Úvod do sviatku
Sviatok Všetkých svätých, známy aj ako Dušičky, je cirkevne prikázaný sviatok v katolíckej cirkvi, ktorý sa tradične slávi 1. novembra. Tento sviatok je venovaný pamiatke všetkých svätých, známych aj neznámych, ktorí dosiahli blaženosť v nebi. Na druhý deň, 2. novembra, sa konajú zádušné omše za všetkých verných zosnulých, známe ako Pamiatka zosnulých.
Hoci je tento sviatok primárne spojený s katolíckou tradíciou, v rôznych podobách sa slávi takmer po celom svete. Protestantská cirkev síce neuznáva kult svätých a neoslavuje Sviatok všetkých svätých, ale pripomína si Pamiatku zosnulých. Pre nich je jedným z významných sviatkov 31. október.
Pre katolíkov Sviatok všetkých svätých predstavuje spomienku na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť alebo sa nachádzajú vo fáze očisťovania pred prechodom z očistca do neba. Tento sviatok je neoddeliteľne spojený s nádejou na vzkriesenie.
Historické korene sviatku
Sviatok Všetkých svätých má dlhú históriu siahajúcu až do 4. storočia. Pôvodne sa v kresťanstve tento sviatok slávil v jarnom období, čo súviselo s prebúdzaním prírody a príletom vtákov.
Počiatky v staroveku
Prvé zmienky o sviatku podobného charakteru pochádzajú zo 4. storočia z hymny Efréma Sýrskeho, ktorá spomína oslavovanie mučeníkov z Edessy. Tieto oslavy pripadali na 13. mája. Neskôr sa v rôznych miestach, na Východe aj na Západe, začali oslavovať všetci mučeníci, pričom tieto sviatky pripadali na nedeľu po Turícoch.
V Ríme je zo 7. storočia doložené oslavovanie všetkých mučeníkov, ktoré pripadalo na 13. mája. V roku 609 pápež Bonifác IV. prebral od byzantského cisára Fokasa pohanský Chrám všetkých bohov (Panteón) a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Tento chrám, postavený v roku 25 pred Kristom, bol pôvodne zasvätený všetkým rímskym bohom a je architektonickým skvostom s okrúhlym pôdorysom a centrálnym otvorom.
Posun na november
Priblíženie sa k dátumu 1. novembra nastalo za pontifikátu pápeža Gregora III. (731 - 744), ktorý v Bazilike svätého Petra zasvätil kaplnku na počesť „všetkých svätcov“. Presný dátum tejto udalosti nie je známy, niektoré zdroje uvádzajú 12. apríl.
Definitívny presun sviatku na 1. novembra sa udial za pontifikátu pápeža Gregora IV. v roku 844, kedy rozšíril slávenie tohto sviatku na celú Cirkev. Tento dátum sa neskôr spájal aj s keltským sviatkom Samhain.
Keltské a pohanské vplyvy
Sviatok Všetkých svätých má svoje korene aj v starovekých pohanských tradíciách, najmä v keltskom sviatku Samhain.
Samhain - keltský Nový rok
Keltský sviatok Samhain, oslavovaný 1. novembra, znamenal pre Keltov začiatok nového roka. Bol to sviatok konca leta a začiatku zimného spánku prírody. Noc na prelome októbra a novembra bola považovaná za magickú, kedy sa prelínajú svety živých a mŕtvych.
Podľa keltskej tradície bolo „živé svetlo“ v podobe plameňa dôležité preto, aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, mohli sa zohriať a stráviť noc s pozostalými.
Pokresťančenie tradícií
V ranom kresťanstve dochádzalo k postupnému pokresťančeniu mnohých pohanských sviatkov a tradícií. Sviatok Všetkých svätých sa tak stal kresťanskou adaptáciou starších zvykov, ktoré sa viazali na koniec roka a spomienku na zosnulých.
Samhain: Staroveký pôvod moderného Halloweenu | Keltská mytológia
Pamiatka zosnulých - Dušičky
Pamiatka zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky, sa vyvinula neskôr ako samostatný sviatok venovaný modlitbám za duše v očistci.
