Kovový svietnik na Veľkú noc a veľkonočné tradície

Tento štýlový svietnik kombinuje moderný čierny kovový rám s piatimi sklenenými držiakmi, ktoré umožňujú jednoduché umiestnenie sviečok. Vďaka elegantnému dizajnu je vhodný do rôznych interiérov a je ideálny na použitie na jedálenskom stole, komode alebo ako dekorácia na slávnostnom stole. Haushalt International ponúka kvalitné a cenovo dostupné produkty pre domácnosť, záhradu aj voľný čas.

Tematické foto: čierny kovový svietnik s piatimi sklenenými držiakmi

Veľká noc ako najvýznamnejší kresťanský sviatok

Veľká noc je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, ktorý oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Slovenské veľkonočné tradície sú pestrofarebným spletencom náboženských a pohanských prvkov.

Pôstne obdobie

S týmito sviatkami je spojené aj štyridsaťdňové pôstne obdobie, ktoré trvá šesť nedieľ. Počas neho dochádza nielen k pôstu v jedle, ale aj k zdržaniu sa svadieb, zábavy či podobných aktivít. Nachádzame tu prejav pokory pred Bohom, viery a sily v období očisty. Podstúpením takéhoto pôstu dochádza k silnej očiste organizmu, detoxikácii a naštartovaniu tela.

Veľký týždeň a jeho obrady

Veľký týždeň, ktorý vyvrcholí Veľkou nocou, je plný liturgických obradov. Na Zelený štvrtok sa konajú omše na pamiatku Poslednej večere. Na Veľký piatok, keď sa pripomína Ježišovo ukrižovanie, panuje v kostoloch ticho a zbožnosť. V nedeľu sa koná veľkonočná omša, nazývaná aj rezurekcia, ktorá oslavuje vzkriesenie Ježiša.

Kresťania si pripomínajú krížovú cestu, utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži. Ježišovo telo bolo uložené do hrobu. Veľkonočná nedeľa je dňom osláv víťazstva života nad smrťou. U kresťanov sa tento deň označuje ako Boží hod, svätí sa jedlo, z ktorého sa všetci majú dosýta najesť. Je to zároveň deň, bez ktorého si ani nevieme predstaviť tieto sviatky.

Slávenie zmŕtvychvstania ukrižovaného Ježiša Krista v kresťanských cirkvách pokračuje aj na Veľkonočný pondelok. Zvykne sa nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku udalostí prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré pribehli k Ježišovmu hrobu a boli vydesené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych.“

Slovenské veľkonočné tradície

Polievačka a šibačka

Najveselší je Veľkonočný pondelok, ktorý na Slovensku sprevádza jedinečný zvyk - polievačka. Muži a chlapci chodia po domoch a polievajú ženy a dievčatá vodou, čo má symbolizovať mladosť a krásu. Spolu s oblievaním ide aj šibačka, kedy sa ženy šibú farebnými pletenými korbáčmi.

Mladí chlapci chodia po dedine so šibákom či korbáčom šibať mladé dievčatá a oblievať ich studenou vodou, aby boli krásne a zdravé počas celého roka a odplašili tak od seba všetko staré a zlé. Práve vodou sa od tohto všetkého očistili. Dievčatá mládencov pohostia, nakoľko každý mládenec išiel navštíviť dievku, ktorá sa mu páčila a mal o ňu záujem.

Tematické foto: pletený korbáč a zdobené vajíčka

Pečenie Pasky

Jedným z ďalších zvykov je pečenie veľkonočného chlebíčka - Paska, ktorý je bohatý na vajcia a maslo a symbolizuje Kristovo telo.

Dekorácie a symboly

Pri výzdobe domov na Veľkú noc dominujú symboly jarnej obnovy a nového života. Medzi najpopulárnejšie patria farebne zdobené veľkonočné vajíčka, ktoré majú rôzne regionálne štýly a techniky zdobenia, ako napríklad vykrajovanie, maľovanie či batikovanie. Nemôžu chýbať ani veľkonočné kraslice, ktoré sú ručne maľované a slúžia ako dekorácia alebo darček. Ozdobte stôl drobnými dekoráciami, ktoré vnesú do interiéru kus prírody a aktuálne ročné obdobie. Jar je plná farieb, kvetov, zajačikov a sliepočiek.

Vajíčko je odpradávna symbolom nového života a vzkriesenia. V kontexte Veľkej noci symbolizuje práve zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a nádej, ktorá z tejto udalosti vyplýva. Pôvod zdobených vajíčok siaha do predkresťanských čias, keď boli darované na jar ako symboly plodnosti a obnovy po zime. S nástupom kresťanstva sa zvyk zdobiť vajíčka pretransformoval a začal sa spájať s Veľkou nocou. Vajíčka sa často zdobili červenou farbou, ktorá symbolizovala Kristovu krv, preliatu pri ukrižovaní. Jedenie vajec malo chrániť pred vplyvmi zlých duchov a energií.

Zajačik je zase symbolom plodnosti a nového života, čo sú atribúty tradične spojené s jarou a obdobím Veľkej noci. Zajačik má svoje korene v germánskej mytológii a je spojený s bohyňou jari a plodnosti Eostre (alebo Ostara), od ktorej je odvodené aj anglické slovo pre Veľkú noc - Easter. Podľa legendy táto bohyňa zmenila vtáka, ktorý ju miloval, na zajačika.

My v našej dielni DUBLEZ tvoríme jedinečné drevené dekorácie s motívom jari a Veľkej noci, ktorými si každý rok vyzdobíme naše priestory a naši zákazníci svoje domovy. V DUBLEZ spájame tradíciu a moderný dizajn do jedného, preto sme priniesli na trh veľkonočné vajíčka rôznych motívov, ktoré sú vyrobené z dreva. Taktiež ponúkame drevené veľkonočné šablóny, ktoré si môžete vymaľovať ľubovoľne podľa vašej fantázie.

Pôvod a starobylé korene Veľkej noci

Nomádske a židovské vplyvy

Veľkonočný týždeň či veľkonočné sviatky pozná takmer každý jeden z nás. Ale poznáte aj iné názvy tohto obdobia? A čo tak konkrétne dni? Tieto dni majú právo nosiť status inakosti, pretože práve v tieto dni sa spájajú od nepamäti sily s viacerými magickými úkonmi, očistou a zasvätením. Dávni Nomádi spájajú tieto sviatky so svätením jari. Nomádi dokonca používali krv baránka na tvorenie ochranných kruhov, kde verili, že práve táto mocná sila ich ochráni pred neznámym. K tomu dochádzalo, keď sa Nomádi pripravovali na odchod do púšte.

V židovskej viere vychádzame z Paschy „Pesach“, kde židovské obyvateľstvo slávi tieto dni ako sviatok nekvasených chlebov. Je to osemdňový sviatok. Židovská Pascha je rodinný sviatok. Domovom týchto sviatkov je rodná strecha, teda obydlie človeka. Dokonca u Nomádov bola práve Pascha prvým dňom v roku. Tu sa však skláňame k tomu, že prichádza jar, teda v prenesenom význame, dochádza k novému začiatku alebo zrodu.

Starí Slovania a vítanie jari

U pôvodných starých Slovanov a príchodom kresťanstva dochádza k tomu, že mnohé sviatky sa prenášajú do kresťanstva. Slovania počas dnešných sviatkov hlavne vítali návrat jari. Lúčili sa so zimou, ktorá odovzdávala žezlo prichádzajúcej jari. Bolo prirodzené, že Slovania sa svojich sviatkov zdedených po predkoch tak ľahko nepustia, a preto dochádza k ich prebratiu, aby sa tak i samotné kresťanstvo stalo prijateľnejším pre túto oblasť.

