Mesto Trebišov má pozoruhodnú históriu, hodnú objavovania, o čom svedčia mnohé zachované pamätihodnosti. Prvá písomná zmienka o Trebišove pochádza z roku 1254. Okresné mesto je obklopené scenériou Slanských vrchov, ktoré poskytujú ideálne podmienky pre poznávanie, rekreáciu a oddych. V tomto prevažne poľnohospodárskom kraji dominujú úrodné polia, ovocné sady, záhrady, ale aj lužné lesy s prírodnými rezerváciami.
Hrad Parič: Svedok stredoveku
Vznik a vývoj hradu
Hrad Parič je torzom niekdajšieho významného dolnozemplínskeho hradu, pomenovaného podľa zaniknutej osady Parič, ktorá neskôr splynula s Trebišovom. Tento hrad možno zaradiť medzi tzv. bezvežové hrady, kde obrannú funkciu namiesto veže plnila tzv. plášťová hradba.
Výsledky archeologických výskumov naznačujú, že výstavba prvej etapy ranogotického nížinného vodného hradu, pravdepodobne obytnej veže s opevnením, prebiehala v 12. až 13. storočí. V druhej etape výstavby, začiatkom 14. storočia, bola postavená plášťová polygonálna konštrukcia z kamenného základového muriva. Archeologickým výskumom sa zistilo, že súčasne s opevnením bol na západnej strane vybudovaný aj ranogotický palác. Podľa úrovne podlahy hornej klenby možno predpokladať, že objekt mal tri podlažia. Na východnej strane horného areálu bola vystavaná štvoruholníková vstupná veža a na nádvorí studňa obmurovaná kameňom s vnútorným priemerom 160 cm. Hrad mal vysoké a hrubé opevnenie ukončené cimburím s hradobnou ochodzou. Túto etapu výstavby hradu realizovali Filip a Viliam Drugethovci.
V 15. storočí hrad patril rodu Peréniovcov, ktorí ho rozšírili. Koncom 18. storočia boli zvyšky tehál z hradu použité ako stavebný materiál pri výstavbe neďalekého kaštieľa, pôvodne nazývaného Csákyovský a v súčasnosti známeho ako Andrássyovský kaštieľ. V druhej polovici 20. storočia si z pozostatkov hradu československá a sovietska armáda urobila cvičnú strelnicu.
Archeologické nálezy a revitalizácia
V druhej polovici 20. storočia, keď bolo toto miesto archeologicky preskúmané, bolo nájdených mnoho pamiatok materiálnej kultúry. Najviac boli zastúpené keramické nálezy a mince z 15. až 17. storočia. Nájdené boli aj rôzne kovové výrobky, ako klince, skoby, kramle a iné remeselnícke nástroje, podkovy, zlomky zubadiel, pracka z postroja, malá ostroha s ozubeným kolieskom zo 16. a začiatku 17. storočia. Niekoľko kusov hrotov a šípov s tuľajkou pochádza zo 14. - 15. storočia. Objavené boli aj kamenné gule rôzneho priemeru určené do rozličných zbraní. Vzácny je aj súbor kachliarskej keramiky, ktorý tvoria komorové, miskovité, nárožné, korýtkové a cibuľovité kachlice z 15. a 16. storočia.
V roku 2017 bol dokončený projekt nazvaný Revitalizácia Pariča (RePar). Ten riešil nielen pamiatkovú obnovu ruiny hradu Parič, jeho statiku a konzerváciu, ale aj jeho bezprostredný areál (prístupové komunikácie k torzu), ktorý k nemu v minulosti organicky patril. Realizáciou tohto projektu sa podarilo zachrániť túto unikátnu pamiatku. Doplnené a konzervované murivo z tehál bolo v objeme 261 m3 a murivo z kameňa v objeme 66 m3.
Andrássyovský kaštieľ: Od šľachtického sídla k múzeu
Architektúra a história kaštieľa
Dominantou Trebišova je okúzľujúci neskorobarokový, neskôr klasicisticky upravený kaštieľ, ktorý bol kedysi veľkolepým sídlom šľachtickej rodiny Andrássyovcov. Postaviť ho dal v roku 1786 gróf Imrich Čáki (Csáky). Je to dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena U, postavená približne 100 rokov po zničení hradu Parič.