Zavedenie sviatku
Sviatok Pamiatky zosnulých zaviedol v roku 998 svätý opát Odilon z Cluny. Kláštor v Cluny bol v tom čase významným kultúrnym a duchovným centrom v západnej Európe. V tomto období sa tiež vykryštalizovala viera v očistec - prechodné miesto na ceste do Raja alebo Pekla.
Dušičky boli venované dušiam v očistci, ktoré sa v tento deň mohli na jednu noc vrátiť do sveta živých, aby si uľavili od utrpenia. V tomto období existovali špecifické zvyky, ako napríklad plnenie lámp maslom alebo olejom, aby si mŕtvi mohli pomazať rany z očistca, alebo sypanie múky do ohňa pre hladné duše.
Moderné prejavy
Zdobenie hrobov kvetmi a vencami je novšou tradíciou, ktorá sa ujala až na konci 19. storočia. Na Slovensku si v tieto dni veriaci pripomínajú svojich blízkych návštevou cintorínov, zapaľovaním sviečok a prinášaním kvetov a vencov na hroby.
Halloween a jeho korene
Moderný sviatok Halloween, ktorý sa udomácnil aj na Slovensku, má tiež prastarý pôvod v keltských tradíciách.
Pôvod názvu a tradícií
Slovo Halloween pochádza z „All Halows´ Eve“ alebo „All Hallows´ Evening“, čo znamená „Predvečer Všetkých Svätých“ (31. október). Sviatok sa pôvodne slávil v Írsku a Škótsku.
Do Ameriky sa Halloween dostal vďaka imigrantom z Írska a Škótska v 19. storočí. Neodmysliteľnou súčasťou Halloweenu sú vyrezávané tekvice, známe ako „Jack-o´-lantern“ alebo „Will-o´-the-wisp“. Tieto tekvice pôvodne symbolizovali dušu uväznenú v očistci.
„Trick or Treat“
Halloween sa dodnes oslavuje koledovaním v strašidelných maskách s porekadlom „Trick or Treat“, čo v preklade znamená „dajte mi odmenu, lebo vám niečo nemilé vykonám“. Za koledu dostávajú koledníci odmenu.
Sviatok mŕtvych v Mexiku
V Mexiku sa Sviatok mŕtvych (Día de Muertos) oslavuje vo veselšom tóne, v znamení pestrých kostýmov, bohatej výzdoby a sprievodov.
Deň mŕtvych
Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi živých vracajú duše detí a zosnulých príbuzných. Na cintoríny nosia špeciálne oranžové kvety.
V každom dome sa stavia špeciálny oltár, ku ktorému sa nosí jedlo, sladkosti a drobnosti zosnulých, na ktorých takto spomínajú. Táto tradícia je zapísaná na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Slovenské tradície a zvyky
Na Slovensku sa Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých spájajú s viacerými tradíciami a zvykmi.
Návšteva cintorínov a úcta k zosnulým
V tieto dni je zvykom navštevovať cintoríny a hroby svojich príbuzných. Hroby sú zdobené vencami a kvetmi, na ktorých horia sviece. Tieto prejavy vyjadrujú úctu a uznanie životu tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Symbol kríža, znak utrpenia a smrti, sa stal znakom víťazstva v Kristovom zmŕtvychvstaní. Prví kresťania označovali hroby svojich blízkych znakom kríža, vychádzajúc z predkresťanskej tradície, ktorá vyjadrovala nádej na život po smrti.
Ľudové zvyky a pranostiky
S Dušičkami sa spájajú aj viaceré ľudové pranostiky. V minulosti sa dodržiavalo viacero tradícií, napríklad pečenie koláčikov z bielej a tmavej múky, ktoré sa označovali ako „kosti svätých“, alebo príprava žemličiek plnených sladkými plnkami, ktoré predstavovali dušičky zomrelých.
V minulosti bol známy aj zvyk „hľadanie svetlonosa“, kedy si ľudia vyrábali malé lucerničky z tekvičiek. Podľa starých slovanských tradícií bol Svetlonos nadprirodzenou démonickou bytosťou, ktorá mala moc zviesť človeka z cesty.
