci a dokonca si ju osvojila aj šľachta, ktorá si navzájom vymieňala nádherne vyzdobené vajíčka. Ozdobovanie vajíčok je dodnes súčasťou veľkonočných rituálov v niektorých spoločnostiach. Čokoládové veľkonočné vajíčka (a zajačiky) sa však stali populárnou modernou tradíciou a sú bežnou súčasťou pri veľkonočných hľadaniach vajíčok.
Veľkonočný zajačik dnes
Veľkonočný zajačik (alebo veľkonočná zajačica) ostáva obľúbenou postavičkou dodnes a od domu k domu nosí deťom počas veľkonočných osláv čokoládové dobroty. Veľkonočnú radosť, samozrejme, nerozdáva len veľkonočný zajačik. Veľa ľudí v tomto období rado obdarováva sladkými dobrotami svojich blízkych - či už sú to čokoládové vajíčka, čokoládové zajačiky alebo veľkonočné pečivo.
Lindt ZLATÝ ZAJAČIK
Rozkošný ZLATÝ ZAJAČIK prináša kúzlo Veľkej noci ľuďom po celom svete už viac ako 70 rokov. Má svoj vlastný zaujímavý príbeh, ktorého súčasťou je čokoládový majster Lindt Maître a jeho malá dcéra. Príbeh hovorí o tom, ako videla počas rodinného veľkonočného obeda skákať po tráve zajaca, ale kým stihla vybehnúť za ním von, zajac zmizol. Jej otec videl, aká je z toho smutná a rozhodol sa vytvoriť zajačika, ktorého sa jej vždy počas Veľkej noci podarí nájsť vďaka malému zvončeku. A tak sa zrodil Lindt ZLATÝ ZAJAČIK, ktorý naďalej roznáša radosť a kúzlo Veľkej noci po celom svete.
História Zlatého Zajačika a symbolika Veľkej noci
Veľká noc je za dverami a my pletieme korbáče a vyťahujeme výzdobu. K veľkonočným sviatkom tieto tradičné symboly jednoducho patria. Vajíčko predstavuje symbol nesmrteľnosti, vzkriesenia. V kresťanstve predstavuje zatvorený hrob, z ktorého vstal Kristus. Obsahuje zárodok života a plodnosti. Kuriatka predstavujú život, ktorý vzniká práve vo vajíčku. Bahniatka symbolizujú nový život v rozkvete. Korbáč je ľudový zvyk a pochádza ešte z pohanských čias. Naši predkovia verili, že pošibanie zelenou vetvičkou odplaší všetky choroby a uchová pevné zdravie. Voda predstavuje symbol očistenia.
Čo má spoločné veľkonočný zajačik s germánskou bohyňou jari?
Či už v podobe čokolády alebo rôznych múčnikov, zajac do veľkonočnej výzdoby jednoducho patrí. Niekde symbolizoval Ježiša Krista, inde čarodejnicu. S obdobím Veľkej noci je spojených mnoho zvykov. Každý deň pašijového týždňa má svoje označenie i špecifické pravidlá a počas samotného Veľkonočného pondelka sa tiež dodržiava množstvo tradícií vzťahujúcich sa na koledovanie s korbáčom. Koledníci si obvykle vyslúžia všelijaké sladkosti, alkohol, ale aj vajíčka; a od nich je už len kúsok k obľúbeným zajacom, či už z čokolády, alebo vyobrazených na veľkonočných symboloch.
Mytológia spojená so zajacom má dlhú históriu, viaže sa totiž k pohanským sviatkom príchodu jari. Konkrétne išlo o uctievanie germánskej bohyne jari Ostary (či tiež Eostre v anglosaskej podobe), od ktorej je odvodený aj anglický názov Veľkej noci (Easter). Táto bohyňa plodnosti podľa príbehu bratov Grimmovcov premenila premrznutého vtáčika na zajaca, ktorý potom vždy na začiatku jari znášal vajcia (ako vták). Navyše zajac patrí medzi veľmi plodné zvieratá, čo je tematicky blízke tak jeho popísanej spojitosti s bohyňou plodnosti, ako aj so symbolikou jari; ide totiž o jeden z najlepších príkladov prebúdzajúcej sa prírody.
