Na Slovensku má úcta k mŕtvym veľmi silnú tradíciu. Dušičky patria medzi dôležité slovenské sviatky a každoročne sa začiatok novembra spája s tichom, svetlom sviečok a spomienkami. Ľudia navštevujú cintoríny, zdobia hroby kvetmi a spoločne spomínajú na svojich blízkych. Pre dospelých sú tieto dni prirodzenou súčasťou kolobehu roka, avšak pre deti môže byť téma smrti a spomínania neznámou a ťažko uchopiteľnou. Pre rodičov je to však krásna príležitosť, ako s deťmi citlivo hovoriť o smrti, spomínaní a rodinných tradíciách.
Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých: Vysvetlenie základov
Katolícka cirkev si v stredu pripomína prikázaný Sviatok Všetkých svätých. Na štvrtok 2. novembra pripadá Pamiatka zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky. Na Slovensku je 1. november od roku 1994 dňom pracovného pokoja. Deti majú v tom čase jesenné prázdniny. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú a modlia sa za všetkých svätých, ale aj za predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie.
Sviatok všetkých svätých sa oslavuje 1. novembra a je venovaný všetkým svätcom, známym aj neznámym, ktorí už dosiahli večný život v nebi. Pre katolíkov je to sviatok radosti a nádeje, kedy sa oslavuje víťazstvo svätých nad smrťou a ich vstup do večného života. Na druhý deň „na Dušičky“ sa v katolíckych kostoloch konajú zádušné omše za mŕtvych. Pamiatka zosnulých je venovaná práve blízkym ľuďom, ktorí nám zomreli. V rímskokatolíckej cirkvi je to deň, keď sa veriaci modlia za duše v očistci.
Historické korene sviatkov
Pôvod Sviatku Všetkých svätých
Tento sviatok sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Spájal sa s posviackou chrámu Panteón, z ktorého sa stal chrám, zasvätený Panne Márii a je tu uložených množstvo relikvií svätých mučeníkov. Pôvodne pohanský sviatok a pohanský chrám tak získal nový, kresťanský rozmer. Neskôr pápež Gregor III. (731 - 744) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra posvätil kaplnku Všetkých svätých. V roku 844 určil pápež Gregor IV. nový termín sviatku na 1. november.
Vznik Pamiatky zosnulých (Dušičiek)
Pamiatku zosnulých zaviedol v roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny. Kláštor v Cluny bol vtedy kultúrnym a duchovným centrom v západnej Európe a miestni mnísi sa tešili veľkej autorite. Prvého novembra večer začali vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi. V tomto období sa vykryštalizovala viera v očistec - prechodné miesto na ceste do Raja, či do Pekla. Práve očistec sa stal miestom pre dušičky, kde sa majú očistiť duše hriešnikov. A im bol venovaný sviatok Pamiatky zosnulých, kedy bolo dušiam, uviaznutým v očistci, umožnené vrátiť sa na jednu noc do sveta živých a uľaviť si od nepohodlia, kam sa ráno zas museli vrátiť.
Keltské korene a Samhain
Sviatok má však tradíciu hlboko v minulosti a viaže sa na sviatok Samhain, ktorým oslavovali Kelti Nový rok (1. novembra). Bol oslavou konca leta a znamenal ukladanie prírody na zimný spánok. Noc na prelome októbra a novembra je magickou - podľa mnohých tradícií sa vtedy prelínajú svety živých a mŕtvych. Neodmysliteľnou súčasťou sviatku sa stalo „živé svetlo“ v podobe plameňa - aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, mohli sa zohriať a stráviť noc s pozostalými. Tak o tom hovorila keltská tradícia. Pamiatka zosnulých zaviedol v roku 998 svätý Odillo, keď sa snažil pokresťančiť pohanskú tradíciu. Tá siahala ešte do keltských čias, ktorí v noci z 31. októbra na 1. novembra slávili koniec leta a začiatok nového roka. Keltský sviatok sa volal Samhain.
