„Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide...“ - táto známa ľudová pieseň je v našom kultúrnom prostredí hlboko zakorenená. Hoci sa oba termíny často spomínajú spolu, predstavujú odlišné obdobia a majú svoje špecifické tradície a symboliku. Nie je prekvapujúce, že ľudia často pociťujú zmätok ohľadom presného významu fašiangov a Turíc, ich priebehu, hlavných udalostí a dôvodov na oslavy, pretože existuje množstvo rôznych zvykov a tradícií, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a krajiny. Poďme sa na to pozrieť bližšie a rozlíšiť ich.
Fašiangy: Obdobie Veselosti a Hodovania
Fašiangy sú jedným z najveselších období v roku, plné zábavy a osláv. Predstavujú prechodné obdobie medzi zimným a jarným obdobím, ktoré je tradične spojené s oslavami konca zimy a očakávaním príchodu jari.
Pôvod a Časové Zaradenie
Obdobie od Troch kráľov (6. januára) až do utorka pred Popolcovou stredou nazývame fašiangy. Ich dĺžka je premenlivá, pretože je podmienená začiatkom 40-dňového pôstneho obdobia, ktoré sa vždy začína tak, aby Veľkonočná nedeľa bola vždy prvou nedeľou po prvom jarnom splne. Popolcovou stredou sa začína 40-dňový pôst, teda obdobie pokoja, zdržanlivosti a prípravy na Veľkú noc.
Fašiangy sa oslavovali už pred príchodom kresťanstva a v predkresťanskom kontexte ich možno chápať aj ako obdobie plné mágie. Za čias Veľkej Moravy ich naši predkovia nazývali mjasopust, teda obdobie, kedy sa nemohlo jesť mäso. V ranom stredoveku sa toto obdobie označovalo ako mjasopust, no už počas 13. storočia sa udomácňoval názov nemeckého pôvodu - fašangy, fašiangy. Slovo fašiang pochádza z nemeckého „vast-schane“, čo v preklade znamená niečo ako „posledný nápoj“ alebo aj „výčap“. Pôvod slova sa spája aj s latinským výrazom „carnem levare“ alebo „carnelevarium“, čo znamená „odstránenie mäsa“. Tradične sa preto karneval koná pred Veľkým pôstom ako symbolické rozlúčenie s mäsom. Je dôležité poznamenať, že slovo fašiangy sa používa iba v množnom čísle.
Symbolika a Všeobecné Zvyky
Fašiangy sú symbolom veselosti, zábavy, hodovania a pitia. Je to obdobie, počas ktorého prevláda bujará zábava, organizujú sa zabíjačky, plesy a svadby. V tomto období sa tradičné spoločenské pravidlá uvoľňujú. Oslavovali sa hravosťou a radosťou, každú nedeľu sa konali tanečné zábavy alebo bály. V minulosti boli fašiangy aj časom poriadku, keď sa do spoločnosti prijímali mládenci a dievčatá, učni sa stávali tovarišmi a cechy volili nových cechmajstrov.
Fašiangy boli sviatkom jedla. Konzumovali sa kalorické jedlá a hoci naši predkovia žili striedmo, počas obdobia fašiangov pred 40-dňovým pôstom si dopriali a jedli do sýtosti. Verilo sa, že kto sa na fašiangy do sýtosti nenaje, celý rok bude hladný. Stoly sa prehýbali od tradičných fašiangových dobrôt. Všade sa šíri vôňa zabíjačkových jedál a typických šišiek.
Tradičné Jedlá a Pokrmy
K tradičným jedlám fašiangového obdobia patrili fánky, šišky, pampúchy, rôzne záviny a tradičné zabíjačkové špeciality. Počas tradičného fašiangového šabľového pochodu sa zvyčajne podáva domáca pálenka a pred nadchádzajúcim obdobím pôstu je potrebné pochutiť si na mastných jedlách ako sú zabíjačky a vyprážané šišky.
Fašiangové Masky a Ich Význam
Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek. Tieto sviatky a oslavy vytvárajú prostredie, kde ľudia môžu experimentovať s inými rolami a správaním, ktoré by inak bolo neprijateľné. Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle.
Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní alebo národností. Medzi najarchaickejšie fašiangové masky patria masky zvierat, napríklad turoň, medveď, koza a kôň. Turoň (inšpirovaný vyhynutým zvieraťom tur domáci alebo pratur) a koza predstavujú plodnosť, medveď reprezentuje silu, a kôň symbolizuje život a vitalitu. Masky najčastejšie predvádzali smrť a oživenie zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebúdzanie prírody po zime. Ďalšou zaujímavou a jednou z najstarších masiek bol „slameník“ alebo „kurina baba“, oblečený v slamených šatách alebo celý obalený v slame. K ďalším maskám patrili masky vojaka, cigána, žida alebo čerta. Tieto masky často robili hluk, poskakovali a strašili ostatných ľudí naokolo.
