Veľkonočný pondelok si mnohí spájajú najmä so šibačkou a oblievačkou. Hoci ide o jedny z najznámejších veľkonočných zvykov na Slovensku, ich pôvod siaha hlboko do minulosti a nesú v sebe symboliku zdravia, plodnosti aj obnovy života. Etnologička Katarína Nádaská, rovnako ako etnologička Alena Madejová, tvrdí, že Veľkonočný pondelok nie je primárne kresťanským sviatkom, ale dňom, keď vrcholia najmä ľudové tradície. Napriek tomu, v kresťanských cirkvách slávenie zmŕtvychvstania ukrižovaného Ježiša Krista pokračuje aj na Veľkonočný pondelok. Zvykne sa nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku udalostí prvého dňa po sobote, kedy anjel dodával odvahu ženám, ktoré pribehli k Ježišovmu hrobu a boli vydesené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych.“ Pondelok ešte patrí k veľkonočnej oktáve, a preto ľudia chodia aj do kostola. No tento deň patril hlavne ľudovým zvykom.
Predkresťanské Korene a Symbolika
Vznik týchto, takpovediac až rituálnych obradov, musíme hľadať už v časoch našich Slovanských predkov. Kresťanské sviatky umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša Krista sa spojili so starými pohanskými sviatkami príchodu jari. Medzi ne patria aj zvyky počas Veľkonočného pondelka. Najsilnejšiu magickú moc mala v tento deň voda a čerstvé prúty. Oba obradné predmety predstavujú spojenie s novo prebudenou prírodou a životom. Etnologička Katarína Nádaská tvrdí, že napriek veľkým zmenám, ktorým podliehajú aj veľkonočné zvyky, je unikátne, že na území Slovenska sa šibe a polieva už vyše dvetisíc rokov.
Rituál Šibačky: Od Jemného Dotyku po Korbáč
Tak vznikol zvyk šibačky. Pôvodne nešlo o bolestivý úkon, ale o jemný rituál. Prvotný význam rituálu bol ten, aby sa muž alebo chlapec iba dotkol čerstvým prútikom dievčaťa, na ktoré tak preniesol jeho pozitívne vlastnosti: plodnosť, zdravie, sviežosť a životodarnú energiu prírody. Mládenci sa prútikom dotýkali rúk, nôh či bokov dievčat, aby im symbolicky odovzdali zdravie, silu a vitalitu. „Mládenec sa dotkol rúk, aby boli zdravé, aby bola šikovná, dotkol sa bokov, aby keď príde jej čas, porodila veľa zdravých detí.“ Všetko to malo krásnu symboliku. Muž prenášal prostredníctvom prútika plodnosť a silu na dievčinu.
Časom sa začali z prútov vyrábať korbáče. Chlapci sa ale chceli páčiť a pýšiť svojimi korbáčami a tak čím väčší, tým lepší. Čím zložitejší vzor, tým bol korbáč vzácnejší. Korbáč je spletený z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Korbáče a vŕbové prútiky symbolizujú obnovu a životnú silu.
Oblievačka a Magická Sila Vody
Voda bola akýmsi ochranným prostriedkom. V čase Veľkonočného pondelka sa jej pripisovala ešte väčšia sila, a tak sa začala tradovať oblievačka. Voda mala dievčaťu priniesť zdravie, krásu a sviežosť po celý rok. Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. Na východnom Slovensku sa namiesto šibania rozšírilo polievanie vodou. Aj tento zvyk má podobný význam. Tečúca voda sa považovala za živú a dievčina mala byť po obliatí zdravá, vrtká a plodná. Voda naznačuje najmä očistu a obnovu.
Regionálne rozdiely boli v minulosti výrazné. Na západe a časti stredného Slovenska mala korene tradícia šibačky. Naopak na východe a druhej časti stredného Slovenska to bola oblievačka. Migráciou a premiešavaním zvykov sa postupne rozdiely počas Veľkonočného pondelka stierali a začali sa uplatňovať aj oba zvyky naraz. Dievčatá boli potom šibané aj oblievané.