V prvej polovici 19. storočia sídlo zdedil rod Andrássyovcov, ktorý koncom 19. storočia pribudoval k objektu dve nárožné veže. Jedna z nich slúžila ako súkromná fajčiareň pre cisára Františka Jozefa I. Najcennejšie časti interiéru boli na začiatku prvej svetovej vojny, v roku 1914, prevezené do iných andrássyovských sídiel v Budapešti a Tiszadobe. Po druhej svetovej vojne, v rokoch 1949 - 1978, kaštieľ s areálom slúžil ako nemocnica s poliklinikou, pričom jeho pôvodný interiér bol prispôsobený potrebám zdravotníctva.
Fasáda kaštieľa je členená lizenami a kvádrovaním na prízemí a pilastrami na poschodí. Má stredný trojosový rizalit s portikom s ôsmimi klasicistickými združenými stĺpmi. Na priečelí sú dve postranné barokové veže, ktoré boli pristavené v poslednej tretine 19. storočia a sú kryté kupolou. Dominantné prvky sú ukončené monumentálnym barokovým štítom a reprezentačným balkónom, ktorý podopierajú spomenuté stĺpy. V štíte stredného rizalitu je plastický erb rodiny Csákyovcov, paralelne s ním sa nachádza plastický znak symbolizujúci lov.
Zadná časť kaštieľa, tvorená dvoma bočnými krídlami so štítovými fasádami, má charakter čestného dvora. V interiéroch kaštieľa boli pôvodne mozaikové parkety, intarzovaný dobový nábytok, cenné umelecké diela, plastiky, drahé umelecké výrobky, tkané závesy, cenné koberce, porcelán, striebro, cín a iné luxusné predmety. Súčasťou areálu kaštieľa sú aj hospodárske budovy, ako prízemné pôvodne barokové budovy so štítovými fasádami - napríklad jazdiareň, maštaľ (koniareň), čeľadinec a kuchyňa. Historický kaštieľ, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, a jazdiareň v jeho areáli prešli rozsiahlou rekonštrukciou v rokoch 2015 - 2016. Kaštieľ tak zmenil svoj šat, získal komfortný, štýlový charakter a vzhľad, čím znova nadobudol svoje dávne kúzlo a romantiku.
Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v kaštieli
Myšlienka vytvoriť vlastivedné múzeum v Trebišovskom okrese sa zrodila v roku 1949. Múzeum, ktoré bolo zriadené na základe uznesenia Rady ONV v Trebišove v roku 1963, pôvodne sídlilo v priestoroch Osvetového domu. Rada Východoslovenského KNV v Košiciach v roku 1980 rozhodla, že v Trebišove treba vybudovať špecializovanú expozíciu histórie poľnohospodárstva na východnom Slovensku.
V roku 1982 sa múzeum presťahovalo do budovy bývalej grófskej koniarne, kde boli zriadené kancelárie zamestnancov, depozitáre, konzervátorská dielňa, knižnica a fotokomora. V tom čase sa podnikli kroky na získanie bývalého andrássyovského kaštieľa pre účely múzea. Začiatkom roka 1983 boli realizované prvé výstavy múzea: „Technológia spracovania priadnych rastlín“ a „Kľúč od brány dávnoveku“, ktoré boli výsledkom bádateľskej a akvizičnej činnosti.
Múzeum v Trebišove rozvíja svoju špecializáciu na dejiny poľnohospodárstva, tokajského vinohradníctva a veterinárneho lekárstva, pričom zhromažďuje a sprístupňuje doklady o vývoji Trebišovského okresu. Počas nasledujúcich rokov zamestnanci múzea pripravili ďalšie zaujímavé expozície:
- „Vývoj mlatby“
- „Účel a krása v ľudovej keramickej a textilnej výrobe“
- Expozícia najnovších dejín
Postupne sa expozície v exteriérovej časti areálu múzea dopĺňali expozíciami historických traktorov a stabilných spaľovacích motorov. V roku 2002 odborní zamestnanci múzea iniciovali projekty „Víno a kraslice k veľkonočným sviatkom“ a „Tokajské víno a jeho tajomstvá“ v predvianočnom čase.