Dochované poznatky jasne hovoria, že naši predkovia v týchto časoch chodili na hroby svojich zosnulých, kde jedli a spoločne trávili s nimi čas (teda s dušami zosnulých). Naši predkovia verili, že pred sviatkami dochádza k spojeniu svetov, teda otvára sa nebo i peklo. Verilo sa, že v určitých obdobiach v roku dochádza k možnosti dostať sa bližšie k týmto svetom. Tieto tradície veľmi dobre zrkadlia spätosť nášho národa s prírodou. Veľká noc je silne prepojená so starými, ešte predkresťanskými tradíciami. Zvláštnosťou je, že zatiaľ čo Slovania oslavovali príchod jari, teda prebúdzanie sa zeme a tešili sa novému začiatku, tak naopak v dnešnej dobe vnímame tieto dni ako čas utrpenia, smrti a znovu vzkriesenia Ježiša Krista.

Môžeme skonštatovať, že počas týchto dní dochádza k zrodeniu a príchodu nového, plodnosti a prebúdzaniu živého potom, ako zem spala zimným spánkom. Po celom svete u mnohých národov dokážeme pospájať jednotlivé pramene, ktoré nás vedú k prapôvodnému celku.

Názvy a dni veľkonočného obdobia

Veľkonočný týždeň či veľkonočné sviatky, Veľký týždeň či pašiový týždeň. Aj pod týmito názvami môžeme spoznať sviatočné dni, ktoré sa slávia nielen u nás, ale dostávajú veľkej pozornosti a úcty v mnohých iných krajinách sveta. Tieto sviatky sú hlavne ponímané ako zoskupenie určitých dní, počas ktorých dochádza k magicko-ochranným a očistným praktikám alebo rituálom.

Kvetná nedeľa (predtým Nedeľa paliem)

Ešte starší názov pre ňu bol Nedeľa paliem. Počas tohto dňa sa ľudia v skorých ranných hodinách umývali v studenej vode, nakoľko verili, že im to prinesie zdravie a vezme so sebou všetky choroby. Domácnosti by mali byť upratané, má vládnuť pokoj medzi ľuďmi.

Popolcová streda

Popolcová streda oficiálne začína 40. deň pred Veľkou nocou. Z tohto výpočtu sú vyňaté nedele, takže v praxi Popolcová streda pripadá až na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Popolcová streda slúži ako pripomienka konečnosti života a vyznačuje sa teda pokáním. V kresťanskom ponímaní sa popol zo spálených minuloročných bahniatok používa pri omši, kedy sa veriacim kreslí na čelo popolom znak kríža. V cirkvi sa v tento deň koná zmierenie kajúcnikov s Bohom. Biskup im poskytne rozhrešenie a prijme ich do spoločenstva veriacich.

Zelený štvrtok

Aspoň jedno jedlo by malo byť zelenej farby. Väčšinou to boli jednoduché pokrmy zo žihľavy alebo neskôr i zo špenátu. Takže ak sa udržal pokoj a mier v jednom dni, naše bohatstvo v peňaženkách sa znásobilo.

Veľký piatok

V tomto dni sa venujeme hlavne oddychu, pokoju a duchovnému rozvoju vlastnej osobnosti. Vyznačoval sa pôstom a veľkou striedmosťou. V tento pradávny deň sa navštevovali hroby zosnulých a zanechávali sa im rôzne dary a potraviny.

Biela sobota

Dochádza k upratovaniu príbytkov, gazdiné pripravujú sviatočné pokrmy na celé sviatky, sú to veľakrát symbolické jedlá. Muži majú vhodný čas na siatie, sadanie a práce vonku. V každom dome varia dievčatá vajíčka, následne ich zdobia. Mládenci zase pletú korbáče z prútov bielej vŕby, ktorá rastie pri vodných tokoch.

Tajomstvo Veľkej noci

Dátum Veľkej noci

Vedeli ste, že Veľká noc sa slávi každý rok v inom dátume? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Výpočet dátumu býva od 22. marca do 25. apríla. Slávi sa v prvú nedeľu po prvom splne, teda po jarnej rovnodennosti.