Tradičné zvyky a moderné prístupy na Slovensku
Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých, ľudovo známe ako Dušičky, patria medzi najvýznamnejšie duchovné dni v roku. Je to čas, keď si pripomíname svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. V mnohých rodinách sú Dušičky spojené s rodinnou tradíciou - spoločne navštevujeme hroby, zapaľujeme sviečky, kladieme kvety a spomíname na spoločné chvíle. Obdobie na prelome októbra a novembra sa označuje jednoducho ako dušičkové.
Návšteva cintorínov a symboly
V dňoch okolo 1. a 2. novembra ľudia navštevujú cintoríny, aby si uctili pamiatku zosnulých príbuzných. Je zvykom zapáliť sviečky, položiť kvety alebo vence na hroby. Populárnymi kvetmi sú chryzantémy, ktoré hýria rôznymi farbami. V tieto dni sú cintoríny plné ľudí a svetiel. Je to jediné obdobie v roku, keď to na cintorínoch doslova žije, čo znamená, že je tam veľmi veľa ľudí.
K Dušičkám neodmysliteľne patria sviečky. Tradícia zapaľovania sviečok sa na Slovensku rozšírila už začiatkom 20. storočia a dodnes patrí medzi najkrajšie zvyky. Sviečka je symbolom života a nádeje - jej svetlo pripomína, že spomienka na blízkych nikdy nezhasne. Cintoríny v noci žiaria stovkami svetiel a vytvárajú pokojnú, no emotívnu atmosféru. Sviečky, ktoré sa počas týchto dní zapalujú na hroboch, sú hlavným symbolom nádeje a svetla pre duše zosnulých. Ich plamene predstavujú večné svetlo a nádej na spásu.
Pôvodné zvyky a ekologický prístup
V minulosti sa dodržiavalo viacero tradícií. Gazdiné piekli koláčiky z bielej a tmavej múky - prvé sa dávali na stôl pánom, druhé poddaným. Pečivo sa pieklo v tvare kríža a označovalo sa ako „kosti svätých“. Na Dušičky sa robili malé žemličky, ktoré sa plnili sladkými plnkami a predstavovali dušičky našich zomrelých. Večer nechávali zvyčajne prestreté, ak by sa niektorý z mŕtvych ešte chcel zasýtiť. Na Dušičky sa lampy plnili maslom alebo olejom, aby si mŕtvi, ktorí prišli navštíviť svojich živých blízkych, mohli pomazať rany z očistca a vyliečiť ich. Sypala sa tiež múka do ohňa, aby vyhladované duše nezostali hladné. Zdobenie hrobov kvetmi, či vencami, je novou tradíciou, ktorá sa ujala až na konci 19. storočia. Mnoho ľudí dnes volí ekologickejší prístup - miesto plastových vencov prinesú živé kvety alebo prírodné dekorácie z čečiny, sušených rastlín a dreva. Dušičky sú časom spomienok, lásky a vďaky. Nezáleží na tom, ako veľký veniec prinesiete - dôležité je, že si spomeniete s láskou, úctou a pokojom.
Dušičky a deti: Citlivý rozhovor o smrti a spomínaní
Keď sa povie slovko sviatok, malým deťom sa spája zvyčajne s príjemnými vecami. Všetci sú na seba milí, nie raz sú v centre pozornosti, ktorá im vyhovuje a pripomínajú sa samé príjemné veci. Jeden deň v roku s týmto označením však vyvoláva úplne opačné emócie. Dni Dušičiek patria smutnému spomínaniu a často aj bolestivým návratom. V detských hlávkach tak nastáva malý chaos a oboznamovanie sa s týmto sviatkom je pre nich trošku zvláštne. Snažte sa preto využiť ten správny moment a nevysvetlite im iba podstatu tohto dňa, ale aj smrť ako prirodzenú súčasť našich životov.