To opisoval už rímsky historik a filozof Plínius starší v 1. storočí nášho letopočtu. Podľa neho mala symbolika zajacov a králikov priniesť plodnosť a bohatstvo. Hoci sa postupne z pohanských sviatkov stávali sviatky náboženské, zajac si svoje miesto vo veľkonočných tradíciách zachoval, hoci ho kresťanská tradícia nijako špecificky nevysvetľuje. V Biblii sa však vyskytujú odkazy na zajačiu čistotu, skromnosť a pokoru - preto tiež vraj biely zajac občas sedel pri nohách Panny Márie. Navyše schopnosť zajacov spať s otvorenými očami môže evokovať večný život, zmŕtvychvstanie. V Byzantskej ríši teda zajac dokonca symbolicky zastupoval Ježiša Krista.
Veľkonočný zajačik v zámorí a jeho symbolika
V zámorí má veľkonočný zajac oveľa dôležitejšiu funkciu ako u nás. Vajíčka, ktoré sa v rámci veľkonočných aktivít namaľujú, totiž práve zajačik „schováva“ po záhrade a deti ich musia hľadať. Keď sa im to podarí, bývajú odmenené. Veľkonočný zajačik v rámci tejto tradície je teda podobný Santa Clausovi.
Zajačie mytológie však Veľkou nocou nekončia, ba naopak - toto zviera je v rozličných pranostikách a symbolike zastúpené veľmi často. Napríklad vo Švédsku počas 18. storočia to nemali zajace jednoduché, pretože boli považované za prevtelené čarodejnice. Za zmienku stojí aj mytologická prepojenosť králikov a zajacov s Mesiacom, ďalším symbolom premenlivosti prírodných cyklov. V kultúrach východnej Ázie či napríklad Aztékov totiž už pred mnohými storočiami pozorovali škvrny na Mesiaci, ktoré im pripomínali práve zajace.
Symbolika vajíčka a jeho pôvod
Neodmysliteľným symbolom Veľkej noci je vajíčko. Aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari, ako aj kuriatko. Svoje miesto má zajac v mnohých náboženstvách, mytológiách - od gréckej, egyptskej až po čínsku. Symbolizuje šťastie, plynúci čas, krátkosť života, označovaný je za atribút zmŕtvychvstania. Dokonca podľa ľudových povier zajac nespí, pretože nemá očné viečka, a tak sa zdá, že aj počas spánku obracia oči nahor. V Biblii je zajac označovaný za stvorenie „maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov“. Je patrónom chudobných, skromných a pokorných ľudí. V dnešnej rozšírenej európskej tradícií je označovaný za toho, kto počas Veľkej noci prináša vajíčka, najradšej čokoládové. Podľa ďalšieho výkladu vzniklo zase spojenie zo sviatkami jari z toho dôvodu, že zajac na jar hľadá v blízkosti ľudských obydlí potravu, a keďže je plachý a strání sa ľudí, je mu pripisované aj tajné roznášanie veľkonočných vajíčok. Neskôr vznikla aj tradícia ukrývania a hľadania veľkonočných vajíčok.
Archeológovia objavili na mnohých miestach Európy, Ázie i Afriky v historických i predhistorických hroboch slepačie, husacie, pštrosie vajíčka, ale aj vajíčka z pieskovcov, hliny či zlata. Prvé nálezy pochádzajú z hrobov Egypťanov z obdobia 2000 - 500 rokov pred Kristom - ide o šesť hlinených vajíčok zdobených lomenými líniami, ktoré zrejme mali symbolický význam. V Grécku sa našli zvyšky maľovaných škrupín z obdobia 500 - 200 rokov pred Kristom, vajíčka sa našli aj v hroboch prvých kresťanov. V Nemecku našli pomaľované husacie vajíčka zo začiatku 4. st., vo Viedni - Simmeringu objavili archeológovia zvyšky slepačích vajíčok v hroboch Avarov. V slovanských hroboch sa našli škrupiny vajíčok z 10. - 12. st. v moravských pohrebiskách.
