Veľkonočné sviatky, hoci z kresťanského pohľadu končiace Veľkonočnou nedeľou, na Slovensku vytvorili tradície spojené s pohanskými obradmi. Veľkonočná šibačka či oblievačka sa na našom území nevyvíjala jednotne. Kým vyššie spoločenské vrstvy v minulosti uprednostňovali zahraničný oddych a zábavu, pre chudobnejšiu časť obyvateľstva existovalo iné potešenie.
Veľkonočná šibačka a oblievačka: Regionálne rozdiely a symbolika
Etnografka Zora Mintalová Zubercová uvádza, že v západoslovenských a priľahlých stredoslovenských oblastiach dostávali dievčatá od chlapcov a mládencov tradičný prídel švihnutí dômyselne pletenými korbáčmi. Muži, často pod vplyvom alkoholu, nešetrili dievčatá, ak cez dedinu tiekol potok či rieka. Tieto praktiky však niekedy viedli k nešťastiam. Mnohé dievčatá v lepšom prípade prechladli, niekedy sa pritrafil zápal pľúc, no občas sa odohrali aj tragédie, kedy sa nešťastne nabodli na kosu či kosák odhodený v blízkosti vody.
Napriek rizikám, ak muži obišli niektorú bránu, v ktorej býval mladá žena, tá bola z toho veľmi nešťastná a cítila sa nechcenou.
Symbolika a význam veľkonočných zvykov
Veľkonočná kúpačka symbolizovala očistu a mala zaručiť ženám krásu a plodnosť. Šibačka zelenými vŕbovými prútmi upravenými do korbáča zasa symbolizovala zdravie a silu.
Pohostenie pre polievačov
Pohostenie pre polievačov bolo štedré a rozmanité. Zvyčajne pozostávalo zo šunky, vajec, rôznych druhov klobások (napríklad teľacích), diviny, jemných paštét, mäsových a šunkových rolád, šalátov, jemného krehkého pečiva, cukroviniek a dezertov. Na pitie nechýbali kvalitné vína, horké koňaky pre pánov a sladké likéry pre nežné pohlavie.
Oblievačky v mestách a ich galantnejšia podoba
Polievačky v mestách mali oveľa galantnejšiu podobu. Muži mladé dámy a ich matky len jemne pokropili vodou a dobrou voňavkou, čím sa odlišovali od tradičnejších obradov na vidieku.
Veľká noc v rôznych regiónoch a časoch
Veľká noc v Čataji (1995)
Na Veľkonočný pondelok, 17. apríla 1995, firma AP projekt v spolupráci s organizátormi usporiadala v Čataji pre členov direktoriátu Majstrovstiev sveta Slovenskú Veľkú noc so všetkými zvykmi a príslušným pohostením.
Radostná oblievačka najmenších (1959)
Z veľkonočnej oblievačky sa tešili predovšetkým deti. Chlapci a dievčatá z materskej školy vo Svätom Jure sa dlho tešili na túto chvíľu. Chlapci plietli korbáče, dievčatká pripravovali maľované vajíčka a na šibačku sa vycifrovali do pekných slovenských krojov.
"Bi, koľko len chceš, veď to nebolí," vravela Ľubka Kocmundová zo svätojurskej materskej škôlky malému oblievačovi Dušanovi Janíčkovi.
Zaslúžená výslužka (1989) a folklórne skupiny
Už jedenásty rok pôsobí pri JRD ČSSP Trhovište folklórna skupina v obci Rakovec nad Ondavou (okres Michalovce). Cieľavedomá snaha členov skupiny o zachovanie autentického folklóru stredného a horného Zemplína bola odmenená účasťou na významných folklórnych festivaloch. Veľkonočná oblievačka podľa starodávnych obyčajov v Rakovci sa bez členov skupiny nezaobíde. Nie je skrýša, ktorú by mládenci nenašli a nezdolali.
Veľká noc v Liptovskej Tepličke (1984)
Jedným z najstarších zvykov, ktorý niekde pretrval do dnešných čias, je veľkonočná oblievačka. Originálnu oblievačku, so všetkým, čo k nej patrí, robia v rázovitej obci spod Nízkych Tatier v Liptovskej Tepličke. Pred Veľkonočným pondelkom sa schádzajú mládenci, aby pripravili taktický plán, ako a ktoré dievčatá vyoblievajú. Dievčatá sa usilujú schovať, ale vždy neúspešne. Popoludní, do slávnostných krojov vyobliekaní chlapci spolu s harmonikárom, sú už vítanejší hostia. Dievčence ich spolu s rodičmi vítajú a obdarúvajú výslužkou, zatiaľ čo chlapci sa im odmenia poriadnym vykrútením.
Margecany (okr. Spišská Nová Nová Ves) (1983)
Dôsledným udržiavateľom ľudových obyčají v regióne sú členovia folklórnej skupiny Jadlovec, ktorá pod vedením učiteľky Márie Uličnej pôsobí pri Miestnom kultúrnom stredisku v Margecanoch. K poslednej veľkonočnej oblievačke, ktorú členovia skupiny zorganizovali, sa pripojili aj deti z Jadlovčeka - detskej folklórnej skupiny, zaručujúc kontinuitu pretrvania ľudových zvykov a obyčají na rozhraní Spiša a Šariša. Do parádnych krojov vyšnorení mládenci a muži vyoblievali podľa starých obyčajov dievčatá a ženy, zväčša partnerky zo súboru. Tieto sa im odvďačili tradičným kúskom pasky (veľkonočného koláča) i hltom pálenky.
Veľká noc vo Važci (1957)
Vo Važci, rázovitej podtatranskej obci, sa prieskumom zisťovalo, koľko ešte zostalo z krásnych veľkonočných zvykov. Aj keď moderný svet zvíťazil a na mládencoch bolo vidno moderné nepremokavé plášte namiesto važeckých krojov, oblievačka zostala oblievačkou. Chladnou vodou oblievali mládenci dievčatá, aby boli krajšie, pričom blahodárny účinok vlahy platil aj pre krásu.
Na veži evanjelického kostola vyzváňal zvon, keď sa v uliciach objavili prví oblievači, malí chlapci. Odpovedali, že idú na oblievačku s "parfínom", čo naznačovalo vplyv moderného sveta.
Veľkonočná oblievačka na maďarský spôsob (1997)
Veľkonočná oblievačka na maďarský spôsob, ktorú od roku 1950 pripravujú členovia folklórneho súboru Csemadoku Rozmaring v Seni (okr. Košice - okolie), sa ničím nelíši od ostatných oblievačiek na východnom Slovensku. Chlapci rovnako dôkladne a dôsledne oblejú každú členku svojho súboru.
Výslužka v Myslave (1998)
V Košiciach, mestskej časti Myslava, bol 13. apríla 1998 rušno. Pre mužskú časť folklórnej skupiny Hrabina bol dostatočným zdrojom vody na poriadne obliatie dievčat zo skupiny. Podobne ako v iných častiach východného Slovenska, výslužkou bolo pekne maľované vajíčko a ostrá pálenka.
Ani nitka nemôže ostať suchá (1957)
Šaty do nitky premočené, vlasy pozliepané a predsa na tvári radostný úsmev. Dievky hovoria, že od vody z oblievačky stáva sa dievka krajšou.
Veľkonočná tradícia, ktorú odovzdávam svojim deťom (Slovenský veľkonočný košík)
tags: #velkonocny #vyprask #korbacom