Vianoce na Slovensku patria k najkrajším sviatkom v roku, plným bohatých tradícií, ktoré sa dodržiavajú dodnes. Mnohé zvyky majú svoje korene hlboko v histórii a spájajú v sebe prvky kresťanstva s dávnymi ľudovými poverami a obradmi. Od konca novembra až po samotný Štedrý deň sa Slovensko ponára do atmosféry očakávania, pokánia a radosti. Tieto tradície, prameniace z dávnych pohanských vier, kresťanskej viery a ovplyvnené prostredím, v ktorom ľudia žili, tvoria neodmysliteľnú súčasť slovenských Vianoc.
Advent: Obdobie očakávania a duchovnej prípravy
Advent je prvou časťou liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi a obdobím duchovnej prípravy na Vianoce. Označuje sa ním obdobie štyroch nedieľ pred Štedrým Dňom a narodením Ježiša Krista. Slovo "Advent" je odvodené z latinského "Adventus", čo v preklade znamená príchod a odkazuje na očakávaný príchod Mesiáša - narodenie Ježiša. Je to významné obdobie najmä pre kresťanov, ktorí sa v tomto čase duchovne pripravujú na začiatok slávnostného vianočného obdobia. Obdobie adventu môže spravidla trvať od 27. novembra do 24. decembra, pričom ho vymedzujú štyri adventné nedele.
Začiatky Adventu siahajú už do 4. storočia, kedy sú prvé zmienky o tom, že sa oslavovali adventné nedele. Spočiatku ich však neboli štyri, ale ich počet sa pohyboval v rozmedzí od dvoch do šiestich. Presný počet štyroch adventných nedieľ ustanovil až pápež Gregor Veľký v 7. storočí. Aj tu ide o symboliku, a to 4 000 rokov čakania na Spasiteľa, teda obdobie od stvorenia sveta až po príchod Ježiša.
V minulosti znamenal Advent obdobie očakávania, ticha a striedmosti vo všetkých oblastiach života. Ľudia boli zdržanliví pri jedle, ale aj pri hudbe a tanci, ktoré utíchli dňom sv. Kataríny. Od prvej adventnej nedele až po Prvý sviatok vianočný sa dodržiaval bezmäsitý pôst. Výnimkou bola ryba, ktorá bola už od stredoveku považovaná za pôstne jedlo.
Symbolika adventných nedieľ
Každá jedna zo štyroch adventných nedieľ má svoj liturgický význam:
- Prvá adventná nedeľa nabáda na sústredenosť.
- Druhá adventná nedeľa by sa mala niesť v znamení pokánia.
- Tretia adventná nedeľa predstavuje radosť.
- Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach tesne pred narodením Ježiša.
Adventné obdobie vrcholí predvečerom Vianoc.
Kľúčové adventné tradície a zvyky
S adventom sú späté viaceré tradície a zvyky, ktoré sa dodržiavajú dodnes. V každodennom živote sa príprava na Vianoce začína vytvorením adventného vianočného venca, upratovaním a zdobením bytu.
Adventný veniec
Adventný veniec je azda najtradičnejším symbolom Adventu a počas tohto obdobia ho má na stole azda každý. Jeho kruhový tvar pripomína večnosť, jednotu a trvalú Božiu lásku. Zelené vetvičky, najčastejšie ihličie, predstavujú život a nádej na obnovu. Často sa ozdobuje aj šiškami, sušenými plodmi, stuhami a ozdobami. Fialová je liturgickou farbou pokánia.
Adventný veniec so štyrmi sviecami, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ, má svoju históriu. Pôvodný adventný veniec bol totiž vyrobený z dreva a mal až 24 sviečok. Vyrobil ho v roku 1839 Johann Henrich Wichern, nemecký teológ, pedagóg a sociálny pracovník, pre deti, ktoré učil. Tie sa ho neustále pýtali, kedy budú Vianoce. Preto sa rozhodol, že im každý deň na venci zapáli jednu sviečku, a keď budú všetky sviečky na venci horieť, budú Vianoce. Deti si veniec vyzdobili vetvičkami ihličnanov a farebnými stuhami. Postupne sa myšlienka zjednodušila na štyri sviece, ktoré symbolizujú nádej, mier, priateľstvo a lásku. Dnes má adventný veniec štyri sviečky, ktoré by mali byť farebne odlíšené. Prvý december priniesol do sveta adventný veniec v podobe, akú poznáme dnes, so štyrmi sviecami.