Sprievody a Pochôdzky po Dedom
Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov bol sprievod. Tvorili ho zvyčajne skupinky mládencov, ktorí chodili s muzikou po domoch a pýtali jedlo, z ktorého dievčatá pripravovali fašiangové špeciality. Vyzbierané dobroty chlapci napichovali na ražeň alebo zbierali do košíka. Spev dopĺňali aj komickými scénkami, buď sa v rámci nich prezliekali za ženy alebo parodovali príslušníkov iných stavov, resp. vrstiev obyvateľstva. V minulosti sa tento jav často označoval výrazom „svet naruby“, pretože maska dávala človeku slobodu.
Fašiangové koledníci chodili od domu k domu, spievali koledy, vinšovali domácim (aby úroda a konope pekne narástli, aby bolo všetkého hojnosť) a tancovali s dievčatami. Ako odmenu dostávali vajíčka, pálenku, klobásky, slaninu, koláče aj peniaze, aby bolo z čoho zaplatiť fašiangovú muziku.
Fašiangy boli tiež časom hľadania partnerov. Na dedinských tancovačkách bolo ideálne prostredie, kde si slobodné dievčatá našli svojich ženíchov a mládenci vyvolili svoje nevesty. Zvláštnym dňom bol posledný štvrtok pred Popolcovou stredou, nazývaný aj Tučný štvrtok. V tento deň sa ženy správali neobvykle - boli podráždené, voči mužom agresívne, popíjali v krčmách, tancovali a spievali na uliciach. Jeden z veľmi starých zvykov bol, že ak v pondelok alebo utorok pred poslednou fašiangovou nedeľou prišla dievka do krčmy odetá do bieleho rubáša, znamenalo to, že rodičia pustia a privítajú fašiangovníkov a muziku v dome a pohostia ich.
Pochovávanie Basy
Fašiangy dosahujú vrchol v poslednom týždni pred začiatkom veľkonočného pôstu. Na poslednej fašiangovej zábave sa predvádza symbolické pochovávanie basy. Ide o ľudovú hru parodizujúcu skutočný pohreb. Jej základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu. Pri pochovávaní basy ide o paródiu na pohreb, kde nechýba smútočný sprievod, ale ani vtipné prejavy a humor. Hlavnými postavami sú kňaz, rechtor/organista, miništranti a smútiaci „pozostalí“ (plačky), ktorí nesú na márach basu na pohreb. Muzikanti hrajú najskôr potichu a potom hlasnejšie. Počas udalosti zaznievajú vtipné modlitby a plačky spievajú.
Regionálne a Medzinárodné Zvyky
V každom kraji majú fašiangy iný názov aj zvyky, ale jedno majú spoločné, a tým je veselica, jedenie a nadmerné popíjanie alkoholu. Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach podľa miestnych tradícií a zvykov. Napríklad v obci Borský Mikuláš dodnes pretrvávajú tieto tradície. Počas fašiangovej obchôdzky obyvatelia tancujú Fašiangový tanec nazývaný „pot šable“ za zvuku dychových nástrojov. Je to skupina oblečená v tradičných krojoch, držiaca šable, zložená z vedúceho obce a „šablárov“. Sprievod dopĺňajú deti, dievčatá a mladí muži v krojoch, spolu s hudbou a spevom. Pokladník v skupine zbiera peniaze za predstavenie. V obci Forbasy sa zas od nepamäti konajú takzvané Turone, čo je zvyk pochodu masiek „turoňov“ na čele s hlavným turoňom.
Fašiangy alebo karnevaly sa oslavujú po celom svete, aj keď majú rôzne podoby:
- Nemecko: Fašiangy sa nazývajú Fasching a oslavujú sa v rôznych regiónoch s odlišnými zvykmi. V niektorých oblastiach začínajú už 11. novembra o 11:11.
- Španielsko: V niektorých častiach krajiny je Popolcová streda súčasťou karnevalových osláv.
- Taliansko: V minulosti bol Rím hlavným centrom karnevalových udalostí. Dnes sa centrom osláv stali Benátky, kde karneval trvá až dva týždne.
- USA: Hlavnou karnevalovou udalosťou je New Orleans, kde oslavy vrcholí s Mardi Gras.
- Brazília: Najznámejším moderným karnevalom je ten, ktorý sa koná v Rio de Janeiro.
Fašiangy Dnes
Aj keď sa rozsah fašiangových osláv v súčasnosti zmenšil, stále si udržiavajú svoje miesto v tradíciách takmer všetkých regiónov Slovenska. Fašiangy sú jedným z najveselších slovenských sviatkov, kde ľudia v maskách spievajú, tancujú a strašia okoloidúcich. Pre cudzincov, ktorí sa učia slovenčinu, sú fašiangy viac než len sviatok, sú mostom medzi jazykom a kultúrou. Moderné fašiangové oslavy sa konajú v kultúrnych domoch, organizujú sa spomienkové posedenia s ľudovou hudbou, spoločné večere a voľné zábavy. Tradične sa konajú aj špecifické podujatia, ako napríklad „Fašiangová šiška“ v Nestville Parku alebo „Fašiangový ľadový karneval“ v PEM aréne v Starej Ľubovni.
Turíce: Kresťanský Sviatok s Pohanskými Koreňmi
Hoci sa Turíce často spomínajú v rovnakej piesni ako Fašiangy a Veľká noc, majú iný pôvod a časové zaradenie. Ide o obdobie svätodušných sviatkov, kedy kresťania oslavujú zostúpenie Ducha Svätého.
Pôvod a Časové Zaradenie
Slávenie Turíc je v skutočnosti záverom osláv Veľkej noci. Turíce sa slávia sedem týždňov po Veľkej noci. Môžeme ich poznať aj pod názvami Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Letnice a Zelené sviatky.
Aj Turíce však boli pôvodne pohanským sviatkom. Ide o slovanský sviatok, kedy vítame jar. Názov je odvodený od slova tur - pohanský boh plodnosti. Slovo Turíce pravdepodobne vzniklo zo slova tur, zviera, ktoré je symbolom hojnosti a plodnosti. Tento sviatok spája aj spomienku na zoslanie Ducha Svätého.
Symbolika a Tradičné Zvyky
Počas tohto sviatku sú chrámy zdobené zelenými vetvičkami (niekedy aj malými stromčekmi) a farba náboženských šiat je obvykle zelená. Táto farba symbolizuje Ducha Svätého ako zdroj života.
Tradície spojené s Turícami zahŕňali:
- Stavanie májov
- Zdobenie domov zelenými vetvičkami
- Otváranie studničiek (v tomto čase sa otvárali studničky a nosili sa bahniatka a zelené vetvičky, ktoré mali ľudí chrániť pred zlými silami)
- Turičné vatry (v súčasnosti sa ešte zvyknú stavať turičné vatry, no bičom na poli už plieska naozaj len málokto)
Rozdiely Medzi Fašiangami a Turícami
Hoci oba sviatky majú svoje korene v minulosti a sú spojené s oslavami a tradíciami, existujú medzi nimi zásadné rozdiely:
- Časové obdobie: Fašiangy sa slávia od Troch kráľov do Popolcovej stredy, zatiaľ čo Turíce sa slávia sedem týždňov po Veľkej noci.
- Pôvod: Fašiangy majú prevažne pohanský pôvod spojený s koncom zimy a oslavou plodnosti, zatiaľ čo Turíce sú spojené s kresťanskou tradíciou zostúpenia Svätého Ducha, hoci aj ony majú pohanské korene vítania jari.
- Hlavná symbolika: Fašiangy sú neodmysliteľne spojené s obdobím veselosti, zábavy, hodovania a pitia, zatiaľ čo Turíce symbolizujú Ducha Svätého ako zdroj života a vítanie jari.
Maďarsko oslavuje veľmi špeciálnu veľkonočnú tradíciu
Ľudová Pieseň „Fašiangy, Turíce...“
Symboliku fašiangov a Turíc často zachytávali aj ľudové piesne. Najznámejšia z nich hovorí:
1. Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožúška zima mu bude.
2. Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
3. Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy,
jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.
4. Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
tu koňa zabili, tu rebrá majú.
5. A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,
musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.
Fašiangy a Turíce sú živou súčasťou slovenskej kultúry a tradícií, ktoré nám pripomínajú bohatstvo našej histórie a jedinečnosť zvykov, ktoré sa v rôznych obmenách zachovávajú dodnes. Hoci sa ich podoby môžu líšiť v závislosti od regiónu a času, jedno zostáva spoločné - sú to obdobia spájané s komunitou, radosťou a oslavou životného cyklu.