Vysvetlenie prirodzeného kolobehu života
Túto problematiku najlepšie vysvetlíte na prírode. Poslúžiť vám môže taký jednoduchý príklad, akým sú rastlinky vo vašej záhrade. Na jar sú plné života, rozkvitnú, v lete vám dajú najviac úrody, na jeseň pomaly strácajú energiu, až ich nakoniec zima oberie o život. Pre deti to bude na prvý pokus prijateľnejšie a nie príliš bolestivé. Následne môžete prejsť na príklady zvieratiek. Ak ste mali domáceho miláčika, o ktorého ste prišli, vysvetlite im, ako od vás odišiel a že momentálne sa už na vás pozerá z nebíčka.
Ako hovoriť s deťmi o smrti | Rodičia
Rozhovor o strate blízkych
Keď vycítite ten správny čas, môžete prejsť ku vašim blízkym, o ktorých ste prišli. Vysvetlite im, prečo majú prababku iba z vašej strany a že tá ockova je už na druhom svete, kde čaká na ostatných svojich blízkych, pretože vaše duše sa neskôr opäť stretnú. Nech deťom vysvetlíte pojem posmrtného života z akéhokoľvek, či už kresťanského alebo ateistického hľadiska, uľahčí im to vnímanie smrti ako niečoho mimoriadne negatívneho. Zostáva v nich totiž pocit, že všetko pokračuje ďalej a o cenných ľudí v ich živote neprichádzajú nastálo. I keď odídu, sú stále s nami.
Deti a pohreby
Pri spomínaní Pamiatky zosnulých by sme sa mali zastaviť aj pri pohreboch. Rodičia často riešia to, či by mali byť deti na nich prítomné, alebo by im mali na ten čas nájsť niekoho na stráženie. Psychológovia k tomu majú pomerne jasný názor. Dieťa musí byť oboznámené s tým, že smrťou sa niečo končí, s dotyčným človekom je potrebné navždy sa rozlúčiť a taktiež potrebujú mať z psychologického hľadiska akési uzavretie tohto kolobehu, pretože nedokážu len tak ľahko pochopiť, prečo už zrazu dotyčnú osobu nemôžu nikdy vidieť. Realita však hovorí o tom, že všetko zostáva na uvážení mamičky, ktorá najlepšie pozná citlivosť dieťaťa a teda aj najlepšie odhadne vek, kedy sa už môže zúčastniť poslednej rozlúčky. Možno by stálo za zamyslenie, či by sa nemohlo aspoň pohybovať vo vašej spoločnosti, no zároveň by ste mu nedovolili pozrieť si nebožtíka v truhle, čo by mohlo mať na neho dosť stresujúci vplyv.
Mŕtvi od nás predsa úplne neodchádzajú. Navždy zostávajú v našich spomienkach a nech sa pozrieme na milú fotografiu alebo si pripomenieme nejaký spoločný zážitok, stále môže byť tak medzi nami a nikdy ho úplne neodstránime z našich životov. Hoci sa to ťažko vysvetľuje najmä tým ľuďom, pre ktorých je strata blízkej osoby ešte stále čerstvou záležitosťou, za slzy sa hanbiť nemusíte - aspoň budú deti vedieť, že vám na tom človeku skutočne záležalo.
Vysvetlenie sviatku podľa veku dieťaťa
Hovoriť s deťmi o smrti nie je jednoduché, ale je to prirodzená súčasť života. Dušičky dávajú možnosť zastaviť sa, zaspomínať si na blízkych a vytvoriť priestor pre otázky.