Betlehemy
Aj stavanie Betlehemu patrí k rozšíreným zvykom počas Adventu. Výroba Betlehemu je skvelou aktivitou na dlhé zimné večery, kedy si deti aj dospelí precvičia svoju zručnosť. Tradícia vytvárania betlehemov, ktoré zobrazujú scénu narodenia Ježiša, bola spopularizovaná v 10. storočí svätým Františkom z Assisi.
Adventný kalendár: Sladké odpočítavanie
Adventný kalendár je obľúbeným predvianočným zvykom, ktorý slúži na odpočítavanie dní do Vianoc a spríjemňuje deťom čakanie na ne. Pozostáva z 24 okienok alebo políčok, za ktorými sa skrývajú rôzne maškrty, sladkosti, drobnosti alebo odkazy. Môže mať podobu čokoládového kalendára, krabičiek, vrecúšok či drevených zásuviek.
História adventného kalendára
Časom, pre netrpezlivé deti, vznikol adventný kalendár. Pôvodne sa začínal až 6. decembra na deň sv. Mikuláša, no málokto by dovtedy dokázal čakať. Prvé adventné kalendáre prišli v podobe farebných ilustrácií s biblickými výjavmi. Nakreslil ich Nemec Gerhard Lang, ktorého k myšlienke priviedla mama, keď mu ako malému do detskej ilustrácie zapichla 24 sviečok. Podoba s okienkami prišla až v 20. storočí vďaka nemeckej firme Reichhold & Lang. Darilo sa im, až kým neprišla druhá svetová vojna a s ňou zákaz biblických motívov. Napĺňanie sladkou čokoládou sa začalo v roku 1958.
Adventné ľudové zvyky a povery - Stridžie dni
Slovenská ľudová kultúra je charakteristická svojou poverčivosťou a aj Advent bol považovaný za magické obdobie plné nadprirodzených síl, ľudových povier, tradícií, stríg, veštenia a vinšovačiek. Obdobie Adventu pre ľudí znamenalo čas utíšiť sa, zbaviť sa pôžitkov, zábavy a prejedania a zahĺbiť sa do svojho vnútra, aby sviatky prežili s čistou a zmierenou dušou. S tým súviselo aj zmierenie s ostatnými, s ktorými mali počas roka nezhody.
Sviatok svätej Kataríny (25. novembra)
Sviatok svätej Kataríny bol jedným z prvých magických nocí a zároveň prvým bosoráckym dňom. V tento deň sa ľudia poslednýkrát oddávali neviazanej zábave, keďže vedeli, že po tomto dni ich už žiaden hluk či svadby nečakajú až do Štefana. Počasie v tento deň predpovedalo, aké budú Vianoce. Blato a sucho znamenali snehové Vianoce, zatiaľ čo bohatá snehová nádielka vtedy predznamenávala Vianoce bez snehu. Počas Kataríny sa tiež obmedzovala práca s kolesom, pretože sa tento sviatok slávil na počesť svätej Kataríny, ktorá bola mučená na kolese.
Sviatok svätého Ondreja (30. novembra)
Sviatok svätého Ondreja bol plný ľúbostnej mágie a hojne sa vtedy veštilo, najmä ohľadom hľadania ženícha. Dievčatá vkladali do halušiek lístočky s menami alebo povolaním, aby zistili, koho si vezmú. Liatím olova cez kľúčovú dierku do studenej vody chceli zistiť povolanie svojho milého. Ak im stuhnuté olovo pripomínalo knihu, malo ísť o učiteľa, ak sa podobalo na nástroj, nastávajúci bol roľník. Sny z tejto noci sa vraj mohli do roka splniť.
Neveštili však len dievčatá. Hlava rodiny položila pod štyri hrnčeky otočené dnom k stolu štyri predmety: chlieb, prsteň, hrebeň a zeminu. Po zamiešaní k sebe zavolal otec štyroch členov rodiny. Každý si jeden vybral a odhalil tak svoj osud. Ak to bol chlieb, počas roka mal človek zbohatnúť, ak našiel prsteň, mala byť svadba, hrebeň znamenal chorobu a zemina zas smrť blízkeho.
