Veľká noc je jedným z najväčších sviatkov v roku, ktorý sa na Slovensku spája s množstvom tradícií a folklórnych zvykov, zachovávaných z generácie na generáciu. Vo východnej časti Slovenska sa do dnešnej doby najvýraznejšie zachoval zvyk posväcovania obradného jedla, čo symbolizuje blahobyt rodiny počas celého roka. Po dlhých chladných mesiacoch prináša vôňu jari a oslavuje sa príchod nového života a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Hoci tradícií pomaly ubúda, na východe Slovenska sa Veľká noc doteraz spája s určitými zvyklosťami, či už ide o jedlo alebo ľudové tradície.
Predveľkonočné obdobie a pôst
Veľkonočné sviatky sú na Slovensku silne ovplyvnené kresťanstvom a kresťanskými zvykmi, preto sa aj veľkonočné tradície a zvyky nesú v duchu pripomínania si udalostí okolo smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Predchádza im dlhý čas príprav, 40-dňový pôst, ktorý sa dodržiava už celé stáročia. Nevzťahoval sa len na jedlo, ale na celý spôsob života, pričom sa upustilo od zábav a sprievodov.
Pôstne jedlá
Strava počas pôstu bola veľmi jednoduchá, pozostávala najmä zo zemiakov, strukovín a sušeného ovocia. Ako hlavné jedlo sa podávali kaše z pšena, pohánky, jačmeňa, jačmenných a pšeničných krúp, z hladkej aj hrubej múky. Taktiež sa varili kaše zo zemiakov a strukovín ako bôb, fazuľa, cícer či hrach a šošovica. Na spestrenie sa do kaší pridávali huby, ovocie, roztopené maslo alebo oleje (ľanový, slnečnicový, konopný) a opražená cibuľka. K pochúťkam patrili aj kaše s bryndzou, tvarohom či ovocným kompótom.
Tradičnými boli aj kyslé polievky z múky, kyslej kapusty (kyseľ, rosoľanka, jucha, varjanka...), zemiakov, strukovín a chleba. Známy bol aj "guláš, ktorý mäso nevidel", tzv. slepý guláš. Na Veľký piatok sa jedlo striedmo, zvyčajne kaše, polievky, mrvance a rezance, mnohí pili len vodu. Aj keď pôst pokračoval aj na Bielu sobotu, gazdinky už pripravovali slávnostné jedlá na celé sviatky.
Zelený štvrtok
Na Zelený štvrtok sa malo jesť vždy niečo zelené, aby bol človek zdravý po celý rok. Tradične sa konzumovali jedlá obsahujúce zeleninu a ovocie, spojené so symbolikou prírody, plodnosti a obnovy. Na zelený štvrtok sa zvyčajne pripravovali jedlá zo špenátu, mladej žihľavy či šťaveľu. V minulosti sa do polievok pripravovali rezance, ktoré mali byť čo najširšie a najdlhšie, čo malo zabezpečiť úrodu dlhých a hrubých klasov na poliach. Podľa povery sa nesmeli sypať makom, aby sa na zrne nespravila sneť.
Tradičné veľkonočné pokrmy východného Slovenska
Veľká noc na vidieku východného Slovenska je bohatá na množstvo tradícií a zvykov, a veľkonočný stôl je plný lákavých dobrôt. Po dlhom období pôstu si ľudia konečne dopriali dostatok mäsa a sladkých koláčov. Na Bielu sobotu východoslovenské gazdinky už pripravujú voňavé košíky plné tradičných jedál. Všetky tieto dobroty majú slúžiť ako symbol a istota blahobytu rodiny počas celého roka.
