Vydávanie scenárov divadelných hier, ktoré v prvej polovici dvadsiateho storočia hrávali mariánske kongregácie na Slovensku, prinieslo objav bohatého súboru materiálov. Tieto texty tvoria základ edície, ktorá dosiahla rozsah desiatich zväzkov. Jubilejný desiaty zväzok vychádza pri príležitosti 75. výročia založenia Teologického inštitútu svätého Alojza a 20. výročia jeho transformácie na Teologickú fakultu Trnavskej univerzity so sídlom v Bratislave.
Obsahová skladba jubilejného zväzku
Do desiateho zväzku boli zaradené diela, ktoré reprezentujú rozmanitosť vtedajšej dramatickej tvorby:
- Višňový kvet (Mária Kočánová) - hra v troch dejstvách situovaná do japonského prostredia.
- Fabiola (Ignác Grebáč Orlov) - dramatizácia románu od Wisemana, ku ktorej sa inšpiroval rovnomenným dielom vydaným Spolkom sv. Vojtecha v roku 1905.
- Veľký piatok (Karol Žeko) - hra so spevom v piatich dejstvách a troch živých obrazoch, napísaná pre otvorenie siene mariánskych kongregácií v Trnave v roku 1935.
- Humoristické scenáre (Augustín Paulovič) - súbor troch diel z roku 1920: Nedorozumenie alebo: Cesty Božie sú rozličné, Môj priateľ Dúžok a Jožko Pantofľa.
Fenomén pašiových hier a hry Veľký piatok
Osobitným javom v zbierke je dielo Veľký piatok autora Karola Žeka. Táto hra voľne nadviazala na dlhoročnú tradíciu pašiových hier v Trnave. Táto tradícia siahala k scenáru, ktorý napísal P. Andrej Čambál pre veľké javisko pod holým nebom už v roku 1913.
Dramatizácia témy utrpenia a Veľkého piatka bola v období medzivojnového Slovenska dôležitým kultúrnym a náboženským prvkom. Scenáre mariánskych kongregácií slúžili nielen ako výchovný nástroj, ale aj ako prostriedok na upevňovanie komunitného života veriacich v Trnave a okolí.
| Autor | Dielo | Rok vzniku/vydania |
|---|---|---|
| Karol Žeko | Veľký piatok | 1935 |
| Augustín Paulovič | Nedorozumenie, Môj priateľ Dúžok, Jožko Pantofľa | 1920 |
| Ignác Grebáč Orlov | Fabiola | - |