Sviatok svätej Barbory (4. decembra)
Na Barboru, ktorá sa spája s predvianočným zvykom rezania vetvičiek, sa ľúbostné veštby pokračovali. Dievčatá túžiace po vydaji si odlomili prútik z jarného ovocného stromu (najčastejšie čerešne) a dali ho do vázy. Každodenným polievaním vodou z potoka, ktorú si priniesli v ústach, dúfali, že konárik do Vianoc rozkvitne, čo by znamenalo skorú svadbu. Ak vykvitnutá vetvička priniesla rodine šťastie a slobodným dievčatám vydaj, mohli si dokonca vyveštiť aj meno nastávajúceho. Odlomili za hrsť vetvičiek, do každej z nich pošepkali jedno mužské meno a tá, ktorá do Vianoc prvá vykvitla, niesla meno mládenca, ktorý si ju vezme.
Sviatok svätého Mikuláša (6. decembra)
Do obdobia Adventu neodmysliteľne patrí aj sviatok sv. Mikuláša. Na 6. december sa každoročne tešia tisíce detí. Ak poslúchali, dostanú sladkosti od Mikuláša a jeho pomocníka anjela, ak nie, dostanú od čerta uhlie. Táto tradícia vznikla v 10. storočí v Nemecku a dodnes je, nielen medzi najmenšími, veľmi obľúbená. Podľa legendy bol sv. Mikuláš biskupom v Myre, meste na území dnešného Turecka. V mestách, no najmä na vidieku, chodieval Mikuláš aj s dvomi pomocníkmi od domu k domu a žiadal deti, aby mu ukázali, čo vedia. Za básničku, pesničku či modlitbičku dostali jablká, orechy alebo sušené ovocie.
Sviatok svätej Lucie (13. decembra)
Sviatok svätej Lucie patril do série tzv. „stridžích dní“, ktoré sa viazali s poverami o bosorkách. Verilo sa, že v tento deň majú bosorky obrovskú moc a dajú sa aj vidieť. Kto ich chcel vidieť, musel si doma bez použitia železných klincov postaviť lucijský stolček a od Lucie až do Vianoc na ňom každý deň niečo robiť. Keď nadišla polnočná omša, mal si ho vziať so sebou, a keď naň sadol, uvidel všetky bosorky. Problém bol v tom, že videli aj ony jeho, a tak musel ešte pred koncom omše z kostola utiecť a rozsýpať za sebou mak.
V tento deň museli byť všetky domovy čisté, všetky kúty povymetané. Do domov prichádzali Lucie, traja mládenci odetí v plachtách a s tvárou od múky. Zaklopali na dom krídlom z husi a potom ním vymietli spod postelí a skríň špinu, choroby a zlobu, aby boli na Vianoce všetky domácnosti zmierené. Dievčatá si na Luciu tiež pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak však lístok zostal prázdny, značilo to, že ich v najbližšom roku svadba ešte nečaká. Od Lucie do Vianoc sa tiež sledovalo počasie, ktoré malo predpovedať mesiace budúceho roka.
Štedrý deň: Vyvrcholenie adventného obdobia
Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Na Slovensku sa tento deň nazýva aj „vilija“ alebo „vigilija“, odvodený od latinského „vigília“, čo znamená predvečer sviatku. Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravievalo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko.
Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov. Predvianočné obdobie bolo tiež spojené s prípravou domácnosti a zásob. Gazdinky bielili domy, upratovali, pripravovali drevo a vodu. Zvláštna pozornosť sa venovala peci, ktorá mala byť pred Vianocami dokonale čistá.
Štedrovečerný stôl a jeho symbolika
Bohato prestretý štedrovečerný stôl je srdcom Vianoc. Jeho zloženie sa líši podľa regiónov, no niektoré prvky sú spoločné pre celú krajinu. Spravidla na ňom nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče a ovocie. Oblátky potreté medom, často s cesnakom, sú považované za jedno z najstarších jedál. Cesnak symbolizoval ochranu pred zlými silami a chorobami, med sladkosť života. Kapor je tradičným pôstnym jedlom, symbolizujúcim kresťanstvo. Kapria šupina pod obrusom či v peňaženke má zabezpečiť finančnú hojnosť v nasledujúcom roku. Rozkrojenie jabĺčka na polovicu a tvar hviezdy v jadrovníku symbolizuje zdravie a šťastie v rodine. Mince pod obrusom majú zabezpečiť finančné blahobyt. Reťaz okolo stola symbolizuje súdržnosť rodiny. Tanier navyše je pripravený pre náhodného hosťa, pocestného alebo symbolicky pre zosnulých členov rodiny. Strukoviny (hrach, šošovica či fazuľa) pod obrusom majú zabezpečiť hojnosť.
