Bystrianska jaskyňa je najvýznamnejšou jaskyňou Horehronského podolia a predstavuje jedinečný klenot prírody, ktorý láka návštevníkov svojou krásou a históriou. Nachádza sa na južnej strane Nízkych Tatier, neďaleko známych stredísk cestovného ruchu Tále a Mýto pod Ďumbierom.
Charakteristika prehliadkového okruhu a prístupnosť
Prehliadkový okruh v Bystrianskej jaskyni má dĺžku 545 m a je takmer bez prevýšenia, s iba 20 schodmi. Prehliadka trvá 45 minút. Dôležitou informáciou pre všetkých záujemcov je, že jaskyňa je prístupná aj pre imobilných návštevníkov, čo z nej robí jedno z mála takto sprístupnených miest.
Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje od 5,7 do 6,7 °C a relatívna vlhkosť je 92 až 98 %. Jaskyňa bola vytvorená tektonicko-eróznou činnosťou a modelovaná podzemným tokom, ktorý momentálne preteká jaskynnými priestormi v hĺbke 15 až 20 m pod úrovňou prehliadkovej trasy.
Pravidlá vstupu a mimoriadne prehliadky
Pri bežnej návštevnosti sú vstupy do jaskyne organizované podľa časov vo vstupnom poriadku. Pri zvýšenej návštevnosti, ktorá môže nastať aj počas štátnych sviatkov a predĺžených víkendov, sa vstupy organizujú priebežne v intervaloch podľa charakteru a aktuálnej možnosti danej prevádzky jaskyne.
- Mimoriadny vstup sa môže uskutočniť na požiadanie návštevníkov po dohode so správcom jaskyne. Takýto vstup je možný len medzi hodinami pravidelných vstupov, po zaplatení základného vstupného a stanoveného poplatku.
- Platba prostredníctvom kultúrnych poukazov nie je možná, nakoľko Správa slovenských jaskýň patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR a v zmysle zákona č. 434/2010 Z. z.
- Fotografovanie a krátky videozáznam bez použitia statívu a blesku sa môže uskutočniť v rámci vstupu do jaskyne.
Prírodné pomery a geologický vývoj
Bystrianska jaskyňa je vytvorená v druhohorných strednotriasových tmavosivých vápencoch chočského príkrovu s vložkami rohovcov, pričom sa v nich striedajú aj polohy svetlosivých dolomitov. Jaskyňa dosahuje dĺžku vyše 3 531 m a vertikálne rozpätie 99 m.
V závislosti od zahlbovania dna doliny ju vo viacerých vývojových štádiách vytvorili ponorné vody Bystrianky, pritekajúce na krasové územie z južných svahov Nízkych Tatier. Najstaršie je meandrovité riečisko v Starej jaskyni, ktorej vchod je 70 m nad terajším tokom Bystrianky.
V súčasnosti ponorný vodný tok preteká najnižšími a najmladšími časťami Novej jaskyne, ktoré ležia 14 m nižšie ako 160 m vzdialený ponor Bystrianky pred jaskyňou. Vodný tok sa objavuje aj na dne neďalekého Bystrianskeho závrtu, ktorého priepasťovité podzemné priestory dosahujú dĺžku vyše 650 m a hĺbku 175 m.
Hlavné priestory Novej jaskyne predstavujú zväčša úzke a vysoké puklinové chodby, rozšírené koróziou a eróziou vodného toku. Kratšie oválne chodby sú prevažne predurčené medzivrstevnými plochami hornín a miestami prepájajú puklinové chodby. Horné časti tektonických porúch sú na viacerých miestach rozšírené koróziou presakujúcich atmosférických vôd.
V jaskyni sa vyskytujú aj väčšie, sieňovité a dómovité priestory, zväčša rútivého charakteru, ako sú napríklad Zrútený dóm a Mostárenské siene. Zo sintrovej výplne dominujú záclony, ktoré miestami visia z okraja sintrových kôr vytvorených na bývalých, neskôr rozplavených riečnych sedimentoch, čo je viditeľné napríklad v časti zvanej Baldachýn.
História objavovania a sprístupňovania
O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, objavili E. a A. Hollmannovci a J. Kovalčík v roku 1926. V prieskume priepasti pokračovali členovia jaskyniarskej skupiny Karpatského spolku v Banskej Bystrici v roku 1927.
Dolný vchod do Novej jaskyne (východ terajšej prehliadkovej trasy) sa odkryl v roku 1932. V rokoch 1939 - 1940 Družstvo bystrianskych jaskýň sprístupnilo časť jaskyne bez elektrického osvetlenia. Tragickú udalosť protifašistického odboja z 2. svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme.
Pod správou Turistu, n. p., sa v roku 1951 objavili Mostárenské siene v Novej jaskyni. Starú a Novú jaskyňu prepojili J. Majko a J. Jaskyňa sa nachádza na severnom okraji k. ú. Valaská, tesne pod južným okrajom obce Bystrá, medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom.
Pod povrchem - film o digitalizaci jeskynních prostor
tags: #bystrianska #jaskyna #v #statny #sviatok