Vianoce sú sviatkami, ktoré v sebe nesú hlboké posolstvo radosti, pokoja a lásky. Často ich spájame s melódiami kolied, vôňou ihličia a, samozrejme, s vianočnými básničkami. Tieto verše, či už detské riekanky alebo hlboké poetické zamyslenia, pomáhajú vytvárať tú pravú sviatočnú atmosféru a prenášať vianočného ducha z generácie na generáciu. Niekedy sa však v nás usadí skepticizmus, ktorý nám bráni plne prežiť ich čaro. Ako sa s takýmto pocitom vysporiadať a nájsť cestu späť k vianočnej radosti, ilustruje príbeh Jany.
Vianočná nálada v ríši slov: Príbeh Jany a Tomáša
V jednom dome u nás v meste sa tento rok neslávili Vianoce. Z diaľky som sledovala približujúce sa svetlá a modlila sa, aby to bolo mamino auto. Už som tam trčala asi dvadsať minút a nikto mi nebral telefón. Mama sa ponúkla, že tentoraz príde po mňa ona. Nestáva sa to často, ktovie, čo mala za lubom. Na manikúru chodí dvakrát mesačne, u kozmetičky je varená-pečená. Ani nejdem spomínať kaderníčku, ktorá ju už odmieta strihať trikrát do mesiaca. Tvrdí, že melír by sa mal robiť raz za niekoľko mesiacov. To moju mamu ale neodradí, dáva si na sebe záležať. Nový účes alebo nechty sú jej ešte vždy prednejšie ako vlastná dcéra.
Auto zabočilo na odpočívadlo a mňa čakalo nemilé prekvapenie. Toto určite nebola moja mama, do takej bielej škodovky by si nikdy ani len nesadla. Svoju pozíciu primátorky mesta berie až príliš vážne, musí vyzerať priam dokonalo. Z auta vystúpil mladý chalan, mohol byť vysokoškolák. Na sebe mal oblečený nevkusný vianočný sveter so zajacom v mikulášskej čiapke. Divila som sa, či mu nie je zima. Ja som tam mrzla v troch vrstvách mikín. Okrem toho som mala aj šál a zimnú čiapku s brmbolcom navrchu. Chlapec sa rozhliadol okolo a jeho oči spočinuli na mne. Modlila som sa, aby odo mňa nič nechcel. Po dneskajšom drzom bezdomovcovi som nepotrebovala ďalšie obťažovanie od iného muža. Ako naschvál zamieril rovno ku mne. „Dobrý. Prosím neviete, kde je najbližšia pumpa? Akurát mi došiel benzín,“ opýtal sa chalan. „Ak dobre viem, v tejto časti nie je žiadna pumpa. Najbližšia je až na začiatku mesta. Je to odtiaľto pomerne ďaleko,“ odpovedala som zdvorilo. Tak nakoniec sa žiadne obťažovanie nekonalo. „Aha. Tak to je super. No nič, ďakujem veľmi pekne,“ odvetil, otočil sa na päte a vydal sa naspäť k svojmu autu. Sadol si na sedadlo šoféra, z vrecka vytiahol mobil a do uší si strčil slúchadlá. Tie moje sa žiaľ vybili už pred hodinou, aj ja som skúsila skontrolovať mobil. Žiadna správa od mamy. V tom mi to doplo. Mama v aute má benzín navyše. Jej pamäť má kapacitu akváriovej rybičky, pravidelne zabúda natankovať. Vo svojom vnútri som zvádzala boj sama so sebou, no nakoniec som sa odvážila a vykročila k autu. Chalan si ma nevšimol, tak som mu zaklopala na sklo. „Áno?“ zarazil sa. Pozeral na mňa, ako keby videl polárneho medveďa na bicykli. „Prečo?“ opýtala som sa neveriacky. Chalan ukázal na mňa a potom na spätné zrkadlo. Natlačila som sa rovno k nemu a zhíkla. Z nosa mi visel obrovský sopeľ. Dobre, teraz ma už rovno môžete pochovať. Tento moment pripisujem na vrchol všetkých trapasov. Chalanovi som vreckovky vytrhla z ruky a bežala sa vysmrkať. O minútu som sa však vrátila. „Díky. Chcela som vám len povedať, že moja mama by za chvíľu mala prísť po mňa, v kufri nosí benzín navyše.“ Chalan sa usmial a odpovedal: „To by bolo super.“