velkonocna oblievacka
Vývoj a Spoločenský Rozmer Tradícií
Kedysi bola šibačka a oblievačka výlučne záležitosťou slobodných mládencov a dievčat. V ponímaní starých Slovanov prichádzalo leto, teda obdobie plodnosti, siala sa úroda, ženy sa tešili, že budú gravidné, lebo deti boli veľmi vítané. Ich status slobodných sa mohol v týchto dňoch rýchlo zmeniť. V minulosti nešibali ani ženatí, ani deti. Neskôr, najskôr sa nechávali šibať od slobodných a v 20. storočí začali chodiť šibať a polievať aj ženatí muži. Prečo sa dnes šibú aj vydaté ženy? Aj ony verili, že ak ich chlapci vyšibú, tak budú pekné a zdravé. Šibačka bola určená najmä pre slobodnú mládež. Pod tým pojmom mládenec si môžeme predstaviť mladého muža, ktorý je súci na ženbu. V minulosti sa sobáše uzatvárali podstatne skôr, čiže mládenci vstupovali do takého mládežníckeho veku a spolku, keď mali nejakých 15, 16, 17 rokov.
Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo šibú ženy a dievčatá. Oblievačka a šibačka sa začínala hneď po polnoci alebo v skorých ranných hodinách Veľkonočného pondelka. Hlúčiky mládencov chodili po domoch, v ktorých žili dievčatá, aby ich mohli pooblievať čerstvou, studenou vodou. Šibalo sa vždy skoro ráno, začínalo sa už za tmy, keď vyšlo slnko, už bolo po šibačke. Oblievačka a šibačka zväčša trvala od svitania na Veľkonočný pondelok do poludnia.
Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Odmenou pre kúpačov bolo pripravené pohostenie - varené vajíčka, koláče, víno alebo pálenka. Za to, že chlapci poriadne dievky vyšibali a obliali, dostali výslužku. Ako odmenu dostali od dievčat vlastnoručne maľovanú kraslicu, často to bol aj dôkaz lásky. Na korbáč im uviazali farebnú stužku. Po celom dni tak chlapci vedeli, koľko dievčat vyšibali. Dievčatá za odmenu darovali kraslice, ktoré si samy zdobili celé týždne. Aj to bol spôsob, ako ukázať svoju zručnosť a „prestíž“. Mládenec dostal za odmenu vyfúknuté, maľované vajíčko. Slobodné dievča dokázalo, aké je zručné, aký má vkus. Niekde sa kraslice volali aj písanky. Dievčina mohla naozaj napísať na vajíčko vyznanie, že má chlapca rada. Ak zareflektoval, o pár týždňov jej postavil máj a ruka bola v rukáve. Vajíčko bolo symbolom priazne. Každý, kto prišiel šibať, dostal vajíčko, no iba jeden mal na vajíčku vyznanie.
Aj keď šibanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Popoludní sa dievčatá prezliekli a za vyzbierané peniaze chlapci pripravili zábavu. Bola veľkolepá, lebo bola prvou tancovačkou po veľkom štyridsaťdňovom pôste. Na zábavu boli pozvané všetky vyšibané dievky. To bol aj jeden z dôvodov, prečo sa dievčatá nechali oblievať a šibať. Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú koledy. Či sa najprv šibe alebo polieva a potom spievajú či recitujú koledy, záleží na situácii.
Vplyv Kresťanstva a Iné Regionálne Zvyky
Kedy sa začali viazať korbáče? V kresťanskom období. Chlapci si viazali z prútov korbáče, aby si pripomenuli bičovanie Krista. Do ľudového zvyku sa krásne zakomponovala kresťanská symbolika. Tento zvyk prežil aj v kresťanstve, aj keď v protestantskom prostredí mnohé zvyky zanikli. Protestanti sa totiž riadili slovom Božím a Lutherovou náukou, ľudové zvyky podľa nich boli pohanské. Katolíci boli iní, nemali problém ísť do kostola, ale udržiavali si aj ľudovú vieru.
V mestách, akým bol aj Kežmarok, sa dozvedáme len málo o typických veľkonočných zvykoch medzi mešťanmi a šľachtou. Oblievačka či šibačka bola miernejšia a dievčatá neboli tradične oblievané plným vedrom vody, či hodené do potoka. Chlapci ich len elegantne a citlivo postriekali ružovou vodou a za odmenu boli pohostení pripravenými dobrotami.
V Kežmarku, kde sa miešalo množstvo národností, sa veľkonočné zvyky viazali prevažne k Veľkonočnému pondelku. Mladé dievčatá a chlapci sa po oblievačke stretávali v tzv. Rockenstube, čo bola kúdelná izba využívaná aj počas zimy na priadky. Vo Veľkonočný pondelok boli medzi takýchto chlapcov a dievčatá prijímaní noví členovia z radov žiakov posledného ročníka ľudovej školy. Dievčatá sa museli do tzv. Rockenstube „vkúpať“, čiže ich poriadne pooblievali a chlapci sa museli „vkúpiť“ zaplatením prípitku. Zaujímavá tradícia sa dodržiavala vo Veľkej Lomnici, kde sa oblievalo aj na druhý deň. Tentoraz to však boli dievčatá, ktoré chceli chlapcom na oplátku vrátiť vedro studenej vody.
