Sviatok Všetkých svätých, Pamiatka zosnulých a Halloween majú spoločné korene a prepojenia, ktoré siahajú hlboko do histórie. Predstavujú dni spomienky na zosnulých, úcty k svätcom a tradícií, ktoré sa vyvíjali stáročiami naprieč rôznymi kultúrami. Poďme sa pozrieť na ich históriu, tradície a zvyky.
Sviatok všetkých svätých: Vznik a historický vývoj
Dnes najviac poznáme predovšetkým Dušičky čiže Pamiatku zosnulých, ktorá pripadá na 2. november, a s ňou úzko spojený sviatok Všetkých svätých, oslavovaný 1. novembra. Oba sú to kresťanské sviatky s dlhou históriou, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho a duchovného života.
Počiatky v kresťanskej cirkvi
Počiatky Sviatku všetkých svätých siahajú až do 4. storočia, kedy sa začal sláviť sviatok Všetkých svätých mučeníkov. Tento univerzálny sviatok vznikol z pragmatického dôvodu - v kresťanskej cirkvi bolo už také veľké množstvo svätých, že na nich nezostalo miesto v kalendári. Cirkev nechcela žiadneho svätého uraziť, a tak sa rozhodla pre spoločný sviatok. V Ríme je zo 7. storočia doložené oslavovanie všetkých mučeníkov, ktoré pripadalo na 13. mája. V roku 609 pápež Bonifác IV. prebral od byzantského cisára Fokasa pohanský Chrám všetkých bohov (Panteón) a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Tento chrám, postavený v roku 25 pred Kristom, bol pôvodne zasvätený všetkým rímskym bohom a je architektonickým skvostom. Pôvodne pohanský sviatok a pohanský chrám tak získal nový, kresťanský rozmer. Takto sa vysporiadať s pohanskými tradíciami bolo veľmi chytré - neboli zrušené úplne, ale zároveň dostali nový, kresťanský obsah.
Posun dátumu na 1. november
Priblíženie sa k dátumu 1. novembra nastalo za pontifikátu pápeža Gregora III. (731 - 744), ktorý v Bazilike svätého Petra zasvätil kaplnku na počesť „všetkých svätcov“. Na Britských ostrovoch sa tento sviatok začal sláviť 1. novembra z podobného dôvodu ako pápež v Ríme s lemuriami. Cirkevní hodnostári sa totiž snažili pokresťančiť pohanský sviatok Samhain, ktorý Kelti slávili v noci z 31. októbra na 1. novembra. Mnísi sa rozhodli ľudové predstavy trochu usmerniť a ponúkli ľuďom namiesto toho kresťanskú verziu. Definitívny presun sviatku na 1. novembra sa udial za pontifikátu pápeža Gregora IV. v roku 844, kedy rozšíril slávenie tohto sviatku na celú Cirkev. Čoskoro sa 1. novembra začal sláviť aj vo zvyšku katolíckej cirkvi, a to predovšetkým z pragmatických dôvodov - jeseň bola totiž trochu chudobná na cirkevné sviatky a pápež sa snažil zaplniť dieru v liturgickom kalendári.
Pamiatka zosnulých - Dušičky
Pamiatka zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky, sa vyvinula neskôr ako samostatný sviatok venovaný modlitbám za duše v očistci.
Vznik a význam
Dušičky vznikli ešte o niečo neskôr. Zaslúžili sa o ne mnísi z clunyjského kláštora vo Francúzsku, a to až v 11. storočí. Kláštor v Cluny bol vtedy kultúrnym a duchovným centrom západnej Európy. Miestni benediktíni a predovšetkým vodcovia rádu, opáti, mali vo svojej dobe veľkú moc a autoritu. V tejto dobe totiž vykryštalizovala tiež nová viera, a to viera v očistec. Na rozdiel od raja a pekla očistec nie je doslovne spomínaný v Biblii, napriek tomu toto prechodné miesto získalo v predstavách stredoveku dôležité postavenie. Do očistca odchádzajú duše, ktoré sa musia pred vstupom do raja očistiť. Dušičky sa teda stali pripomienkou "ľahkých" hriešnikov, ktorí uviazli v očistci. Mnísi z Cluny pre Dušičky vybrali 2. november, a tak sa tento deň spojil so sviatkom Všetkých svätých. Pre cirkev to bolo veľmi výhodné - tieto sviatky totiž znamenali prísun milodarov a peňazí. Ak chcel niekto svojim blízkym v očistci uľaviť, urobil najlepšie, keď obdaroval kláštor, zaplatil pre zosnulého zádušnú omšu (modlitby mníchov totiž mali zázračné účinky a mŕtvym pomáhali viac, ako modlitby obyčajných ľudí), či rozdal almužny chudobným a chorým v jeho mene.