- Malé deti (do 3 rokov): Možno ste už počuli poveru, že by sa s deťmi do jedného roka nemalo chodiť na cintorín. Táto tradícia vychádza skôr zo starších zvykov alebo viery, no z praktického hľadiska dnes žiadne obmedzenie neexistuje. U malých detí stačí jednoduché vysvetlenie: „Zapaľujeme sviečku pre babičku, ktorá už tu s nami nie je, ale stále ju máme radi.“
- Predškoláci a mladší školáci (3 - 8 rokov): Použite príbehy, obrázky, rozprávajte o tom, aký bol človek, na ktorého spomínate. Deti v tomto veku už lepšie chápu pojem smrti, ale stále môžu mať obavy. Hovorte otvorene, ale vecne. Zdôraznite, že smútok je normálny a že zapálenie sviečky je spôsob, ako na blízkych nezabudnúť. Pomôcť môžu konkrétne vety, ktoré deťom uľahčia situáciu pochopiť: „Keď niekto zomrie, prestane mu fungovať telo a už tu s nami nie je. Ale zostáva v našich spomienkach a v srdci.“ alebo „Každý raz zomrie, ale to neznamená, že ho prestaneme mať radi.“
- Teenageri: Teenageri môžu smrť vnímať hlboko a premýšľať o nej filozoficky. Nepoužívajte mätúce výrazy. Dajte mu najavo, že strach je normálny. Metafory sú v poriadku, ale vždy záleží od dieťaťa - ujasnite si, čo tým myslíte. Odpovedzte pravdivo, ale upokojujúcim spôsobom: „Raz, keď budeme starí.“
Zapájanie detí do tradícií
Ukážte deťom tradíciu, počas ktorej nielen zapálite sviečku vo sviatočný večer, ale zároveň si vyhradíte dosť času na to, aby ste zosnulým venovali aspoň zopár spomienok. Prezrite si spoločne staré fotografie, povedzte drobnosti, ktoré vám ich pripomínajú, porozprávajte spoločné príbehy, o ktorých možno ostatní členovia rodiny ani netušia. Urobte si príjemné popoludnie, ktoré istotne poteší aj tých, ktorí už nemôžu byť s vami fyzicky prítomní, no napriek tomu nad vami držia neustále ochrannú ruku. Bližší kontakt s týmto sviatkom môžete deťom vytvoriť aj prostredníctvom návštev cintorínov. Nechajte si ich na neskoršiu hodinu, keď sa začína stmievať a všetko chytí špecifickú atmosféru. Zakomponujte ich do celého diania a dovoľte im nielen zapáliť sviečku za blízkych, ale pridať aj malý symbolický darček.
Prepojenie s Halloweenom a inými svetovými tradíciami
V tomto období sa často stretávame aj s témou Halloweenu, hoci mnohým nie je veľmi po chuti. Moderný sviatok Halloween má tiež prastarý pôvod v keltských tradíciách. Slovo Halloween pochádza z „All Hallows´ Eve“ alebo „All Hallows´Evening“, čiže „Predvečer Všetkých Svätých“ (31. október). Slávil sa v Írsku a Škótsku. Do Ameriky sa Halloween dostal práve vďaka mnohým imigrantom z Írska a Škótska, ktorí sem putovali v 19. storočí. Pôvod má v Írsku. Obľúbený je najmä v anglosaských krajinách (USA, Portoriko, Írsko, Spojené kráľovstvo, Kanada, Austrália, Nový Zéland). Tradičnými znakmi Halloweenu sú špeciálne vyrezané tekvice so sviečkou vo vnútri, ďalej čarodejnice, duchovia, čierne mačky, metly, oheň, príšery, kostlivci a pod.
Vyrezávané tekvice a ich symbolika
Neodmysliteľné sú pre Halloween vyrezávané tekvice. Po anglicky sa vyrezávané tekvičky označujú ako „Jack-o´- lantern“ alebo „Will-o´-the-wisp“ a spájajú sa s írskou legendou o Jackovi, ktorý prekabátil diabla tak, že ho vylákal na strom, na ktorý potom vyrezal kríž. S diablom uzavrel dohodu, že Jackovi nikdy nevezme dušu. No Jack bol počas života taký zlý, že ho nemohli vziať ani do neba, preto zostal navždy blúdiť po zemi. Tekvice so zapálenou sviečkou pôvodne symbolizovali dušu, uväznenú v očistci. V Amerike sa ujalo vyrezávanie tekvíc, ktoré bolo jednoduchšie, ako vyrezávanie do repy, či zemiakov. No aj u nás sme mali takýto krásny starý zvyk, ktorý bol známy ako „hľadanie svetlonosa“. Ľudia si aj u nás vyrábali malé lucerničky z tekvičiek, ktoré im poslúžili ako svetielko na ceste na cintorín. Podľa starých slovanských tradícií bol Svetlonos nadprirodzenou démonickou bytosťou. Hovorilo sa o ňom, že Svetlonos kradol v kostole sviečky a upíjal si z omšového vína. Jeho úlohou bolo zviesť človeka z cesty, aby už nikdy nenašiel cestu späť. Lákal ich svetlom, ale aj zvukmi, plačom, či volal menom. Privolať Svetlonosa mohol človek úmyselne, či nechtiac, keď po zotmení zahvízdal. Zbaviť sa ho mohol prežehnaním, alebo si musel spomenúť na toho, s kým jedol veľkonočné vajíčko, alebo sa hostil pri Štedrovečernom stole. Neskôr sa táto tradícia úplne vytratila v čase kolektivizácie v 50. rokoch.