Prečo práve vajíčko? Preto je logické, že aj naši predkovia pripisovali krasliciam tajomnú a ochrannú moc. Symbolizovali pre nich obnovenie a nepretržitosť života, boli magickým a obetným prostriedkom, mali úzky vzťah nie len k záhrobnému životu, ale aj k ľudovej predstave o vzniku a zániku sveta. Skutočnosť, že z vajíčka sa dokáže vyliahnuť živý tvor si nevedeli vysvetliť, preto sa vajíčka už u starovekých národov stali neoddeliteľnou súčasťou obradov vítania jari. V tom období každý predmet s magicko-symbolickou funkciou starostlivo ozdobovali a pripravovali na obrady a slávnosti, čím sa nielen posilnila funkcia magických síl, ale vyjadril sa aj ich estetický vzťah k životnej skutočnosti.
Veľkonočné tradície a symboly
Východniar i gréckokatolík by Ti odpovedal, že paska je košík plný jedla, ktorý sa doposiaľ svätí spravidla na Bielu sobotu. Do košíka každá gazdinka starostlivo vloží údenú šunku, klobásu, vajíčka, sirec, pasku, soľ, čokoládového zajačika a možno ešte niečo navyše. Pomenovanie paska pochádza z pomenovania starožidovského sviatku Pésach a vzťahovalo sa pôvodne ku obradnému veľkonočnému koláču - je to niečo ako dnešná vianočka, len tento koláč je menej sladký a viac pripomína ľahký chlieb. Biely koláč paska tvorí základ aj spomínaného košíka na svätenie a postupne mu prepožičal aj pomenovanie - a tak aj celý košík sa dnes nazýva paska.
Šunka z bravčového mäsa má tiež svoj dôvod - bravčovému mäsu pripisovali magicko - ochrannú funkciu už naši slovanskí predkovia, preto bola bravčovina prítomná na slávnostných stoloch pri najväčších sviatkoch. Aj spomínaný sirec je vzácnosť: pravý východniar ho konzumuje výhradne na Veľkú noc čo znamená, že doposiaľ je tzv. obradným jedlom - jedlom, ktoré sa viaže výlučne s obradmi Veľkej noci. Celý obsah košíka konzumujú v regiónoch východného Slovenska aj veriaci východného rítu počas Veľkej noci pri slávnostných príležitostiach s rodinou, aj ponúkajú veľkonočným hosťom.
K Veľkej noci patrí nepochybne aj sviatočné stolovanie. Krásne farby avizujúce príchod jari, rozveselia aj vašu domácnosť. Okrem bahniatok, maľovaných alebo čokoládových vajíčok nezabudnite aj na dekorácie, ktoré ocenia nielen vaši najbližší, ale aj šibači. Vybrať si tiež môžete aj rozmanité formy na pečenie, ktoré navodia tú správnu atmosféru. Pozdvihnite tradície a pripravte sa včas.
Symbolika zajaca v rôznych kultúrach
Veľkonočný zajačik patrí medzi najobľúbenejšie symboly jari, najmä u detí. Prečo však práve zajac nosí vajíčka a odkiaľ táto tradícia pochádza? Veľkonočný zajačik je jedným z hlavných symbolov Veľkej noci, najmä v západnej Európe a Severnej Amerike. Tento zvyk pochádza z Nemecka, kde bol zajac pôvodne spájaný s plodnosťou a jarou. Prvé zmienky o „Osterhase“ (veľkonočnom zajacovi) siahajú do 17. storočia.
Zajac je od pradávna spájaný s plodnosťou, obnovou života a jarou. V pohanských kultúrach bol považovaný za posvätné zviera bohyne jari Ostary. Podobne ako vajíčko, aj zajac sa stal znakom Veľkej noci. Hľadanie veľkonočného zajačika a jeho vajíčok prebieha zvyčajne na Veľkonočnú nedeľu. V niektorých krajinách, ako je Nemecko alebo USA, sa organizujú aj verejné „lovy“ na vajíčka, kde deti zbierajú čokoládové vajíčka do košíkov.