Koncom roka 2011 Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja schválilo návrh na zmenu siete kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja. V súčasnosti Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove svojim návštevníkom ponúka niekoľko stálych expozícií, ktoré sa nachádzajú v kaštieli a v jeho exteriéri. Tieto expozície sú určené pre všetky vekové kategórie a nadšencov rôznych odvetví. Ak patríte medzi tých, ktorých zaujímajú tradičné remeslá, história poľnohospodárstva, traktory, archeológia, ľudový odev alebo tých, ktorí si radi vychutnávajú zlatistý mok, budete nadšení, čo všetko môžete v areáli vidieť.
Stále expozície múzea
- Expozícia Dejiny poľnohospodárstva na Východnom Slovensku: Dokumentuje vývoj tohto odvetvia od neolitu až po súčasnosť. Osobitnú pozornosť si zaslúžia archeologické nálezy z východného Slovenska, ako kamenná štiepaná industria, zásobnice, keramika, nástroje a predmety kultového života.
- Expozícia parných oračiek (1985): Dokumentuje lanovú orbu parnými oračkami firiem John Fowler a John Taufer (Leeds), ktoré sú inštalované v exteriéri v pracovnej polohe. Jedinečným exponátom je aj oračka od firmy Kemny Breslau.
- Tematická Expozícia poľnohospodárskych strojov (1988): Dokumentuje historické traktory (Fordson, Lanz Bulldog, Škoda, Zetor) a vývojový rad stabilných spaľovacích motorov (Deutz).
- Tematická expozícia Vývoj mlatby na východnom Slovensku (1988): Dokumentuje výmlat obilia a strukovín cepmi, dobytkom, mláťačkami poháňanými gepľom a mláťačkami bez vytriasadiel i s vytriasadlami.
- Tokajské vinohradníctvo: Nachádza sa v suterénnych priestoroch kaštieľa a sleduje vývoj tokajského vinohradníctva od tatárskeho vpádu v 13. storočí až po súčasnosť. Obsahuje malovýrobné vretenové lisy a veľkovýrobné hydraulické lisy, ako aj predmety z pivničného hospodárstva a nástroje na ošetrovanie viniča.
- Expozícia Tradičné remeslá južného Zemplína (1992): Dokumentuje vyše 500 zbierkových predmetov z kováčstva, kolárstva a povrazníctva. Múzeum ponúka aj originálne atrakcie, napríklad si môžete otestovať svoju zručnosť v spletaní lana (povrazníctve), starobylom zemplínskom remesle, alebo v domácej výrobe masla v maselnici.
- Ľudový odev Zemplína (1994): Prezentuje tradičné kroje a ich súčasti. Vyše 200 súčastí zemplínskeho roľníckeho odevu prezentuje jeho vývoj od konca 19. storočia po 60. roky 20. storočia.
V roku 2021 múzeum prešlo reprofilizáciou s cieľom vytvoriť nový Andrássyovský bod, čo znamená väčšie zameranie na tému významného uhorského rodu Andrássyovcov, ktorí boli poslednými majiteľmi kaštieľa. Ostatné výstavné priestory múzea slúžia na realizáciu vlastných i prevzatých tematických výstav. V klubových priestoroch múzea, ktoré majú charakter tokajskej vinárne, je možné si objednať posedenie s ochutnávkou tokajských vín. Múzeum tiež poskytuje lektorské služby pre skupiny návštevníkov.
Historický park Trebišov: Zelená oáza s históriou
Vznik a rozvoj parku
Mestský park v Trebišove je významným historickým priestorom, ktorý odráža spoločenskú a kultúrnu atmosféru minulých storočí. Počiatky parkových úprav siahajú do poslednej tretiny 18. storočia a súvisia s výstavbou trebišovského kaštieľa. Koncom 18. storočia, súčasne s výstavbou kaštieľa, sa z lužného lesa začal vytvárať historický park. Postupne vznikol anglický prírodno-krajinársky park. Dreviny vysadené v parku boli dovezené z celého sveta. V období svojej najväčšej slávy bol považovaný za najkrajší park v Uhorsku a dôstojne reprezentoval kultúru, bohatstvo a majetok majiteľov kaštieľa, rozprestieral sa na ploche približne 62 hektárov.
V niektorých častiach parku boli postavené altánky, fontány, akváriá, koncertné terasy a antické sochy, ktoré mu dodávali kultivovanejší charakter. Súčasne s rekonštrukciou a prestavbou kaštieľa na muzeálne účely prebiehala aj biologická rekonštrukcia muzeálnej časti mestského parku, ktorý má kultivovaný charakter. Ostatné časti mestského parku majú charakter lesoparku.