Halloween vs. Dušičky pre deti
Halloween sa dodnes oslavuje koledovaním v bláznivých a strašidelných maskách. Koledníci putujú od domu k domu a ohlasujú sa porekadlom „Trick or Treat“, čo vo voľnom preklade znamená „dajte mi odmenu, lebo vám niečo nemilé vykonám“. Za koledu dostávajú koledníci odmenu. A lakomcov neminie nejaká neplecha. Aj u nás sa Halloween dnes už pevne spája so zábavou v maskách, vyrezanými tekvicami a usporadúvaním večierkov.
Na Slovensku sa z iniciatívy katolíckej cirkvi ako protiváha Halloweenu v období na prelome októbra a novembra objavili podujatia nazvané Plesy svätých. V predvečer Sviatku všetkých svätých ich pre deti organizujú kresťanské občianske združenia a farnosti. Ide o karnevaly, na ktorých majú deti masky predstavujúce svätcov. Je dôležité vysvetliť deťom, aké sú medzi sviatkom Všetkých svätých, Dušičkami a Halloweenom rozdiely. Žiaľ, najznámejší symbol Halloweenu, oranžová tekvica s vyrezanými otvormi v podobe očí, nosa a úst, prípadne osvetlená sviečkou vloženou dovnútra, sa začína u nás objavovať aj vo výzdobe hrobov.
Sviatok zosnulých v Mexiku
Pamiatka zosnulých je rovnakým sviatkom v Mexiku, kde ho oslavujú vo veselšom tóne, v znamení pestrých kostýmov, bohatej výzdoby a veselých sprievodov, plných hudby a tanca v uliciach a hodovania v domácnostiach. Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi nás vracajú aj duše detí a našich mŕtvych, ktorým nosia na cintorín špeciálne oranžové kvety. V každom dome sa postaví špeciálny oltár, ku ktorému sa nosí jedlo, sladkosti a drobnosti zomrelých, na ktorých takto spomínajú.
Trvalé dedičstvo: Dušičky ako čas spomienok a rodinných stretnutí
Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých, ľudovo známe ako Dušičky, patria medzi najvýznamnejšie duchovné dni v roku. Je to čas, keď si pripomíname svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Obdobie Sviatku všetkých svätých a Dušičiek nám poskytuje príležitosť pozastaviť sa v našom hektickom živote, venovať čas spomienkam na tých, ktorí nás predišli, a zamyslieť sa nad vlastným vzťahom k životu a smrti. Tieto momenty sú zároveň príležitosťou k rozprávaniu príbehov, ktoré by nemali zapadnúť prachom.
Dušičky sú tichým, duchovným a rodinným sviatkom. Ľudia sa v tieto dni stretávajú s príbuznými, ktorí prichádzajú z rôznych kútov Slovenska, aby navštívili hroby svojich blízkych. A je to často jediná príležitosť v roku, kedy sa stretne celá rodina. Navštívte hroby pokojne a s pokorou - upratanie, zapálenie sviečky či položenie venca nemusí byť veľkolepé. Spomínajte s láskou - doma alebo pri hrobe si pripomeňte to, čo ste s danou osobou prežili. Niekedy nemáme možnosť ísť na miesto posledného odpočinku. Aj v takom prípade si môžeme zosnulých uctiť - zapaľte sviečku doma, pustite si ich obľúbenú hudbu, pozrite si fotografie alebo sa len ticho zamyslite.