Úvod do sviatkov
V novembri si Katolícka cirkev pripomína dva významné sviatky. Prvým z nich, 1. novembra, je slávnosť Všetkých svätých. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Druhým významným sviatkom je spomienka na všetkých verných zosnulých - ľudovo nazývaná Dušičky (2. novembra).
Oba dni charakterizuje spomínanie na tých, ktorí už nie sú medzi nami, návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich zdobenie kvetmi. Cirkev a veriaci si v tieto dni spomínajú na príbuzných, ale aj na predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných.
Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom slávnosti Všetkých svätých.
Cirkevné učenie o spoločenstve svätých
Cirkev je podľa Katechizmu Katolíckej Cirkvi spoločenstvom svätých osôb. Podľa starobylej náuky Cirkev je spoločenstvo v troch stavoch: putujúca (po starom bojujúca), očisťujúca sa (trpiaca) a oslávená (víťazná, blažená). Všetci totiž - či živí alebo už zosnulí - tvoria jedinú Cirkev a sú navzájom spojení v Kristovi. Ich vzájomné spojenie sa upevňuje spoluúčasťou na duchovných dobrách.
Svätý apoštol Pavol skutočnosť osobného spoločenstva s Kristom a v Kristovi vyjadril symbolicky pojmom telo, kde Kristus je hlava a veriaci ľudia sú jeho údy - bunky. Cirkev učí a vyhlásila za dogmu, že „existuje spoločenstvo svätých osôb.“ Spoločenstvo svätých, tajomné Kristovo telo, sa skladá podľa cirkevného učenia z ľudí aj z anjelov.
Kresťan, ktorý spája svoju smrť s Ježišovou smrťou, umieraním prechádza do večného života. Pavol v liste Rimanom napísal: „Ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť.“
Úcta k svätým
Dogmou je tiež, že „Svätých treba uctievať a vzývať.“ Úcta (česť, rešpekt) k človeku je žiadosťou samotného Boha, ktorý prikázal „Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“
Svätých si Katolícka cirkev uctieva, ale sa im neklania, ako je to často mylne interpretované. Rovnako ani sa k nim nemodlíme, lebo modlitba je rozhovor človeka s Bohom, ako Stvoriteľom a darcom všetkých milostí. Svätých prosíme o prihovor - orodovanie za nás tu na zemi, lebo oni už podľa náuky Cirkvi žijú večne u Boha, teda v stave oslávenia. Na prvom mieste o to prosíme Pannu Máriu.
História Sviatku Všetkých svätých
Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkom. Týmto spôsobom získal pôvodne pohanský sviatok a chrám nový, kresťanský obsah.
Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú Cirkev.
Veriaci si v tento deň pripomínajú všetkých svätých, teda všetkých, ktorí sú v sláve Boha - v nebi, ktorých mená nie sú zapísané v Rímskom martyrológiu, ktoré je zoznamom oficiálne Cirkvou vyhlásených za blahoslavených a svätých. Ich počet je bez čísla.
Pamiatka zosnulých (Dušičky)
Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Kláštor v Cluny bol vtedy kultúrnym a duchovným centrom v západnej Európe a miestni mnísi sa tešili veľkej autorite. V tomto období sa vykryštalizovala viera v očistec - prechodné miesto na ceste do Raja, či do Pekla. Práve očistec sa stal miestom pre dušičky, kde sa majú očistiť duše hriešnikov.
Dušičky majú osobnejší charakter ako Sviatok všetkých svätých. Kým 1. november je oslavou svätých v nebi, 2. november je dňom, kedy si veriaci spomínajú na svojich zosnulých blízkych a modlia sa za ich duše.
Odpustky pre duše v očistci
Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: svätá spoveď (krátko predtým alebo potom), sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Svätého otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva). Okrem toho ako vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.
Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a pomodlí sa za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra.