Tradičné zvyky a poverčivosť
Ľudia verili, že sa na Dušičky môžu stretnúť so svojimi blízkymi, ktorí už zomreli. Najčastejším zvykom bolo, že sa lampy naplnili maslom. Mŕtvi si rozohriate maslo mali mazať na rany z očistca a vyliečiť si ich. Ďalším, pre nás trochu zvláštnym zvykom, bolo sypanie múky či pokrmov do ohňa. Tieto dary mali vyhladované duše nakŕmiť. Na dedinách sa bežne konala procesia v strašidelných maskách. V domácnostiach by ste si zase všimli, že majú k večeri prestreté o jedno miesto navyše. To preto, keby sa náhodou niekto z mŕtvych rozhodol pripojiť ku sviatočnej tabuli. A beda, keby chcela gazdinka cez deň zamiesť!
Keltské a pohanské vplyvy: Samhain
Sviatok Všetkých svätých má svoje korene aj v starovekých pohanských tradíciách, najmä v keltskom sviatku Samhain. Ten Kelti slávili v noci z 31. októbra na 1. novembra. Počas Samhainu ale nešlo len o to, že sa mŕtvi vracali medzi živých a robili neplechy. Slávil sa tiež keltský nový rok, kedy plodiny prestali rodiť ovocie a všetko prešlo do zimného odpočinku. Noc na prelome októbra a novembra bola považovaná za magickú, kedy sa prelínajú svety živých a mŕtvych. Podľa keltskej tradície bolo „živé svetlo“ v podobe plameňa dôležité preto, aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, mohli sa zohriať a stráviť noc s pozostalými. Keltský sviatok Samhain, oslavovaný 1. novembra, znamenal pre Keltov začiatok nového roka. Bol to sviatok konca leta a začiatku zimného spánku prírody. V ranom kresťanstve dochádzalo k postupnému pokresťančeniu mnohých pohanských sviatkov a tradícií. Sviatok Všetkých svätých sa tak stal kresťanskou adaptáciou starších zvykov, ktoré sa viazali na koniec roka a spomienku na zosnulých.
Halloween a jeho korene
Moderný sviatok Halloween, ktorý sa udomácnil aj na Slovensku, má tiež prastarý pôvod v keltských tradíciách.
Pôvod názvu a tradícií
Slovíčko Halloween vzniklo zo škótskeho All Hallow's Eve, čo v preklade znamená „Predvečer Všetkých Svätých“. Tento sviatok sa odohrával v predvečer Všetkých svätých 31. októbra, kedy sa konala vigília za všetkých zosnulých mučeníkov a svätcov. V mnohom sa podobá už spomínanému keltskému sviatku Samhain a pravdepodobne sa s ním spojil v jedno. Má s ním veľa spoločného, napríklad záľubu v strašidelných maskách a oblekoch a zapaľovanie sviečok. Rovnako pochádza z Írska a Škótska. Do Ameriky sa Halloween dostal spoločne s migrujúcimi Írmi a Škótmi, ktorí počas 19. storočia húfne odchádzali do USA.
Zvyky a symboly Halloweenu
Počas Halloweenu sa deti prezliekajú za strašidlá a berú si na seba rôzne masky. Tento zvyk je veľmi starý, aj dávno sa deti prezliekali za duchov a pobehovali od suseda k susedovi. Za prvé ich masky mali ochrániť pred dušami mŕtvych, ktorí ich považovali za jedny z nich a preto ich nechali byť. A za druhé si deti mali v maskách vykoledovať jedlo - to bola tá pravá zábava. Koledníci sa ohlasujú porekadlom "Trick or treat", čo sa prekladá ako "Odmenu, alebo Vám niečo vykonám." Ľudia ich odmeňujú, najčastejšie sladkosťami. Neodmysliteľnou súčasťou Halloweenu sú vyrezávané tekvice, známe ako „Jack-o´-lantern“ alebo „Will-o´-the-wisp“. Tieto tekvice pôvodne symbolizovali dušu uväznenú v očistci a sú spájané s írskou legendou o Jackovi, ktorý prekabátil diabla. Tekvice so zapálenou sviečkou pomáhali koledníkom, aby sa v tme nestratili, a zároveň mali zastrašiť zlých duchov. Hoci už dnes málokto na skutočných duchov verí, Američania Halloween neprestali milovať a užívajú si ho ako deň, kedy sa pozerajú na horory a chodia sa trochu báť.
HISTÓRIA HALLOWEENU | CELÝ DOKUMENT
Slovenské tradície a zvyky pre Sviatok všetkých svätých a Dušičky
Sviatok všetkých svätých, ktorý pripadá na 1. novembra, je na Slovensku od roku 1994 dňom pracovného pokoja. Na Slovensku sa Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých spájajú s viacerými tradíciami a zvykmi. Najznámejším prejavom tohto dňa je návšteva cintorínov.
Návšteva cintorínov a úcta k zosnulým
Pre nás je bežné, že sa vydávame zdobiť hroby kvetmi a vencami. Hroby sa začali na Dušičky zdobiť až počas 19. storočia. