Láska má množstvo prejavov a podôb, je plná krásnych a nečakaných chvíľ. V kontexte tejto rozmanitosti je dôležité venovať pozornosť aj LGBTQ+ svadbám. V susednom Česku je takáto forma zväzku umožnená pod pojmom registrované partnerstvo. Do takéhoto zväzku môžu vstúpiť ľudia rovnakého pohlavia, avšak legislatívne tento pár nemá rovnaké práva ako osoby žijúce v manželskom zväzku.
Registrované partnerstvo alebo manželstvo?
Na Slovensku v súčasnosti nie je povolené ani registrované partnerstvo, ani manželstvo pre páry rovnakého pohlavia. Naša krajina patrí spolu s Bulharskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom a Rumunskom k posledným štátom EÚ, ktoré zákon o registrovaných partnerstvách odmietajú. Príčinou je pretrvávajúca konzervatívnosť a vplyv Katolíckej cirkvi. Aj napriek tomu sa však situácia pomaly mení. V máji tohto roku prijala slovenská vláda väčšinu odporúčaní Organizácie spojených národov na zlepšenie ochrany ľudských práv, medzi ktorými boli aj ustanovenia týkajúce sa zavedenia registrovaných partnerstiev pre LGBTQ+ osoby. Slovensko tak vyslalo signál do OSN o pripravenosti legalizovať tento typ zväzku do piatich rokov.
Naši susedia v Česku už registrované partnerstvá umožňujú. Vo svete existuje možnosť takýchto zväzkov dokonca aj pre osoby opačného pohlavia. Hoci si väčšina ľudí myslí, že registrované partnerstvo je synonymom svadby ľudí rovnakého pohlavia, opak je pravdou. Z právneho hľadiska sa registrované partnerstvo od inštitútu manželstva páru rovnakého pohlavia výrazne líši. Tento akt nie je postavený na rovnakú úroveň ako manželstvo párov s odlišným genderom, čo je podľa LGBTQ+ komunity najpálčivejší problém.
Obmedzenia registrovaného partnerstva
Na rozdiel od manželov sú páry rovnakého pohlavia v registrovanom partnerstve veľmi obmedzované v oblasti starostlivosti o deti, vymedzenia spoločných práv a povinností, ako aj vo vzniku a prípadnom zániku partnerstva. To znamená, že partner si nemôže osvojiť dieťa druhého partnera z predchádzajúceho vzťahu, ani si nemôžu spoločne adoptovať dieťa z detského domova či byť spoločnými pestúnmi.
Deti z registrovaného partnerstva nemajú nárok na dedičstvo ani na sirotský dôchodok po svojom faktickom otcovi (spravidla ten z páru, ktorý nie je biologický a nebol oficiálne uznaný ako zákonný rodič). Tento partner nemôže byť ani zákonným zástupcom dieťaťa.
Kým bežným novomanželom vzniká automaticky právo na spoločné meno, registrovaní partneri sú len podieloví spoluvlastníci. Rovnako ako v prípade detí, ani oni nemajú nárok na vdovský/vdovecký dôchodok.
Situácia v Európe a vo svete
V mnohých európskych štátoch je registrované partnerstvo vnímané ako obdoba zväzku, ktorý môžu uzatvárať aj páry, ktoré nie sú LGBTQ+. Vo viacerých krajinách už majú queer páry možnosť uzatvárať manželstvo s rovnakými právami. Preto je prirodzené, že LGBTQ+ ľudia túžia po tejto možnosti aj na Slovensku. V mnohých krajinách je povolená aj adopcia detí, napríklad v severských krajinách, Holandsku, Španielsku, Portugalsku, Nemecku a Rakúsku. V Belgicku a Anglicku je manželstvo rovnakého pohlavia povolené, avšak bez možnosti adopcie.
Keď sa muž so ženou rozhodnú pre svadbu v zahraničí, po návrate domov je ich sobáš uznaný vo všetkých ostatných štátoch Európskej únie. Toto sa však nevzťahuje na zväzky LGBTQ+ osôb. Partneri síce môžu uzavrieť manželstvo či registrované partnerstvo v krajine, ktorá to umožňuje, ale s príchodom na Slovensko sa takýto zväzok automaticky stane neplatným.
Symbolická svadba homosexuálov: tradícia a individualita
Aj keď je registrované partnerstvo na Slovensku stále nereálne, v mnohých štátoch je už samozrejmosťou a dôvodom na veľkú oslavu. Hoci obrad môže byť viac formálny a vnímaný skôr ako administratívny úkon, zvyšok „svadby“ sa môže niesť v tradičnom alebo naopak veľmi nevšednom duchu. Symboly lásky, ako sú svadobné obrúčky, majú rovnaký význam bez ohľadu na pohlavie partnerov. LGBTQ+ páry majú voľnú ruku pri výbere šperkov, či už siahnu po tradičných alebo extravagantných kúskoch. Môžu si zvoliť kombináciu „dámskeho“ a „pánskeho“ prsteňa, alebo dva rovnaké kusy.