Už v 8. storočí mních Bede zaznamenal zvyky spojené s uctievaním bohyne plodnosti Eostre. Práve z jej mena sa postupne vytvorilo anglické pomenovanie Easter, aj nemecké Ostern - aj keď práve v nemeckom príklade je potrebné spomenúť ešte jedno dôležité meno: v starogermánskych tradíciách sa bohyňa úrody nazývala Ostara a jej kultovým zvieraťom bol vzhľadom na svoju plodnosť práve zajac. Zajac však bol zasvätený bohyniam jari a plodnosti aj v ďalších kultúrach - gréckej, egyptskej aj čínskej. V iných krajoch zasa ľudia verili na čarodejnice, ktoré sa premieňali v jarnom období na zajace.
Hľadal si ako dieťa na Veľkú noc po záhrade čokoládové vajíčka? Alebo si to videl vo filme či počul o tom? Aj tento zvyk súvisí s veľkonočným zajacom - vznikol však v krajinách, kde zajace žili vo voľnej prírode a na jar si hľadali potravu v blízkosti ľudských obydlí. Ako plaché zviera sa prirodzene ľudí stráni, čo viedlo k poverám a rozprávkam, že roznáša a skrýva veľkonočné vajíčka. Na túto staršiu nemeckú tradíciu veľkonočného zajaca sa odvolával aj veľkonočný zvyk prezentovaný vo Franckenau už v roku 1682.
Zajac a mytológia
Má veľkonočný zajac niečo spoločné s posvätnosťou? Možno áno. V keltskej mytológii boli zajace uctievané ako magické bytosti a medzi pôvodnými obyvateľmi Severnej Ameriky - napríklad v kmeňových príbehoch o Michabovi a Manabushovi - vystupovali ako prefíkaní šibali. Podobné príbehy nájdeme aj v afrických rozprávkach, kde králik (či zajac) Br’er Rabbit stelesňuje vrchol šibalstva a vynaliezavosti. Nie je ťažké vidieť ich pokračovanie v moderných kreslených postavičkách - áno, aj Bugs Bunny má korene v dávnej folklórnej tradícii.
Podľa britských ľudových povestí sa čarodejnice dokážu premeniť na králiky alebo zajace, a v mnohých kultúrach sú tieto tvory považované za nositeľov šťastia, ale aj smoly. Vďaka svojej rýchlosti a schopnosti náhle zmiznúť sa v predstavách ľudí stali buď podozrivo prefíkanými, alebo úplne záhadnými.
Symbol „tri zajace“
Túto mystiku podporuje aj jeden veľmi starý symbol - tzv. „tri zajace“. Zobrazuje tri zajace bežiace v kruhu tak, že ich uši sa dotýkajú a vytvárajú trojuholník. Každý zajac má len dve uši, no vďaka optickému klamu to vyzerá, akoby spolu mali len tri. Tento symbol sa objavuje v mnohých stredovekých kostoloch po celom Anglicku - napríklad v Devone, Suffolku či Cornwalle -, ale aj v katedrálach v Nemecku, vo francúzskych dedinských kostolíkoch, a dokonca aj v Sýrii, Egypte či pakistanskom Swate. Jeho najstarší známy výskyt pochádza z budhistických jaskýň Dunhuang v Číne zo 6. storočia.
Niektorí veria, že tento symbol má korene v budhistickom príbehu z Jaták (zbierky príbehov o minulých životoch Budhu). V ňom vystupuje „zajac obetavosti“ - predchádzajúca inkarnácia samotného Siddhárthu Gautamu, ktorý obetoval vlastné telo, aby nasýtil hladného pútnika. Za svoju obetu bol navždy prenesený na Mesiac ako symbol nesebeckosti. Aj vďaka tomu sa v mnohých ázijských kultúrach verí, že na mesačnom povrchu vidno obraz zajaca.