Paska (Pascha)
Na východnom Slovensku sa na Bielu sobotu pečie kysnutý koláč zvaný paska (pascha). Tento tradičný obradový koláč býva na slano s klobásou alebo v sladkej podobe s tvarohom. Paska neodmysliteľne patrí medzi pokrmy veľkonočnej hostiny. Bolo zvykom, že sa veľkonočná paska piekla v sobotu a v nedeľu sa spolu s ostatnými sviatočnými jedlami niesla posvätiť do chrámu. Ako sa paska vydarila, taký mal byť aj celý rok a úroda. Z chrámu sa utekalo s paskou domov, aby aj úroda z poľa bola rýchlo doma. Okrúhly tvar pasky symbolizoval slnko, nový život a snahu o zabezpečenie dobrej úrody. Ak poznáte tradičný biely koláč s výzdobou z cesta, vrkočom po obvode s malými guľkami, toto bolo a dodnes je symbolom tŕňovej koruny a klincov.
Žolta hrudka (Syrek, Vaječný syr)
Na východnom Slovensku je dodnes rozšírené tradičné obradové jedlo, nazývané žolta hrudka, alebo syrek, či vaječný syr. Pripravuje sa pomalým varením vajec a mlieka vo vode, kým sa zmes nezrazí, a potom sa nechá precediť cez gázu. Môže sa robiť na sladko, ale aj na slano. Krája sa na plátky a podáva sa s údenou domácou šunkou alebo k zemiakovému šalátu. Syrek sa podáva na Veľkonočnú nedeľu všetkým členom rodiny a na Veľkonočný pondelok sa ním ponúkajú mládenci, ktorí chodia polievať.
Recept na Veľkonočný syrek naslano
POTREBUJETE: 1 l mlieka, 10 vajec, 20 g soli
POSTUP: Mlieko osolíme, vajcia rozšľaháme metličkou. Do osoleného mlieka vlejeme vajcia a za stáleho miešania varíme na miernom ohni, kým sa masa nezrazí a neoddelí od tekutiny. Zmes precedíme cez textilný obrúsok. Rožky obrúska tesne nad hrudkou zviažeme, zavesíme, necháme odkvapkať a vychladnutú hrudku nakrájame. Pre dokonalú hrudku varte pomaly, aby sa zmes neprichytila, a nevarte príliš dlho, aby hrudka nebola suchá. Celková doba varenia je približne 15-20 minút.
Ďalšie typické pokrmy
- Údená šunka a klobásy: Nesmú chýbať na stole hojnosti spolu s domácimi klobáskami. Šunka napríklad symbolizovala telo Ježiša Krista, klobásy symbolizovali korbáč, ktorým bičovali Ježiša Krista.
- Vajíčka: Symbolizujú plodnosť, nový začiatok, kontinuitu a kolobeh života. Mnohí verili, že konzumáciou vajec sa uchránia pred zlými duchmi. Vajíčka dodnes dostávajú chlapci aj muži za šibačku a polievačku.
- Chren a cvikla: Chren bol symbolickou pripomienkou umučenia Baránka Božieho a je prospešný na tráviace ťažkosti, cvikla sa tiež tradične pripravovala.
- Veľkonočná plnka (Baba): Pripravuje sa už v sobotu. Jej základ tvorí pečivo (žemle), údené mäso, vajcia a petržlenová vňať. Veľkonočná baba nie je ničím iným ako bohatou plnkou, preto ju v niektorých regiónoch Slovenska poznajú pod názvom veľkonočná plnka. Môže sa piecť nielen v hlbšom plechu, ale aj v tvarovanej forme.
- Tradičný baranček: Na východe sa nepečie, ale tvaruje sa z masla. Inak sa baránok pečie z bábovkového cesta a zdobí sa cukrom, čokoládou alebo jarnou zelenou vetvičkou. Na krk sa mu uviaže farebná stuha alebo rolnička.
- Zemplínsky koláč a zákusky: Okrem pasky sú na východe typické aj zemplínske koláče a rôzne zákusky.
Recept na Veľkonočnú plnku
POTREBUJETE: 500 g vareného údeného mäsa alebo šunky, zvyšok pečeného hydinového mäsa, 6 vajec, 6 žemlí, 2 lyžice masla, mäsový alebo slepačí vývar, mleté čierne korenie, 2 lyžice pažítky, lyžicu petržlenovej vňate, resp. 2 lyžice mladej nadrobno pokrájanej žihľavy, lyžicu jarných byliniek (mladé púpavové listy, sedmokrásku, medovku, bazalku), soľ a tuk na vymastenie pekáča.
POSTUP: Mäso pokrájame nadrobno, žemle na malé kocky a polejeme vývarom, v ktorom sme rozšľahali žĺtky a necháme nasiaknuť. Potom pridáme mäso, soľ, čierne korenie, bylinky alebo petržlenovú vňať s pažítkou a jemne vmiešame sneh z bielkov. Plnku rozložíme do vymasteného pekáča a pečieme v mierne vyhriatej rúre asi 40 minút. Plnku podávame s varenými zemiakmi a jarným zeleninovým šalátom.
Požehnanie Veľkonočných vajíčok a pokrmov
Posvätenie jedál a veľkonočné raňajky
Vo východnej časti Slovenska je dodnes rozšírený zvyk posväcovania obradného jedla. Prútený košík so sviatočným jedlom ľudia nosia na nedeľnú omšu do kostola. Na Bielu sobotu sa varí všetko, čo treba na veľkonočný stôl: šunka, údený bôčik, niekde aj veľkonočná baba. Pečie sa paska, pripraví klobása a syrek. Košíky, ktoré požehnáva kňaz, sú zakryté háčkovanými, tkanými alebo vyšívanými obrúskami. V košíku musí byť kúsok z každého jedla, ktoré bude na stole - kúsok šunky, klobása, kúsok údeného bôčika, vajíčko, trocha syrka, pasky. Kňaz prechádza okolo a svätenou vodou pokropí jedlo. Takto požehnané jedlo má rodina na raňajky na Veľkonočnú nedeľu, ktorou sa končí pôst. Veľkonočné raňajky sú vo všetkých rodinách rovnaké, s rovnakým jedlom. Jedlo sa uloží na misu, prípadne ostane v košíku a každý si berie z neho. Stôl je slávnostne prestretý a celá rodina raňajkuje spoločne v sviatočnom oblečení. Platí, že žiadne odrobinky jedla, ktoré bolo posvätené, sa nesmú vyhodiť do koša; ak niečo spadne, omrvinky sa zhrabú a spália alebo dajú do zeme. Tieto dobroty obvykle zostávajú aj na Veľkonočný pondelok a ponúkajú sa šibačom.
Veľkonočný pondelok na východnom Slovensku
Kým vo Veľkonočnú nedeľu je relatívne všade pokoj, vo Veľkonočný pondelok je veselo. Na východnom Slovensku sa nešibe korbáčom, ale polieva. Oblievačka je tradícia, ktorú dievčatá a ženy pred Veľkou nocou síce kritizujú, ale počas nej očakávajú. Mládenci vystrojení v ľudových krojoch či oblekoch chodia už v skorých ranných hodinách oblievať mladé dievčatá studenou vodou. Čím viac vody, tým lepšie. Táto tradícia má korene vo viere, že oblievanie dievčatám a ženám prinesie zdravie a krásu. Za odmenu chlapci dostanú pohostenie, malý darček v podobe peňazí, ozdobeného vajíčka, čokolády a stuhy. O jeho obľúbenosti u dievčat svedčí množstvo stužiek na chlapčenskom korbáči. Tradičné zvyky Veľkej noci východného Slovenska sú príležitosťou na prežitie spoločných chvíľ a posilnenie spoločenských väzieb. Po pondelku je tzv. Odvetný utorok, kedy ženy a dievčatá majú právo oblievať mužov, hoci tento zvyk sa už všade nedodržiava.
Východ Slovenska je veľký, a tak sú samozrejme rozdiely v zvykoch na Šariši, Zemplíne či Spiši. Ale jedlá ako šunka, klobása, cvikla s chrenom alebo oblievačka sú spoločné pre všetkých. Je to niečo, čo sa dedí z generácie na generáciu a nič na tom nezmenili ani počítače a rýchly životný štýl.
tags: #tradicny #velkonocny #stol #vychod