Vianočný stromček je jedným zo symbolov Vianoc, ktorý nesmie chýbať ani vo Vatikáne. Jeho história a tradícia na Námestí svätého Petra siahajú do obdobia pontifikátu pápeža Jána Pavla II. a odvtedy sa stal neodmysliteľnou súčasťou vatikánskych osláv.
Začiatky tradície a slovenský príspevok
Tradícia inštalovania vianočného stromu na Námestí svätého Petra sa začala za pápeža Jána Pavla II. v roku 1982. Prvý vianočný strom nechal na Svätopeterskom námestí umiestniť práve on. V tejto 40-ročnej histórii sa Slovensko mohlo tešiť z významnej udalosti, keď v roku 1994 skrášlil Vatikán strom dovezený zo Zázrivej.
Písal sa 17. december 1994, keď sa viac ako 3000 slovenských pútnikov vrátane prezidenta Michala Kováča stretlo s pápežom Jánom Pavlom II. Myšlienka darovania vianočného stromu pochádzala od Egona Arnolda, vtedajšieho chargé d’affaires na Veľvyslanectve Slovenskej republiky pri Svätej stolici. Smrek zo Zázrivej dorazil do Vatikánu 3. decembra a po prvotnom umiestnení pred Aulou Pavla VI. bol vztýčený na Námestí svätého Petra pomocou talianskeho žeriava so symbolickým názvom Gottwald.
Dekorácie na stromoch boli výnimočné - sklené gule, ručne vyrobené ozdoby, háčkované detaily, či medovníkové figúrky. Jeden z nich zdobili seminaristi a františkánske sestry v Aule Pavla VI. Krátko nato strom v televíznom prenose obdivovali tisíce divákov, keďže tvoril pozadie vianočného koncertu z Vatikánu.
„Manželkine spomienky sa viažu najviac k momentu, keď otvorila štyri veľké krabice vianočných ozdôb, ktoré došli spolu s 300 guľami na vyzdobenie vianočných stromov. S dojatím ich dávala na viazanie. V deň rozsvietenia stromu 17. decembra bolo Námestie svätého Petra zaplnené ľuďmi. Táto udalosť nezostala bez povšimnutia médií.“
Obec Zázrivá si túto udalosť stále pripomína. Pri príležitosti 30. výročia organizuje spomienkovú pobožnosť a výstavu fotografií. Pre obyvateľov dediny má udalosť zvláštny význam aj preto, že samotný Ján Pavol II. Pri darovaní smreka spoznali Zázrivčania jeho výnimočný vzťah k ich dedine. Darovanie vianočného stromu zanechalo nezmazateľnú stopu v histórii Slovenska aj Vatikánu. A dnes, po tridsiatich rokoch, tento príbeh stále pripomína, akú silu má tradícia, keď je podaná s úprimnosťou a láskou.
Súčasné vianočné stromčeky a výzvy
Vatikán každoročne získava vianočné stromčeky z rôznych regiónov Talianska, ale aj iných krajín. Tieto darované stromy sa stávajú ústredným bodom vianočných osláv na Námestí svätého Petra.
Strom z talianskeho údolia Ledro a protesty
V jednom z nedávnych prípadov obyvatelia alpského údolia Ledro protestovali proti dodávke vianočného stromu do Vatikánu a obrátili sa kvôli tomu na pápeža Františka. Svätopeterské námestie mal ozdobiť zhruba 30 metrov vysoký smrek, ktorého vek sa odhaduje na 200 rokov. Majestátny smrek, ktorý má prezývku Zelený obor, sa nachádza pri priesmyku Passo Nota, kde bola do prvej svetovej vojny hranica medzi Talianskom a Rakúsko-Uhorskom, vo výške 1200 metrov nad morom.
Zámer však vyvolal odpor mnohých miestnych združení, ktoré zverejnili petíciu a obrátili sa na pápeža Františka, ktorý v mnohých príležitostiach a textoch zdôraznil význam ochrany prírodného prostredia. "Nemá zmysel hovoriť o škodách spôsobených zmenami klímy, a potom pokračovať v tradíciách, ako je táto, ktorá znamená úhyn stovky rokov starého smreku," napísali združenia. Podľa jedného z miestnych predstaviteľov Lorenza Vescoviho navyše bude obec Ledro darovanie smreka Vatikánu stáť na 60-tisíc eur. Podľa miestnych združení by Vatikán mohol nahradiť živý strom umeleckou inštaláciou, napríklad zo znovu použitého dreva.
Strom z Paleny a betlehem zo Sutria
V inom prípade, stromček pre Vatikán pochádzal z Paleny, mesta s niečo vyše 1000 obyvateľmi v talianskom regióne Abruzzo. Išlo o jedľu bielu, ktorú nebolo jednoduché dostať na určené miesto, no napokon sa to predsa len podarilo a vypínala sa pred Bazilikou sv. Petra.
K stromčeku ešte pribudol betlehem, ktorý pochádzal z mesta Sutrio neďaleko Benátok. Slávnostné odhalenie betlehema a rozsvietenie vianočnej výzdoby sa uskutočnilo v predvečer 2. decembra. Betlehem zo Sutria bol celý z dreva, s pologuľou, ktorá slúžila ako jaskyňa, kde bola zobrazená Svätá rodina. Medzi sochami v životnej veľkosti boli okrem biblických postáv a zvierat aj bežní ľudia konajúci prácu alebo symbolické gestá: tkáčka, podomový predavač „kramár“, pastierka či manželský pár s dieťaťom. Stromček a betlehem boli na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne do konca Vianočného obdobia, do sviatku Krstu Pána 8. januára 2023.
Strom z údolia Ultimo
V ďalšom roku jedľa pochádzala z údolia Ultimo zo severu Talianska. Jedľa merala 27 metrov a jej inštalácia na Námestí svätého Petra sa uskutočnila pomocou žeriavu. Vianočný strom bol následne ozdobený a osvetlený počas slávnosti naplánovanej na začiatok decembra.
Výzdoba a symbolika
Výzdoba vatikánskych vianočných stromčekov je rôznorodá a často odráža región, z ktorého strom pochádza. V minulosti sa používali sklenené gule, ručne vyrobené ozdoby, háčkované detaily či medovníkové figúrky. V súčasnosti sa čoraz častejšie objavujú ozdoby vyrobené z prírodných materiálov, ako napríklad drevené vianočné gule. Nízkoenergetické osvetlenie zvyčajne zabezpečuje vatikánsky Governatorát.
Postoj katolíckej cirkvi k vianočným stromom bol dlho opatrný kvôli údajným pohanským koreňom tohto zvyku, na rozdiel od jasličiek či iných stvárnení narodenia Ježiša. Napriek tomu sa tradícia inštalovania vianočného stromu na Námestí sv. Petra stala dôležitou súčasťou vianočnej liturgie a symbolom radosti a nádeje.