Súvislosti s inými kultúrami a sviatkami
Na Slovensku je zvykom počas týchto dní navštevovať cintoríny a hroby svojich príbuzných. Tie sú vyzdobené vencami a kvetmi, horia na nich sviece. Vence a kvety vyjadrujú úctu a uznanie životu tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Sviatok Všetkých svätých má korene v ranom kresťanstve, keď sa začali uctievať mučeníci a neskôr aj svätí, ktorí boli príkladom viery a spravodlivého života. Pápež Gregor III. v 8. storočí ustanovil tento sviatok ako deň venovaný všetkým svätým, ktorí neboli zvlášť uctievaní na iné dni.
Mnohé tradície spojené s Dušičkami majú pôvod v starších, predkresťanských zvykoch. Sviatok Samhain, ktorým Kelti oslavovali Nový rok (1. novembra), bol oslavou konca leta a znamenal ukladanie prírody na zimný spánok. Noc na prelome októbra a novembra sa považovala za magickú - podľa mnohých tradícií sa vtedy prelínajú svety živých a mŕtvych.
Halloween, ktorého názov pochádza z „All Halows’ Eve“ (Predvečer Všetkých Svätých), má tiež prastarý pôvod v keltských tradíciách a oslavoval sa v Írsku a Škótsku. Do Ameriky sa dostal s imigrantmi v 19. storočí. Neodmysliteľné sú pre Halloween vyrezávané tekvice („Jack-o´-lantern“), ktoré pôvodne symbolizovali dušu uväznenú v očistci. Halloween sa dodnes oslavuje koledovaním v strašidelných maskách s porekadlom „Trick or Treat“.
V Mexiku sa sviatok zosnulých oslavuje vo veselšom tóne, v znamení pestrých kostýmov, bohatej výzdoby a sprievodov. Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi nás vracajú aj duše detí a mŕtvych, ktorým nosia na cintorín špeciálne oranžové kvety a stavajú oltáre s jedlom a sladkosťami.
História Halloweenu
Ľudové tradície a symbolika
V minulosti sa dodržiavalo viacero tradícií. Gazdiné piekli koláčiky z bielej a tmavej múky, často v tvare kríža, označované ako „kosti svätých“. Na Dušičky sa robili malé žemličky plnené sladkými plnkami, predstavujúce dušičky zomrelých. Večer sa často nechávalo prestreté, ak by sa niektorý z mŕtvych chcel zasýtiť.
V Amerike sa ujalo vyrezávanie tekvíc, ktoré bolo jednoduchšie ako vyrezávanie do repy či zemiakov. U nás bol podobný zvyk známy ako „hľadanie svetlonosa“, kedy ľudia vyrábali malé lucerničky z tekvičiek ako svetielko na cestu na cintorín. Podľa starých slovanských tradícií bol Svetlonos nadprirodzenou démonickou bytosťou, ktorá mala za úlohu zviesť človeka z cesty.
Zdobenie hrobov kvetmi či vencami je novšou tradíciou, ktorá sa ujala až na konci 19. storočia. Naši predkovia by si možno klopali na čelo pri dnešnej samozrejmosti navštevovať hroby. Hoci už dnes málokto verí na skutočných duchov, tieto sviatky si zachovávajú svoju kultúrnu a emocionálnu hodnotu.
Sviečky, ktoré sa počas týchto dní zapaľujú na hroboch, sú hlavným symbolom nádeje a svetla pre duše zosnulých. Ich plamene predstavujú večné svetlo a nádej na spásu.
Sviatok Všetkých svätých v rozdielnych cirkvách
Protestantská cirkev neuznáva kult svätých a neoslavuje Sviatok všetkých svätých, no pripomínajú si Pamiatku zosnulých. Pre nich je jedným z najväčších sviatkov Deň reformácie (31. október).
V evanjelickej a. v. cirkvi sa v predvečer Sviatku všetkých svätých svätí Deň reformácie na počesť 95 téz na dišputáciu, ktoré Martin Luther 31. októbra 1517 publikoval.
Sviatok Všetkých svätých je štátnym sviatkom alebo dňom pracovného pokoja v mnohých krajinách, najmä v krajinách Západu ako Francúzsko, Rakúsko, Belgicko aj Slovensko. Oslavuje sa ale aj v niektorých afrických krajinách.
tags: #sviatok #vsetkych #svatypoporno