Otočila som sa na odchod. Zrazu za mojím chrbtom som začula krik. Otočila som sa a pohľadom som zavadila o chalana v aute. Tentoraz mi kýval a niečo gestikuloval. Avšak cez silný vietor a kapucňu na ušiach som ho počula veľmi slabo. „Prepáčte, ale nechcete si aspoň sadnúť do auta? Aby ste nemuseli mrznúť tu vonku.“ Úprimne som nevedela, či to je dobrý nápad. Sadať si k cudziemu človeku do auta. Ešte po tamtom incidente. Všimol si pochybovačný výraz na mojej tvári a dodal: „Nebojte sa, nie som žiaden Ted Bundy. V aute je rozhodne teplejšie ako vonku.“ Sedeli sme potichu. Každý hľadel von cez čelné sklo. Ignorovanie nám obom išlo veľmi dobre. „Myslím, že tu budeme dlhšie, tak by sme sa mohli aspoň predstaviť. „Jana,“ neochotne som mu podala tú svoju ruku. „Teší ma. „Prosím.“ Úf. Chvalabohu. Keby mi vykal, asi by som zaliezla do kufra. Neznášam, keď mi ľudia vykajú. Potom sa cítim ako stará korytnačka. Z dverí auta vytiahol pozlátenú krabicu plnú salónok a ponúkol ma. Radšej som odmietla. „Odkiaľ ideš? „Áno. Študujem v Bratislave Mat-Fyz. Ty?“ Nevedela som, prečo tu vyťahujem aj odbor, naň sa predsa vôbec nepýtal. „V Nitre. Marketing. „Aj ja som rozmýšľala nad marketingom, no mojím snom bolo ísť študovať matematiku. A keď ma zobrali, nemyslela som už na nič iné. V hlave som si strelila virtuálnu facku. Prečo sa rozprávam o súkromných informáciách s cudzím človekom? Som totálne šibnutá. Čo ak je to naozaj nejaký vrah? „To je super. Ja som vždy chcel ísť študovať do zahraničia, no rodina s tým nebola spokojná. Možno v ďalšom živote. Je super, že robíš to, čo ťa baví. Že nasleduješ dedka. Tešíš sa na Vianoce? Konečne si oddýchneme, no nie?“ doslova vypľul zo seba a obzrel sa na cestu. Okolo práve prefrčalo auto. „Vlastne ani nie. Nemám na Vianoce dobré spomienky.“ „Aha. Tak to ma mrzí.“ „To nevadí. Vianoce som celkovo nikdy nemala nejako rada. Vidím za nimi jeden veľký marketing.“
„Je mi ľúto, čo sa stalo tvojmu dedkovi, no to s marketingom neakceptujem. Vianoce sú super a bodka.“ „No a čo ešte? Ja si stojím za svojím.“ Tomáš si skoro vyočil oči. Môj názor ho očividne zaskočil. „Tak toto treba z teba dostať. Neviem, kde si sa takto nakazila. Ale pokým nebudeš mať vianočnú náladu, nevyjdeš z tohto auta,“ povedal a stlačil gombík s piktogramom rádia. Celým autom sa rozozvučala pesnička Každý deň budú vraj Vianoce. „Ale budeš spievať, ty Grinčica,“ zvýšil hlasitosť rádia a k spevu pripojil aj tanec rukami. Snažila som sa držať jeden výraz, no nedalo sa to. Musela som sa smiať. Naozaj sa do toho vžil. Podarilo sa mu roztancovať aj mňa. Za chvíľu sme sa obidvaja hýbali do rytmu hudby a spievali koledy jednu za druhou. Hudba úplne prebila zvuk prichádzajúceho auta. Ani jeden z nás si nevšimol, že na nás cez trošku zaparené čelné sklo pozerá nejaká postava. Skoro som dostala infarkt, keď som si všimla ženu stojacu vedľa môjho okna. Nevyzerala spokojne. Však prečo by aj bola? Našla svoju dcéru spievať vianočné pesničky v cudzom aute s cudzím človekom. Trochu strápnená som otvorila dvere a pozdravila ju. Spolu s Tomášom sme sa rozosmiali z jej výrazu. „No. Ako keby som ja nečakala na teba. Ach jaj. Raz ma z nej strelí.