Napriek tomu, že čas Vianoc je typický štedrosťou a mnohé rodiny si práve v tomto období doprajú viac ako inokedy, stále sú medzi nami takí, ktorí si nemôžu dovoliť ani poriadne jedlo. Až 943-tisíc Slovákov a Sloveniek ohrozuje chudoba alebo sociálne vylúčenie, a toto číslo sa neustále zvyšuje. Naša krajina je v tomto ohľade na tom horšie z celej Európy, má najvyšší podiel ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť plnohodnotné jedlo a sú na hranici príjmovej biedy.
V reakcii na túto situáciu mnohé organizácie a spoločnosti dlhodobo vytvárajú platformy na pomoc ľuďom v núdzi. Myšlienka podeliť sa o čaro Vianoc s ostatnými je preto viac než aktuálna. Vďaka projektom ako „Podeľ sa a pomôž“ môžete jednoduchým spôsobom splniť želania tých, ktorí to potrebujú. Je to veľmi jednoduché: stačí odovzdať časť nakúpených trvanlivých potravín alebo drogérie do špeciálne označeného koša umiestneného za pokladnicami v predajniach.
Diskonty darované potraviny pravidelne odovzdávajú ľuďom ohrozeným chudobou priamo v danom regióne. Každá predajňa má určenú konkrétnu organizáciu, ktorú podporuje. Projekt „Podeľ sa a pomôž“ prebieha trvalo už od roku 2020, a to vo všetkých predajniach po celej krajine, čím zabezpečuje pravidelný prísun potravín pre desaťtisíce ľudí, ktorí trpia ich nedostatkom. Aj drobným a pravidelným darom do potravinového koša dokážeme zabezpečiť, že niekto prežije nielen pokojné sviatky, ale že nebude mať núdzu o potraviny aj počas roka.
Vianoce sú časom, keď pociťujeme blízkosť k druhým a viac než kedykoľvek predtým sa zameriavame na pomoc tým, ktorí to potrebujú. Dobročinnú myšlienku podporuje aj tohtoročná vianočná kampaň reťazca pod mottom „Zázračný čas Vianoc: Želania sa splnia“. Kampaň vyzdvihuje tradičné hodnoty priateľstva, rodiny a spolupatričnosti a podčiarkuje snahu dopriať výnimočné Vianoce každému.
Príprava na Vianoce a očakávanie
Za ako dlho sú Vianoce je v druhej polovici roka jednou z najčastejších otázok nielen detí, ale aj dospelých. Fráza „Koľko dní zostáva do Vianoc” patrí medzi najvyhľadávanejšie na Googli, najmä v posledných mesiacoch roka. Blíži sa čas nákupov originálnych vianočných darčekov, pečenia koláčikov či skúšania zemiakového šalátu. Skrátiť si čakanie spolu s deťmi a spríjemniť si posledné dni pred najobľúbenejšími sviatkami roka je možné rôznymi spôsobmi.
V dnešnom svete plnom moderných technológií vznikajú jednoduché aplikácie, ktoré vám po otvorení každý deň prezradia, za ako dlho sú Vianoce. Stačí ich spustiť a zobrazí sa vám aktuálny počet dní do Vianoc. Aplikácie bývajú krásne spracované, s obrázkami, animáciami, gifmi a interaktívnymi hrami.
Veľmi populárne sú adventné kalendáre, ktoré už dnes nenájdete len so sladkosťami. Veľmi populárne sú ručne vyrábané kalendáre a už dávno ich nedostávajú len deti - obdarúvajú sa nimi partneri alebo si ich ľudia kupujú sami pre seba. Jednoducho si sami naplánujte čas, ktorý zostáva do Vianoc. Rozdeľte si ho napríklad na týždne a na každý si vymyslite konkrétnu aktivitu - plánovanie darčekov, hľadanie spôsobov ich balenia, výber a nákup vianočných dekorácií, návšteva adventných trhov, pečenie koláčikov, predvianočné návštevy s rodinou, priateľmi a známymi či plánovanie sviatočného menu vrátane dekorovania stola.