Mesiac a elixír života
Zajace a králiky, čo pozerajú na Mesiac (alebo rovno na ňom bývajú), sa objavujú v mnohých kultúrach - najmä v Číne, Japonsku a Kórei. V taoistickej tradícii sa napríklad rozpráva o mesačnom králikovi, ktorý v mažiari tlčie ingrediencie nesmrteľnosti. Podobné príbehy nájdeme aj u pôvodných obyvateľov Severnej a Strednej Ameriky. Pravdepodobne preto, že aj oni si na mesačnom povrchu všimli niečo, čo pri troche predstavivosti vyzerá ako králik.
Zdá sa, že tieto ušaté bytosti boli vo svete vždy považované za niečo viac - za stvorenia s nebeskou silou a schopnosťou znovuzrodenia. A teda nielen pre kresťanov počas Veľkej noci, ale naprieč kontinentmi a náboženstvami.
Králiky a plodnosť v antike a stredoveku
Aj keď sa do európskeho umenia dostali vplyvy z východu, pôvod veľkonočného králika môže mať korene omnoho bližšie. Mnohé kresťanské symboly síce pochádzajú z Biblie, no niektoré prežili aj z antickej gréckej a rímskej kultúry. Biblia má na králiky trochu zmiešaný pohľad - v Deuteronómiu a Levitiku sa označujú za nečisté zvieratá, ale v Žalmoch a Prísloviach sa im priznáva istá múdrosť. Aj tak sú však nakoniec označené za slabé.
Starovekých Grékov a Rimanov však na králikoch najviac fascinovalo niečo úplne iné - ich neuveriteľná plodnosť. Aristoteles si už v 4. storočí p. n. l. všimol, ako rýchlo sa množia. A Plínius Starší (1. storočie n. l.) si dokonca myslel, že sú hermafroditi a že sa o pôrod delia samce aj samice. Tak vznikla predstava, že sú symbolom jari, znovuzrodenia a nekonečnej úrody.
V stredovekom a renesančnom umení boli králiky často zobrazované po boku Venuše - bohyne lásky a sexuality. A teraz príde to zaujímavé: keď umelci znázorňovali jeden zo siedmich smrteľných hriechov - smilstvo (luxuria) -, často použili symbol ženy s králikom. Králik sa tak stáva dvojakým symbolom: čistoty aj žiadostivosti. Záležalo len na kontexte.
Rímsky autor Aelian dokonca tvrdil, že zajace sú schopné superfetácie - teda že dokážu otehotnieť znova, aj keď už jedno mláďa nosia. Dlho sa tomu smiali, ale moderná veda potvrdila, že je to skutočne možné. Takže áno, králik mohol byť kedysi znakom cudnosti, ale aj symbolom neukojiteľnej túžby. Stačí porovnať dve známe umelecké diela: Madona s králikom od Tiziana, kde biely králik symbolizuje panenskosť Panny Márie, a Pisanellovu Alegóriu luxurie, kde králik stelesňuje zvodnosť a vášeň.
Božské králiky a ich spojenie s jarou
Z biologických dôvodov boli králiky a zajace spájané s plodnosťou nielen v Európe, ale aj v úplne odlišných kultúrach. Napríklad v aztéckej mytológii verili v skupinu božských králikov nazývaných Centzon Tōtōchtin - 400 králičích božstiev, ktoré si rady usporadúvali poriadne žúrky na oslavu hojnosti.
Aj v Európe sa králik stal ikonou plodnosti a jari. Podľa spisov ctihodného Bedeho (673 - 735 n. l.) mala anglosaská bohyňa menom Ēostre pri sebe králika, pretože stelesňovala znovuzrodenie a plodnosť jarného obdobia. Jej sviatok sa slávil v apríli - a podľa mnohých práve z jej mena pochádza názov Easter (Veľká noc) a ona stojí za dnešným ikonickým „maskotom“ Veľkej noci. Ak je to pravda, znamená to, že kresťanstvo si časom osvojilo a pretransformovalo pohanské symboly do vlastnej sviatočnej symboliky.