“ Obliekla som si mikiny, ktoré som si počas tanca vyzliekla, hodila na seba bundu a okolo krku si obtočila šál. Pozdravila som Tomáša a dala sa na odchod. Počas kráčania smerom k autu na mňa posledný raz zakričal. Otočila som sa a všimla si, že v ruke drží moju čiapku s brmbolcom. Samozrejme, že som niečo zabudla. „Jana, ja ďakujem tebe. Teraz to bude znieť ako v každom vianočnom filme, ale musím ti to povedať. Viem, že minulosť sa zmeniť nedá, no budúcnosť ovplyvniť vieš. Dedko tu už nebude, ale Vianoce áno. Nezanevri preto na ne a užívaj si ich každý deň.“ Jeho slová ma rozcítili a ja som konečne pochopila, že má pravdu. Nedalo sa mi inak, musela som ho objať. Asi to tak malo byť. Dedko zomrel, no Vianoce nie. Tie tu boli, sú aj budú. Navždy mi budú pripomínať dedka, to dobré, čo som s ním zažila. To, pre čo bol taký úžasný. Vianoce sú sviatkami lásky, pokoja a spomienok. S dedkom sa už nestretnem, ale s jeho dušou áno.

Lojzo & Miro Žbirka - Každý deň budú vraj Vianoce
Klasické vianočné riekanky pre najmenších
Ak hľadáte text niektorej z klasických vianočných riekaniek, ktorú sa deti väčšinou ľahko naučia, určite oceníte prehľad tých najčastejších. Či už čakáte návštevu Mikuláša, alebo chcete predviesť babičkám svoje šikovné dieťa, klasické vianočné básničky pre deti nikdy nesklamú. Ak máte strach, že vaša ratolesť nezvládne v kritickej chvíli zopakovať dlhší text, vyriešte to jednoducho - naučte sa spolu niektorou z ľahkých krátkych básničiek, vaše dieťa vám bude určite vďačné a bude mať samo radosť, keď sa mu riekanka podarí celá.
Mik, mik, Mikuláš
Mik, mik, Mikuláš,
prišiel s čertom na koláč,
sľubujem, sľubujem,
že už hnevať nebudem.

Vitaj nám stromček náš
Vitaj nám stromček náš,
zelené šaty máš,
pekne rovno stojíš,
zimy sa nebojíš.
Dáme ti sviečočky,
na tvoje vetvičky,
dáme ti hviezdičky,
na tvoje šatičky.
Od zeme až do povaly,
všetko, čo má každý rád,
potešme sa, maličkí.

Krátke vianočné verše
- Už sme všetci zvedaví, čí je ten darček a čo je v ňom, cingi, lingi, cingi, lingi, bom.
- Svieť nám, vločka veselá, svet sa odel do biela, bláznivé vrabce škriepia sa s ním, čimčarara, čimčarara, čim.
- Máme stromček zelený, máme stromček z lesa. Bambuľkami pokrytý, celý ligoce sa. Veselo je pod stromčekom, všetko žiari, ligoce sa. Zasa prišli, zasa sú tu, naše Vianoce.
- Máme doma jedličku, na jedličke hviezdičku. Hviezdička sa ligoce, už sú zase Vianoce.
- Na zelenej jedličke tisíc ozdôb svieti, okolo tej pesničky, zvučia piesne detí. Jedlička žiarivá ako pochodeň veselo vítame novoročný deň. Aj zvieratká z horičky majú dobrú vôľu. Tam okolo jedličky krepčia s deťmi spolu.
- Padá sniežik, štípe mráz, Vianoce tu máme zas. Stromček svieti a sa jagá, prekvapenie na mňa čaká. Čakajú nás balíčky od ocka a mamičky.