Štedrovečerné zvyky a tradície
Vianočné zvyky pri štedrovečernom stole
- Krájanie jabĺčka: Pred večerou sa zvyčajne krája jabĺčko na polovicu. Ak sa v strede vytvorí hviezda, znamená to zdravie a šťastie pre rodinu v nadchádzajúcom roku.
- Medový krížik: Na čelo členov rodiny sa robil medový krížik ako symbol zdravia, pokory a dobrotivosti.
- Púšťanie lodičiek: Z orechových škrupín so sviečkou sa púšťali lodičky do lavóra, čo bola obľúbená aktivita pre deti a mala symbolizovať cestu životom.
- Hádzanie črievičkou: Slobodné dievčatá hádzali črievičkou za seba smerom k dverám. Ak špička topánky smerovala k dverám, znamenalo to odchod z domu a skorú svadbu.
- Modlitba: Pred večerou sa rodina spoločne modlí, čím sa zdôrazňuje kresťanský charakter sviatkov.
- Zákaz odchádzať od stola: Gazdiná a ostatní členovia rodiny by nemali odchádzať od štedrovečerného stola, aby sa zabezpečilo, že všetko potrebné bude na stole pripravené a aby sa "neodnieslo šťastie".
Regionálne rozdiely v slovenských vianočných zvykoch
Napriek spoločným tradíciám existujú medzi jednotlivými regiónmi Slovenska aj špecifické vianočné zvyky.
Západné Slovensko
Západné Slovensko je o niečo menej ovplyvnené kresťanstvom, preto sa už dnes počas Adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Štedrovečerné hodovanie sa tradične začína oblátkami potretými medom, často aj cesnakom.
Stredné Slovensko
Stredné Slovensko je pestré na zvyky aj dialekty. Bežným zvykom je dávať mince pod sviatočný obrus. Prestiera sa aj tanier navyše, a to pre náhodného hosťa alebo symbolicky pre člena rodiny, ktorý už nežije. Tam, kde sa chovajú zvieratá, sa ešte niekde dodržiava zvyk obísť statok a dať zvieratám chlieb s medom. Obľúbený je aj zvyk obviazať nohy stola reťazou. Pred jedlom sa rodina modlí a deťom sa robí medový krížik na čelo - aby boli „dobré ako med“. Ako hlavný chod býva vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom. V niektorých rodinách ju nahrádzajú rezne.
Východné Slovensko
Východné Slovensko je výrazne ovplyvnené kresťanskou tradíciou, preto sa tu viac dodržiava pôst. Pred večerou sa rodina spoločne modlí. Často sa prestiera tanier navyše pre zosnulého alebo pocestného. Pred večerou sa niekde zvykne umyť tvár vo vode s mincou - pre bohatstvo. Koledovanie po susedoch a rodine je na východe stále živé. Na začiatku večere sa je oblátka s medom a cesnakom, prípadne kúsok chleba so soľou alebo medom a cesnakom. Odlišnosťou sú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, prípadne šošovicový či fazuľový prívarok. Až potom prichádza na rad ryba so zemiakovým šalátom.
Prvý a Druhý sviatok vianočný
Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič. Rodiny sa zvyknú zúčastňovať bohoslužieb a navštevovať príbuzných.
Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má nielen náboženský, ale aj spoločenský význam a je tiež príležitosťou na rodinné stretnutia a návštevy.
Väčšina Slovenska slávi Vianoce 24. - 26. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Pravoslávni veriaci však dodržiavajú juliánsky kalendár a Vianoce oslavujú 7. januára, teda o 13 dní neskôr. Pravoslávne Vianoce predchádza 40-dňový pôst od 28. novembra do 6. januára. Štedrý deň u pravoslávnych je 6. januára, pričom večera sa začína modlitbou, často v staroslovienčine.