Symbolika Veľkej noci

  • Baránok: Pripisujeme mu nevinnosť, ale i boj so zlom. Je to typický symbol Veľkej noci.
  • Sviečka: Symbol vnútorného svetla človeka, nádeje, ale i večného, teda posmrtného života. V ľudových poverách sa sviečka spája s trvaním života, teda jeho dĺžkou. Má očistnú a ochrannú moc.
  • Oheň: Jedným zo základných elementov prírody, predstaviteľom, či nosičom energie, sily a odhodlania. Symbol víťazstva nad temnotou a smrťou.
  • Voda: Taktiež jedným zo štyroch základných živlov prírody.
  • Zajačik: Symbol príchodu jari, symbol šťastia a zmyselnosti.
  • Kríž: Tento symbol je veľmi starý, poznali ho už staroveké národy. Symbolizuje večnosť, prepojenie dvoch svetov - ľudského a božského.
  • Bahniatka: Vŕbový prút sa stal symbolom prebúdzania sa jari už po stáročia. Tento symbol bol zaužívaný hlavne u slovanských a európskych národov. V kresťanstve sa používa minuloročné bahniatko na pomazanie čela popolom na znak kajúcnosti.
  • Vajíčka: Sú bežne dostupnými potravinami, pričom z ich škrupín sa na jar vyrábajú rôzne okrasné kraslice.

Veľkonočné tradície vo svete

Naprieč celým svetom sú tradície spojené s Veľkou nocou veľmi podobné, niekedy až rovnaké:

  • Francúzsko: Vo Francúzsku sa hovorí, že bez vidličky ani na krok! Tento zvyk pochádza z obdobia vlády Napoleona, ktorý putoval so svojím vojskom cez Francúzsko.
  • Rakúsko: Má vo zvyku pálenie ohňov a preskakovanie nad nimi.
  • Švajčiarsko: Ukrývanie čokoládových vajíčok po dome a záhrade je zvyklosťou u Švajčiarov.
  • Ukrajina a Maďarsko: Pre Ukrajinu, ale i Maďarsko sú typické podobné tradície ako sú tie na Slovensku. Tieto národy majú veľmi veľa spoločného, teda môžeme povedať, že vychádzajú z rovnakého prameňa.
  • Česko: V Česku sú podobné tradície ako u nás na Slovensku. Zaujímavosťou je zvyk piecť Judášov z kysnutého cesta.
  • Austrália: Zaujímavosťou Austrálie je to, že majú veľkonočného Bilbyho a nie zajaca ako iné národy. Je to vačkovec, ktorý je v krajine zákonom chránený. Preto si tento sviatok veľmi vážia. Vyobrazenie čokoládového zajaca v Austrálii, ktorý je na rozdiel od Európy inšpirovaný lokálnym vačkovcom "Bilby" (Macrotis lagotis).

Sviatočné dni všeobecne mali veľmi vzdelávací a etický zmysel. Dochádzalo k cteniu si kultúrnych hodnôt, starodávnych tradícií. Učilo sa pokore, skromnosti, vďake a akej si bohabojnosti a rešpektovaniu okolitej krajiny, teda prírody samotnej. Pre strednú a staršiu generáciu zrastenú s týmto spôsobom života sa dané sviatky stali životnou filozofiou. Sviatok, ktoré majú hĺbku a skutočnú podstatu pretrvajú medzi ľuďmi a dedia sa tak z pokolenia na pokolenie. Snahou našej firmy nie je iba vyrábať bezduché produkty, ktorých na trhu nájdete nespočetné množstvo, ale naším úsilím je taktiež dôkladne navrhnúť každý produkt poctivo s dbaním na detail. Následne zhotoviť výrobok a dodať vám tak interiérový doplnok, ktorý spĺňa hodnoty našej firmy a ukrýva symboliku.

tags: #svietnik #na #paskal #kovovy