- Po roku k nám prišli zas, Vianoce a lásky čas. Guľky, sviečky, zvončeky, zdobia v izbách stromčeky.
- Keď je večer vianočný, rada snívam krásne sny. V kúte stojí krásna dáma, sviečkami je obsypaná. Hviezdička je veselá, anjelik sa usmieva… A na zemi hračiek hŕba- vidím vlak, loď, bábu, Kuba! Je to krása, nádhera, čo sa na mňa pozerá! Otvoriť hneď očká chcem, nech to nie je iba sen!
- Máme pekný veľký stromček, na stromčeku zlatý zvonček. Cingi-lingi bom, bom, bom, čo nájdeme pod stromkom? Nájdeme tam pekné hračky, autíčka aj biele mačky.
- Mamička pri stole jabĺčko krojí, čo bola schovaná v červenom jabĺčku.
- Na jedličke hviezdičku, už sú zase Vianoce.
- Šťastie, zdravie prajem. Ak mi dáte medovník, veselo si zajem, čo v ňom bolo maku.
- Vyzerá dosť naštvaný, nechce sa len sprchovať. Na zázraky veriť chceme, potom sa všetci objímeme. Anjeličky sadnú na ne. Dobro, lásku, šťastie Vianoc. Že to páli? To ja viem, ale vám to nepoviem!
Originálne vianočné básničky na besiedky a priania
Veselé verše s vianočnou tematikou poslúžia ako originálne prianie k Vianociam, či už chcete poslať len sms alebo rozosielate klasické papierové priania. A ak vás ako rodičov čaká vianočná besiedka v škôlke či škole, naše básničky na vianočnú besiedku vám iste prídu vhod.
Verše s vianočnou tematikou na originálne priania
- Po roku rozkvitla vianočná hviezda.

Vianoce ako symbol lásky a porozumenia
Zakaždým, keď sa ruka natiahne, aby pomohla druhému… to sú Vianoce.
Zakaždým, keď niekto odloží hnev stranou a usiluje sa o porozumenie... to sú Vianoce.
Zakaždým, keď ľudia zabudnú na svoje rozdiely a ukážu svoju lásku k sebe... to sú Vianoce.
To sú Vianoce, kedy nás sviatočné dni prinášajú bližšie k duši ľudského chápania.
Bližšie k požehnaniu mieru!
Vianočné veršovanie inšpirované tradíciami: Koník Dala a adventné kalendáre
Adventné kalendáre boli spontánny nápad, ako urobiť detičkám radosť a vyhnúť sa kupovaniu čokoládových kalendárov v markete, ktoré, povedzme si, aj tak veľkým prekvapením pre deti nie sú. Takéto kreatívne projekty často inšpirujú k tvorbe vlastných veršov. Napríklad, na inšpiráciu pre limitovanú edíciu "večných" adventných kalendárov poslúžil práve koník Dala, ktorý je tohtoročným motívom v troch rôznych prevedeniach.
Ohlasy na vianočnú náladu a veršovanie boli veľmi pozitívne. „Sue, ty si dnes spustila neskutočnú vianočnú náladu. Veľmi sa mi to páči :-)) Koľko krásnych básničiek :-)),“ reagovala jedna užívateľka. Ďalší dodal: „Áno, dnes je tu naozaj zábava... ste tak neskutočne talentované milé sashenky... mám obrovskú radosť a skutočne ma veeeľmi teší každá jedna básnička... všetkým ďakujem z celého ♥ a samozrejme sa teším na ďalšie, ktoré ešte pribudnú:)))“
V rámci výzvy bolo potrebné napísať kratučký alebo aj dlhší veršík a použiť slovné spojenie "koník Dala", prípadne "koníček" či "kôň". Tu sú niektoré z uverejnených veršíkov:
- Ide ide koníček. Spolu každý, nie zvlášť.
- Dala koník príde k Vám. S hračkami sa rýchlo hrajte.
- Koníka Dalu privolal. Kde som ho len... "advent ide".. :D
- Cválať v diaľky s koňom DALA. Veď máme len OKTÓBER.
