Dňa 23. novembra 1991 sa v ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove odohrala najtragickejšia udalosť v dejinách väzenstva na území vtedajšieho Československa. Skupina siedmich väzňov sa pokúsila o útek z objektu, ktorý bol považovaný za najprísnejšie strážené väzenie čias komunistického režimu. Tento čin, ktorý si vyžiadal životy piatich dozorcov, zostáva zapísaný ako najkrvavejší útek v slovenskej histórii.
Plánovanie a priebeh úteku
Skupina väzňov v zložení Ondrej Harvan, Dalibor Bajger, Tibor Polgári, Vladimír Duda, Miloš Uriga, Bartolomej Botoš a Václav Fedák plánovala svoj útek od októbra 1991. Samotná akcia sa začala počas pravidelného sčítania väzňov.
Jeden z hlavných aktérov, Tibor Polgári, požiadal dozorcu Františka Svobodu, aby mu otvoril mrežu pod zámienkou vhodenia listu do schránky. Keď dozorca mrežu otvoril, Polgári ho napadol a Miloš Uriga ho dobodal nožom, čím spôsobil jeho smrť na mieste. Po vstupe do väzenskej kancelárie skupina brutálne zbila ďalších dvoch zamestnancov a dvoch dozorcov. Väzni následne odcudzili dva samopaly, štyri pištole a obliekli si uniformy príslušníkov zboru.
Tragické následky a obete
Ozbrojení väzni prenikli k väzenskej bráne, kde zaútočili na ďalších strážcov. Pri tomto konflikte zavraždili štyroch príslušníkov a dvoch ťažko zranili. Jedného zo zranených dozorcov, Jozefa Snopeka, si zobrali ako rukojemníka. Obeťou besnenia utekajúcich väzňov sa stal aj jeden spoluväzeň, ktorého Polgári zastrelil s odôvodnením, že ho nemal rád. Pri úteku tak zahynuli piati príslušníci Zboru nápravnej výchovy: František Svoboda, Marián Zenner, Igor Jošt, Milan Černý a Milan Galbavý.
Policajná akcia a dopadnutie
Po opustení väznice sa väzni pokúsili v Leopoldove ukradnúť auto a v úteku pokračovali smerom na Trnavu. Ich cieľom bolo dostať sa do Poľska a následne loďou do Austrálie. Polícia však okamžite mobilizovala všetky dostupné sily vrátane špeciálneho komanda. Vypátranie a následné chytenie nebezpečných páchateľov trvalo 20 hodín. Pri zásahu komanda utrpel zranenie iba Polgári, ktorý sa pokúsil brániť streľbou z ukradnutého samopalu.
Súdny proces a tresty
Na začiatku februára 1993 vyniesol Krajský súd v Bratislave rozsudok nad účastníkmi úteku:
- Doživotný trest: Ondrej Harvan, Tibor Polgári, Miloš Uriga.
- Bartolomej Botoš: 18 rokov väzenia.
- Dalibor Bajger a Václav Fedák: 15 rokov väzenia.
- Vladmír Duda: 13 rokov väzenia.
Ondrej Harvan sa 29. mája 1993 vo svojej cele obesil. Ostatní účastníci boli postupne prepúšťaní: Fedák v roku 2009, Duda v roku 2011, Bajger v roku 2015 a následne bol prepustený aj Botoš. V súčasnosti si tresty odpykávajú už len Polgári a Uriga.