V časoch Kežmarského lýcea trávilo veľkonočné sviatky v meste aj mnoho študentov, ktorí si kvôli zlej finančnej situácii nemohli dovoliť cestovať domov. V Čiernej knihe lýcea, do ktorej sa zapisovali priestupky študentov a tresty za ne udelené, sa uvádza dnes už úsmevná historka, keď študenti obliali pedela (školníka) a za trest si užili 24-hodinový karcer.
Moderná Doba a Budúcnosť Veľkonočných Tradícií
História zvykov Veľkonočného pondelka odráža aj spoločenské zmeny. V 50. rokoch 20. storočia bolo polievanie vodou čiastočne nahradené kropením voňavkami. Potom boli dievčatá poprskané aj voňavkou, ktorú si chlapci niekedy vyrábali na Bielu sobotu. V 30. rokoch sa v mestách začali používať voňavky a neskôr maľované vajíčka nahradili cukrovinky. Kedy sa za túto službu začalo platiť? Až začiatkom 20. storočia, no platilo sa iba tým najchudobnejším. Deti si šibaním trošku privyrábali.
Socializmus tieto zvyky tiež ovplyvnil. Režim premenoval Veľkú noc na Sviatky jari. Ideologické prúdy v 50. rokoch, najmä v Sovietskom zväze, hovorili o „červených sviatkoch“, pričom existovali tendencie potláčať kresťanstvo. U nás to boli hlavne sviatky jari, všade boli kuriatka a vajíčka. Udržiavateľmi veľkonočných zvykov sú už dávnejšie najmä členovia folklórnych súborov.
Pre mnohých ľudí, ktorí neboli veriaci, sa Veľká noc zúžila iba na pondelok. V 70. rokoch prišiel trend, keď mestskí ľudia odchádzali na Veľkú noc na chaty a chalupy. Boli tri dni voľna a ľudia ich chceli využiť. V súčasnosti už opäť mnoho Slovákov dovolenkuje v zahraničí alebo na lyžovačke. Niektorí rezolútne odmietajú všetky tradície, kresťanské prežívanie im nehovorí vôbec nič.
Etnologička Katarína Nádaská sa zamýšľa nad tým, či to dnes už nie sú iba folklórne súbory, ktoré nám ukazujú, ako sa kedysi slávili tieto sviatky. Napríklad v Bratislave, kde žije množstvo ľudí z celého Slovenska aj zo sveta, stále existuje mnoho neprofesionálnych folklórnych súborov. Ide najmä o ľudí, ktorí pochádzajú z vidieka a chcú aj v Bratislave zmysluplne tráviť voľný čas. Práve oni sú často nositeľmi tradícií, chcú ich praktizovať v čo najčistejšej forme. Chodia šibať a chcú ručne robené vajíčko.
Mnohé mladé ženy však dnes tvrdia, že sa nenechajú otĺkať, pretože nepoznajú zmysel šibačky. A nielen ženy, ktoré sú šibané, ale ani muži, ktorí šibú. Potom ide len o bezhlavé šľahanie a zvyky sú pokrivené. Pre násťročných je šibanie najmä spôsob zárobku. Malé deti už často ani nevedia, že k týmto sviatkom patrí spomínaná šibačka či polievačka. Na Slovensku sa veľmi rýchlo udomácňuje zvyk z Francúzska či Nemecka, pri ktorom sa hľadajú veľkonočné zajačiky alebo vajíčka. Rodiny si tak urobia piknik, zabávajú sa a prežijú pekný deň. Je to zrejme aj záležitosť rodičov, ktorí často uprednostnia lyžovačku pred polievačkou. Odkiaľ to potom majú ich deti spoznať?
Katarína Nádaská je presvedčená, že šibanie a polievanie nebude masovou záležitosťou. Dúfa však, že to tu vždy bude. Aj v rámci folklórnych súborov sú mladí, ktorí sa tomu chcú venovať a udržať tieto zvyky. Rátajme však s tým, že sa inovujú.
tags: #velkonocny #pondelok #povod #tradicii