Tak či onak si nezabudnite čas pred Vianocami poriadne užiť - predsa len ide o tri dni, ktoré veľmi rýchlo ubehnú. Spríjemnite si najmä čakanie a predvianočné obdobie.
Pôvod a história Vianoc
Vianoce sú jedny z najväčších sviatkov, ktoré nám už pomaly klope na dvere. Mali by sme vedieť, že nejde len o čas, počas ktorého sú rodiny spolu a kedy si ľudia rozdávajú darčeky. Vianoce sú sviatky pohody a kľudu, ale tiež slávnosti oplývajúcej tajuplnou históriou. Ich korene totiž možno siahajú omnoho ďalej, ako nám hovoria kresťanské legendy.
Historické korene a zavedenie sviatku
Vianoce boli zavedené v 4. storočí po Kristovi, pravdepodobne na mieste pohanskej slávnosti zimného slnovratu. V dnešnej dobe sú to najmä kresťanské sviatky, ktoré sú založené na príbehu narodenia Ježiša Krista v meste Betlehem.
Ježišovi rodičia, Mária a Jozef, majú do Betlehema prísť z Nazaretu. Pretože nikde nenájdu ubytovanie, Mária porodí chlapca v jaskyni, ktorá slúži ako maštaľ. Existujú však teórie, že skutočné miesto Kristovho narodenia by mohlo byť v inom Betleheme - lokalita s rovnakým názvom sa nachádza aj neďaleko Nazaretu, blízko galilejského Nazaretu. Archeologické nálezy podľa niektorých odborníkov viac nasvedčujú možnosti narodenia v severnejšom Betleheme.
V časoch, kedy sa rodilo kresťanstvo, sa narodenie Ježiša Krista pôvodne neoslavovalo - hlavným sviatkom bola Veľká noc, teda jeho zmŕtvychvstanie. V Biblii sa konkrétny dátum narodenia Ježiška neuvádza. Predpokladá sa však, že by to mohlo byť 6. januára, v čase, kedy Vianoce oslavuje pravoslávna cirkev. Zmena prišla až s pápežom Júliusom I., ktorý v 4. storočí rozhodol, že Vianoce, teda narodenie Ježiša Krista, budeme oslavovať 24. decembra. Do roku 432 sa Vianoce rozšírili do Egypta a v stredoveku už tento sviatok oslavovali ľudia po celom svete, čím sa pohanské slávnosti dostali do úzadia. Od tohto času sa teda narodenie Ježiša Krista oslavuje 24. decembra a 6. január sa stal dátumom príchodu Troch Kráľov.
Zvyk darovania darčekov
Zvyk dávania darčekov má hneď niekoľko vysvetlení. Prvá možnosť je, že ide o napodobňovanie Božej veľkorysosti. Ako dal Boh ľudom svojho syna, tak si ľudia dávaním darčekov prejavujú náklonnosť a štedrosť. Tento zvyk však môže odkazovať aj k darom, ktoré ľudia priniesli narodenému Ježišovi do Betlehema - kadidlo, myrhu a zlato. Hovorí sa tiež, že si ľudia začali dávať darčeky len preto, aby upevnili svoje vzťahy.
Zdobenie stromčeka patrí k najobľúbenejším tradíciám. Vianočný stromček má svoj pôvod v pohanskom uctievaní stromov. Túto tradíciu však kresťania prebrali a pôvodne zdobili listnaté stromy, konkrétne duby. Až neskôr sa začali používať ihličnaté stromy.
Aj samotné ozdoby prebrali kresťania od pohanov. Obsah daru závisel najmä od bohatstva. Do daru ste teda mohli dostať papagája či parfémy, ale aj hračky, oblečenie či dokonca špáradlo z rybacej kosti. Vianoce bez darčekov si nevieme predstaviť ani dnes. Deťom v našich končinách ich nosí Ježiško, inde je to Dedo Mráz, Otec Vianoc či Santa Claus.