Vo výbere ošatenia majú páry taktiež úplnú voľnosť. Mužský pár môže zvoliť rovnaký typ svadobného obleku, prípadne sa odlíšiť farbou či doplnkami. Nevesty majú o niečo viac možností: jedna môže mať svadobné šaty, druhá oblek, dámsky kostým, alebo obe môžu zvoliť elegantné svadobné šaty či pánsky oblek v rôznych farbách.
Spoločenská diskusia a mediálne pokrytie
V súvislosti so symbolickou svadbou homosexuálov sa často otvára spoločenská diskusia, ktorá sa odráža aj v médiách. Príkladom je reportáž verejnoprávnej televízie RTVS z 29. augusta 2016 s názvom „Symbolická svadba homosexuálov“. Táto reportáž vyvolala kritiku zo strany aktivistov, ako sú Patrik Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku a Tomáš Kováčik z Asociácie za život a rodinu. Tí iniciovali petíciu adresovanú ministrovi kultúry a Rade RTVS, v ktorej žiadali objektívne spravodajstvo.
Podľa petície bola reportáž „plná tendenčných, jednostranných a nepravdivých vyjadrení v prospech politických požiadaviek LGBT na zmenu slovenskej legislatívy.“ Iniciátori petície zdôraznili, že na Slovensku je manželstvo výhradne zväzok muža a ženy, čo je zakotvené v Ústave SR a zákone o rodine, a že tento názor prevláda vo verejnosti. Kritizovali, že reportáž neposkytla priestor obhajobe väčšinového názoru, naopak, ten bol v nej kritizovaný. Redaktorka Ivana Ratkovská vyjadrila nádej, že „manželstvo“ rovnakopohlavných párov bude raz právne uznané aj na Slovensku, čím podľa aktivistov priamo napadla Ústavu SR.
Petícia poukázala aj na skreslené a nepravdivé informácie, napríklad o práve informovať sa o zdravotnom stave nezosobášenými partnermi. Reportáž tvrdila, že slovenské zákony na to nedávajú ľuďom priestor, zatiaľ čo aktivisti uviedli, že na Slovensku platí inštitút plnej moci, ktorý môže ktokoľvek využiť. Dodali, že ani manželia bez udelenia plnomocenstva nemajú automatický nárok na oboznámenie sa so zdravotnou dokumentáciou druhého manžela.
Aktivisti tiež upozornili, že to nebol prvý prípad neobjektivity RTVS pri téme homosexuálnych manželstiev. Podobne zavádzajúca sa im zdala aj reportáž o slovinskom referende o manželstve z decembra predchádzajúceho roka, kde verejnoprávna televízia zverejnila len vyjadrenia respondentov podporujúcich zmenu definície manželstva, zatiaľ čo organizátori referenda priestor nedostali.
RTVS sa bránila tvrdením, že reportáž nebola propagáciou manželstiev homosexuálov, ale spravodajskou reportážou zo symbolickej svadby homosexuálneho páru, ktorý bol právoplatne zosobášený v USA. PR manažér RTVS Juraj Kadáš uviedol, že téma spolunažívania osôb rovnakého pohlavia intenzívne rezonuje v spoločnosti a jednou z povinností verejnoprávneho vysielateľa je reflektovať na aktuálne spoločenské témy.
V inom prípade sa spomína aj obrad Romana a Štěpána v českom kostole. Táto udalosť bola označená ako „blasfemický obrad“ a vyvolala kritiku zo strany niektorých cirkví a organizácií. Išlo o požehnanie ich registrovaného partnerstva v rímskokatolíckom kostole, ktoré vykonal farár Českobratskej cirkvi evanjelickej. Táto situácia poukazuje na rozdielne prístupy a interpretácie náboženských a právnych noriem v rôznych krajinách.
V kontexte legislatívnych zmien na Slovensku sa objavuje aj snaha o zavedenie novely zákona, ktorá by obmedzila vyvesovanie dúhových vlajok, symbolizujúcich solidaritu s queer komunitou. Tento návrh vyvolal pobúrenie u mnohých osobností, vrátane tých z LGBTQ+ komunity, ktorí ho vnímajú ako symbolické šikanovanie menšiny a prejav hlúposti.
Cesta LGBTQ+ komunity k láske a jej oficiálnemu spečateniu nie je jednoduchá. Od priznania skutočnosti a prekonávania konzervatívnych prúdov až po oficiálne spečatenie zväzku. Aj napriek prekážkam platí, že láska prekonáva mnohé bariéry.
tags: #symbolicka #svadba #homosexualov