Pohanské zvyky a kresťanská symbolika
Hoci sú dnes vajíčka a zajace symbolom kresťanského sviatku, svoje korene majú v pohanských kultúrach. Keď sa kresťanstvo rozširovalo, bolo nútené preberať niektoré pohanské prvky, aby ľudia dokázali ľahšie prijať novú vieru. Pohanské náboženstvá boli založené na uctievaní prírody a pôvodné oslavy jari boli podľa kresťanského mnícha a historika menom Bede z 8. storočia spojené s uctievaním bohyne plodnosti Eostre. Meno bohyne sa neskôr transformovalo do anglického názvu pre Veľkú noc ,,Easter“. V germánskych tradíciách sa bohyňa jari a plodnosti nazývala Ostera, čo taktiež viedlo k vzniku nemeckého slova Ostern (Veľká noc). Zo zachovaných listov medzi pápežom Gregorom I. a mníchom Bedem vyplýva, že pápež radil mníchovi, aby pri misionárskej práci s Anglo-saxonmi ponechal pohanom niektoré ich zvyky, ktoré však treba usmerniť v zmysle kresťanských hodnôt.
Symbol plodnosti - vajíčko
Veľkonočné vajíčko je symbolom plodnosti a novovzniknutého života, ktorý ako vieme prekvitá najmä na jar. Vajcia sa používali aj v obradných rituáloch na uzmierenie zlých síl a získanie priazne mŕtvych. Aby sa tento magický účinok posilnil, zvykli sa vajíčka maľovať. Tento zvyk pretrval až do dnešných dní. Z farieb sa používajú najviac červená ako symbol lásky, zelená ako symbol prírody a žltá ako symbol slnka. V kresťanstve sa vajíčko prijalo za symbol zatvoreného hrobu a nesmrteľnosti. Dôvodom jedenia vajec vo veľkonočnom období je najmä to, že ich konzumovanie cez pôst bolo zakázané.
Veľkonočný zajačik - symbol pohlavnej aktivity
Zajačik bol už v minulosti zasvetený bohyniam jari v rôznych kultúrach. Veľkonočný zajačik bol symbolom pohlavnej aktivity a bol zasvätený bohyniam jari a plodnosti v rozličných kultúrach - gréckej, egyptskej aj čínskej. Niektoré historické zdroje tiež uvádzajú, že ľudia verili na čarodejnice, ktoré sa premieňali v jarnom období na zajace. Tie potom ľuďom prinášali ochranu, a preto ich uctievali. V Biblii sú tieto zvieratá opísané ako ,,maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov“. Symbolizujú chudobných, skromných a pokorných. V modernej kultúre nájdeme veľkonočné zajace držiace veľkonočné vajíčka. Ide najmä o čokoládové figúrky, ozdoby, kreslené postavičky v rozprávkach a pod. Toto spojenie vzniklo pravdepodobne preto, že zajace na jar hľadajú potravu v blízkosti ľudských obydlí. Ako plaché zviera sa zajac prirodzene ľudí stráni, čo viedlo k poverám a rozprávkam, že roznáša a skrýva veľkonočné vajíčka. Známy je tiež zvyk ,,naháňačky veľkonočných zajacov“, kedy dospelí schovávajú do záhrady čokoládové vajíčka, aby ich deti mohli hľadať.
Ďalšie veľkonočné symboly
Svoje miesto si ako symbol Veľkej noci našiel aj baránok - symbol Krista. K ďalším veľkonočným symbolom patria baránok, korbáč a ohne. V židovskej kultúre symbolizovali ovce Izraelitov ako členov ,,Božieho stáda“. Židia aj kresťania tiež často označujú Boha ako svojho pastiera. Obetovanie baránka pripomína pamiatku vyvedenia Izraelského národa z egyptského otroctva. Pre kresťanov je baránok symbolom Krista, ktorý sa obetoval za spásu ľudstva.
Pletenie prútov do tvaru korbáčov pochádza ešte z predkresťanského obdobia. Dotyk vŕbového prútika a ženského tela znamenal odovzdanie plodivej sily. Zapaľovanie veľkonočných ohňov symbolizuje koniec zimy a začiatok jari a nového života. Aj veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou.
tags: #velkonocny #zajac #s #kosikom