Postava Santa Clausa a jej pôvod
Mohutný chlapík v červenom kostýme, ktorý nosí darčeky deťom, Santa Clausa poznáme dnes už všetci. Aj keď je jeho pôvod cudzokrajný, okupuje naše obchody so železnou pravidelnosťou. Pomenovanie Santa Claus pochádza z holandského slova Sinterklaas, ktoré je skratkou slova Sint Nicolaas. Nejde teda o nikoho iného ako o svätého Mikuláša.
Ako sa dostal z Európy do Ameriky? Za všetkým stojí spoločnosť Coca-Cola. Na konci 20. rokov 20. storočia klesajú spoločnosti tržby, a preto sa ich snaží zvýšiť prostredníctvom vianočnej reklamy. Aj keď sa často uvádza, že táto postava je autorom firmy s nápojmi, svätý Mikuláš mal vplyv na jej podobu už predtým.
Vianoce v histórii a ich zákaz
Reč je o Oliverovi Cromwellovi, anglickom štátnikovi a vodcovi anglickej revolúcie. Ten so svojimi prívržencami, puritánmi, bojoval proti írskym katolíkom a v 17. storočí Vianoce dokonca zrušil. Toto obdobie však našťastie netrvalo dlho.
O zrušení Vianoc vedia svoje aj v Spojených štátoch. Do relatívne čerstvo osídlenej Severnej Ameriky ich v roku 1620 ani nepriniesli. Istý čas boli v Bostone tieto sviatky dokonca zákonom zakázané, pretože Američania odmietali prijať čokoľvek britské a Vianoce ignorovali aj po Americkej revolúcii. Oficiálnym štátnym sviatkom sa stali až 26. júna 1870.
Symbolika a duchovný rozmer Vianoc
Čarovný čas Vianoc sa blíži. Čas, keď končí zhon a prichádza pokojné obdobie. V tejto neľahkej dobe sa nemôžeme stretávať tak, ako sme boli zvyknutí. Pokúsme sa na malú chvíľku zastaviť a pokojne rozjímať spolu so svojimi blízkymi. Takéto chvíle sú vzácne.
Počas Vianoc bývame milší, vľúdnejší, srdcia mávame naplnené radosťou a pod dojmom týchto sviatočných dní sa naše srdcia napĺňajú láskou, roztápajú ako sneh pod slnečnými lúčmi. Čo vlastne predstavujú rozprávkové Vianoce? Sú to cesty plné snehuliakov, zasnežené konáre stromov, cencúle, vŕzgajúci sneh pod našimi krokmi a biele vankúšiky snehu trblietajúce sa v našich vlasoch.
Ktosi múdry raz povedal, že vianočné sviatky by nemali byť len o slovíčku „mať“, ale najmä o slovíčku „byť“. Byť človekom mysliacim a cítiacim. Sviatky radosti a pokoja nie sú len o bohatom vianočnom stole a množstve darčekov pod stromčekom, ale hlavne o hlbokom duchovnom rozmere.
Nezabúdajme, že okolo nás žijú aj takí ľudia, ktorým nie je dopriate prežívať teplo domova, radosť a šťastie. Vďaka snahe žiakov z odboru hostinský a krajčírka zo Spojenej školy v Sečovciach zavítali Vianoce o čosi skôr k nič netušiacim seniorom mestečka. Žiačky ušili vianočné vrecúška, naplnili ich ďalšími svojimi výrobkami aj malou dobrôtkou.
Ezoterický pohľad na december a Vianoce
V ezoterike sa december považuje za mesiac bilancie a duchovného zhrnutia. Energia Zeme sa spomaľuje, dni sa skracujú a svetlo sa ukrýva pod vrstvou ticha. Tento čas nás prirodzene ťahá dovnútra - do priestoru duše, kde konečne počúvame samých seba. Je to obdobie, keď na hladinu vyplavávajú emócie, ktoré sme celý rok potláčali. Smútok, únava, nostalgia - všetko sú to znamenia, že niečo v nás chce konečne von.
