Kto môže spievať veľkonočný chválospev Exultet

Veľkonočná vigília je najväčšou a najvznešenejšou spomedzi všetkých slávností v cirkevnom roku. Podľa pradávnej tradície je táto noc nocou bdenia zasvätenou Pánovi. Súčasťou tejto slávnosti je aj špeciálny žalm, známy ako Veľkonočný chválospev alebo Exultet.

Čo je Veľkonočný chválospev (Exultet)?

Exultet je oslavná pieseň na Vzkrieseného, ktorá vznikla medzi 5. a 7. storočím. Jeho názov je odvodený od prvých slov: „Exultet iam Angelica turba caelorum.“ (Zaplesaj nebeský chór anjelov). Ide o veľkonočný jasavý chválospev oslavujúci veľkonočné tajomstvá, ktoré majú svoje miesto v Božom pláne spásy.

Exultet siaha až do staroveku a je vlastne „lucernárium“ - slávnostné zapálenie svetla, jeho pozdrav a chvála, ktorý sa v rímskej liturgii zachoval len na tomto mieste. Základom je starokresťanský rituál každodenného večerného zapaľovania a vítania svetla. Dnešná podoba rímskeho textu vznikla približne začiatkom 7. storočia a je považovaná za majstrovské dielo antickej umeleckej prózy, užívajúce bohaté prostriedky rétoriky k zvestovaniu veľkonočného tajomstva.

Pôvodcom tohto spevu je neznámy autor, ktorý čerpal z myšlienok cirkevných otcov, hlavne od sv. Ambróza a sv. Augustína, ale tiež siahal aj k starším textom. Ustálený text je známy vďaka sakramentáru z Bobbia zo 7. storočia.

Obsah a štruktúra chválospevu

Veľkonočný chválospev sa dá okrem úvodu rozdeliť do troch častí:

• Úvod: Diakon (ktorému patrí tento chválospev spievať) nadšenými a radostnými slovami nabáda anjelov, zem a Cirkev k radosti z Kristovho víťazstva. Prechádza potom do formy prefácie, v ktorej ospevuje noc vykúpenia, a to ako v Starom, tak aj v Novom zákone. V chválospeve je Kristus predstavený ako pravý Baránok, ktorého krv zachránila duše pokrstených, rovnako ako zachránila krv baránka Izraelský ľud, a oslavuje paschálnu noc, vyvedenie Izraelského ľudu z otroctva Egypta.
• Druhá časť: Oslavuje vzkrieseného Krista, ktorý tým, že vstal z hrobu, zlomil putá smrti a oslobodil pokrstených z moci hriechu. Diakon spevom tejto časti oslavuje šťastnú vinu Adama, ktorá bola príčinou príchodu vznešeného Vykupiteľa. Vzkriesenie je tu opísané ako dovŕšenie vykúpenia, ktorým sa v tejto noci zaháňajú hriechy a vracia nevinnosť a radosť.
• Tretia časť: Text sa venuje ospevovaniu veľkonočnej sviece, ktorá predstavuje neviditeľného Krista.

V 11. a 12. storočí vznikol v južnom Taliansku zvyk spievať Exultet z pergamenového zvitku, ktorý bol vybavený ilustráciami. Tie mali možnosť behom spevu pozorovať veriaci a názorne na vyobrazeniach ukazovali, o čom práve diakon spieva. Tento zvyk vydržal približne do 15. storočia.

Kto môže spievať Exultet?

Veľkonočný chválospev Exultet je žalm špeciálne spievaný práve počas vigílie vzkriesenia. Liturgické predpisy jasne určujú, kto ho môže predniesť:

• Diakon: Obvykle je spievanie Exultetu úlohou diakona. Po príchode k oltáru diakon incenzuje knihu i sviecu a potom na ambóne alebo pri stojane prednesie veľkonočný chválospev. Predtým požiada kňaza o požehnanie slovami: „Požehnaj ma, otče.“
• Kňaz alebo iný koncelebrant: Ak chýba diakon, môže veľkonočný chválospev predniesť sám kňaz alebo iný koncelebrant.
• Spevák laik: Ak v prípade potreby prednáša chválospev spevák laik, vynechá stať „Prosím vás teda, bratia a sestry“ až do konca úvodu a pozdravenie „Pán s vami“.

Veľkonočný chválospev je možné spievať aj v skrátenom znení.

Miesto Exultetu v obrade Veľkonočnej vigílie

Exultet sa spieva počas obradu svetla, ktorý je prvou a veľmi symbolickou časťou Veľkonočnej vigílie.

1. Na vhodnom mieste mimo kostola sa pripraví oheň. Kňaz ho požehná. Keď nemožno posvätiť oheň mimo kostola, obrad sa koná v kostole.
2. Po požehnaní nového ohňa sa prinesie veľkonočná svieca (paškál). Celebrant do nej vryje kríž, grécke písmená alfa a omega, a číslice aktuálneho roka, symbolizujúce Kristovu božskú prirodzenosť a jeho smrť pre spásu. Môže do nej tiež vsadiť päť hrudiek tymianu, symbolizujúcich päť Ježišových rán.
3. Po zapálení sviece sa s ňou a dymiacou kadidelnicou uskutoční procesia do tmavého kostola. Kňaz na trikrát zaintonuje: „Kristus, svetlo sveta!“, pričom sa postupne zapaľujú sviece veriacich.
4. A práve po príchode k oltáru a usadení sa kňaza, diakon (alebo iný určený spevák) na ambóne alebo pri stojane prednesie veľkonočný chválospev Exultet.

Vo svetle veľkonočnej sviece budú kresťania ďalej naslúchať dejinám spásy v liturgii slova, v jej svetle sa katechumeni zrodia k novému životu a Cirkev sa v jej svetle bude zhromažďovať okolo oltára. Vo svetle Kristovej milosti sa život kresťanov stáva jediným veľkolepým chválospevom o Bohu.

Symbolika Paškálu spojená s Exultetom

Veľkonočná svieca, nazývaná paškál (z lat. cereus paschalis), je hlavným liturgickým symbolom zmŕtvychvstalého Krista. V priebehu vývoja liturgických obradov bola táto svieca požehnávaná v rôznych častiach veľkonočnej vigílie. Paškál je predovšetkým pri samotnom slávení veľkonočnej vigílie symbolom nielen osláveného Kristovho tela, ale môže byť tiež pripodobnený ohnivému stĺpu zo starozákonného Exodu (Ex 13,21).

Včelí vosk sviece naznačuje ľudskú prirodzenosť Krista Pána, kdežto svetlo zas poukazuje k Jeho Božskej prirodzenosti. Letopočet, ktorý je na paškále uvedený, pripomína všetkým, ktorí naň pozerajú, čas, ktorý uplynul od začiatku dejín spásy. Grécke písmená Alfa a Omega poukazujú na božskú prirodzenosť Krista, ktorého existencia prekračuje čas od počiatku až na veky vekov a vyzdvihuje ho ako Pána dejín. Kríž, ktorý je na paškály vyrytý, nám pripomína Kristovu ľudskú prirodzenosť a jeho smrť pre našu záchranu.

tags: #velkonocny #chvalospev #kto #ho #moze #spievat