- Svezeme se na saních. Vianočný čas na zem sadá.
- Lúkou cvála. A len všetko dobré si zaželali.
- Deckám sa zdá večný. Ho raz a navždy zveční.
- Vrecúško sa otvára s veselými deťmi dvoma...
- Nosili ťa v srdiečku! Kde je detských srdiečok mnoho.
- Keby som koníka Dala, do našej triedy dala, by bol ako čerešnička na tortičke, kde detské srdiečko láskou zohreje.
- Veď tento rituál aj o rok nám prinesie :D
- Odniekiaľ z tmy koník Dala dýcha. V červenom kožuchu a lá Sue dam dam dam :D
- A moje deti to celé láka.... Sue a Dala hala - bala?
- Koníka Dala, čo zimou cvála. A nech sa všetkým tu na Sashe darí :).
Koník je odpradávna milovaný snáď každým dieťaťom - dievčatkom, či chlapčekom, starším, či úplne maličkým. Možno si spomínate, ako sa zrodil koník DALA - začala sa písať dlhá história asi najznámejšieho švédskeho folklórneho symbolu sily a odvahy. Navyše už tisícročia sú kone opradené mystikou a čarami. Veď drevený koník, ktorého vystrúhal otec, dedo bol mnokrát jedinou hračkou dieťaťa. A máme k nim veľmi blízko aj my Slováci.

Vtipné a hlboké vianočné básne pre dospelých
Vianočné sviatky sú vďačná téma k veršovaniu a ani významní českí spisovatelia nezostali pozadu. Prečítajte si niektorú z prekrásnych vianočných básní a doprajte si počas sviatkov chvíľu pokoja nad riadkami poézie.
Humorné riekanky na rozveselenie
Pripadajú vám klasické vianočné básničky nudné? Ak hľadáte originálny text priania pre známych či kolegov, vyberte si vtipné vianočné riekanky. Sú ako stvorené na rýchle poslanie formou sms - stačí len skopírovať text do správy a priania je na svete! A nebojte sa posielať aj trochu "sprosté" - počas sviatkov je dovolené takmer všetko.
- Budúci rok čakajú ťa už len splátky.
- Spálené pečivo, opitá mama, čo zase zostala na všetko sama. Krivý strom v izbe, Vianoce na hnoji, snáď nás tá fľaštička na duši zahojí.
- Roztomilú opičku, kdeže asi na to berú - strhnú Ti to v daniach.

Vianočné básne slávnych autorov
Vianočné básničky písalo a píše aj množstvo slávnych autorov. Môžeme spomenúť napríklad "Vianoce jedna báseň" v podaní Ľubomíra Feldeka alebo "Vánoční báseň" od Bohuslava Martinů.
- V dôvere hľadím hviezdne na nebesá.
Lojzo & Miro Žbirka - Každý deň budú vraj Vianoce
Tichá noc
Tichá noc nastala a sneh len iskrí,
v septembri mesiaca potok sa bystrí.
Chodíme lesom a ticho je v nás,
jasná noc ohlási vianočný čas.
Tichá noc nastala a vzduch je chladný,
kiež nikto nie je dnes večer hladný.
Chodíme lesom a láska je v nás,
milujme všetok ľud po celý čas.
Prijmi ho skromne v tej noci najtichšej.

Univerzálne posolstvo Vianoc
Vianoce sú viac než len dni plné darčekov a sviatočného jedla. Sú to sviatky, ktoré nám pripomínajú dôležitosť lásky, pokoja a porozumenia. Ako ukázal príbeh Jany, aj hlboká strata či skepsa môžu byť prekonané, keď otvoríme svoje srdcia pre pravého ducha Vianoc. Vianočné básničky, riekanky a koledy sú mostom, ktorý nás spája s týmito hlbokými hodnotami a pomáha nám uchovať si spomienky na tých, ktorí už s nami nie sú, ale ktorých láska pretrváva v našich srdciach. Nech nám každý deň pripomína, že Vianoce sú tu, boli tu a vždy tu aj budú.