Flóra a význam parku
V tejto národnej kultúrnej pamiatke sa nachádza historická i náletová zeleň, ktorú tvoria ihličnaté, listnaté stromy, kroviny a rastliny. Veľmi cenný je najmä tis obyčajný, rozšírené sú tuja východná, tuja západná, borovica čierna, borovica sosna, smrek obyčajný, smrek pichľavý, dub letný, jaseň štíhly, javor mliečny a pagaštan konský.
Trebišovský park prospel mestu najmä tým, že v ostatných dvoch storočiach priestorovo izoloval a chránil historicky hodnotné objekty a časti mesta pred živelnou zástavbou. Zároveň vytvoril hodnotné životné prostredie v strede mesta so vzácnym stromovým porastom. Ak je zima tuhá, jazierko v parku môžete využiť na korčuľovanie, a počas leta sa na ňom môžete člnkovať.
Ďalšie kultúrne pamiatky v areáli parku
V areáli historického parku a v jeho bezprostrednom okolí sa okrem torza hradu Parič a kaštieľa s hospodárskymi budovami, nachádzajú aj ďalšie významné kultúrne pamiatky a historické lokality:
- Základy stredovekého kostola Sv. Ducha
- Rímskokatolícky kostol Návštevy Panny Márie
- Gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky
- Pavlínsky kláštor
- Archeologické lokality z praveku a stredoveku
Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho
Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho patrí medzi najcennejšie chránené kultúrne pamiatky v Trebišove. Gróf Andrássy zomrel v roku 1890 a pôvodne bol pochovaný v krypte rímskokatolíckeho kostola. Výstavbu mauzólea inicioval v roku 1893 jeho syn Teodor Andrássy a neogotické mauzóleum bolo postavené v roku 1894.
Stavba má štvorcový pôdorys s polygonálnym záverom, v rohoch sú oporné piliere, ktoré sú ukončené fiálami a štítovými helmicami. Hlavná rímsa, ktorú zdobí atikové zábradlie, je doplnená o okrídlené anjelské hlavičky, takže väčšina ľudí si ich spája skôr s barokom. Fasáda mauzólea je bohato dekorovaná, členená opornými piliermi, vlysmi a lizénovými rámami. Okná s kružbami sú ukončené lomeným oblúkom. Vstup je riešený ako ústupkový portál s motívom oslieho chrbta.
V interiéri sa nachádza sarkofág monumentálnych rozmerov, ktorý je dielom budapeštianskeho sochára Juraja Zalu. V sarkofágu sa od roku 1894 nachádzajú telesné pozostatky grófa Júliusa Andrássyho, významného politika, štátnika a zemepána, a jeho manželky Kataríny, rodenej Kendeffyovej. Samotný sarkofág pôsobí veľmi majestátne s bronzovou sochou vznášajúceho sa anjela s roztiahnutými krídlami, ktorý drží v rukách stuhu s latinským nápisom. Symboliku tohto rodinného zväzku vyjadrujú dve bronzové kartuše, umiestnené pred anjelom, s erbami oboch rodov, grófa J. Andrássyho a K. Kendeffyovej, ktoré sú umiestnené nad sarkofágom. Súčasťou interiéru je cínová rakva ich syna Teodora (Tivadara) Andrássyho, nachádzajúca sa vľavo od sarkofágu, a drevený neogotický oltár (obetný stôl). Interiérovú výzdobu dominuje replika maľby s názvom „Tri plačky pod krížom“, ktorej autorom je Mihály Munkácsy. Maľbu neskôr Katalin Kendeffy darovala Maďarskej národnej galérii v Budapešti.
Mariánske súsošie Immaculaty
Klasicisticko-rokokové Mariánske súsošie, ktoré datuje okolo roku 1800, je dielom neznámeho sochára. Dominantné miesto na súsoší má plastika Madony (Immaculaty), ktorá šliape na hada. Umiestnená je na kanelovanom stĺpe. Po jej pravej strane sa nachádza kamenná socha sv. Jána Nepomuckého a po ľavej socha sv. Alžbety Uhorskej. Súsošie bolo tretíkrát premiestnené v 80. rokoch 20. storočia a odvtedy sa nachádza v priestore medzi rímskokatolíckym a gréckokatolíckym kostolom.
tags: #trebisov #park #pohladnica