Ak sa počas Vianoc cítite viac emotívne, než inokedy, je to úplne v poriadku. Nie ste „slabá" - ste jednoducho naladená na prirodzený rytmus Zeme. Keď dovolíte starým pocitom odísť, uvoľníte priestor pre nové začiatky. Energia tohto obdobia funguje ako brána medzi starým a novým, medzi tým, čo už bolo, a tým, čo sa práve rodí. Práve preto je december ako stvorený na rituály prianí, odpustenia a energetickej očisty.
V tomto období sa spomaľuje aj myseľ - akoby nás niečo nútilo zastaviť sa a konečne sa pozrieť na svoj život zhora. V tichu sa ukazuje, čo už nefunguje, ale aj to, čo by si zaslúžilo viac pozornosti. Práve počas Vianoc môžete dostať najväčšie životné nápady - nie preto, že sa snažili, ale preto, že prestali tlačiť a začali vnímať. December je ako duchovný prah: keď ním prejdete s vedomím, že niečo nechávate za sebou, energia vám otvorí nové dvere.
Z pohľadu energie je to obdobie, keď sa vibrácie spájajú so zemským jadrom - všetko sa spomaľuje, aby sa mohlo znova zrodiť. Tak ako príroda oddychuje, aj vy máte právo nerobiť nič, len byť. Toto obdobie je ako tichá príprava na jar duše.
Symbolika vianočných prvkov
Každý prvok, ktorý nás počas Vianoc obklopuje, má hlbší význam. Nejde len o tradície či zvyky, ale o vibráciu a energiu, ktorú tieto symboly vyžarujú.
- Svetlo sviečky znamená vedomie, nádej a spojenie so zdrojom. Keď ju zapálite, symbolicky hovoríte: „Pozývam svetlo do svojho života." Plameň je zároveň nástrojom koncentrácie - keď sa naň zadívate s úmyslom, vaša myseľ stíchne a srdce sa otvorí. Vďaka tomu sa vaše prianie zosilní a stane sa jasnejším pre vesmír.
- Vôňa škorice prebúdza radosť, teplo a vnútorný pokoj. Spája sa s hojnosťou, ale aj so schopnosťou premeniť stres na dôveru. Keď ju necháte rozvoniavať v priestore, pripomína, že aj jednoduché veci môžu liečiť.
- Smrekové vetvičky symbolizujú životnú silu a odolnosť. Ich vôňa pomáha ukotviť sa v prítomnosti, posilňuje nervový systém a prináša vnútornú rovnováhu. Ich energia hovorí: „Aj v zime môžeš rásť, aj keď svet tam vonku tuho spí."
Tieto prvky - svetlo, vôňa a prírodná energia - vytvárajú most medzi telom, mysľou a dušou. Keď ich spojíte, vzniká priestor, v ktorom sa sny stávajú konkrétnejšími. Ak zapálite sviečku s jasným zámerom, zrazu sa veci vo vašom živote začnú hýbať správnym smerom. Nie preto, že by sviečka „urobila zázrak", ale preto, že sústredená energia mysle a srdca má magnetickú silu. Každý dych, každé gesto počas týchto dní môže mať zmysel.
Kde sa skrýva najkrajšia vianočná atmosféra?
Štedrovečerná večera rozvoniava, stromček sa ligoce a deti už netrpezlivo očakávajú príchod vzácneho hosťa a tešia sa na rozbaľovanie darčekov. Vedia však, prečo sa vlastne Vianoce oslavujú a prečo stromček zdobíme v decembri a nie uprostred leta?
Podľa historických záznamov sa prvé Vianoce oslavovali približne v 4. storočí. Nie je to však ani zďaleka jediný sviatok, ktorý si v minulosti ľudia v decembri pripomínali. Ešte pred narodením Ježiša sa ľudia stretávali, aby oslávili zimný slnovrat. V Nórsku oslavovali tzv. Yule, Nemci v tom čase volali na slávu boha Odina, Rimania oslavovali Saturnálie, počas ktorých uctievali Saturna, boha poľnohospodárstva.
Od tohto času sa teda narodenie Ježiša Krista oslavuje 24. decembra a 6. január sa stal dátumom príchodu Troch Kráľov. Vianoce majú naozaj bohatú históriu, no jedno je isté - duch týchto sviatkov ostáva vždy rovnaký.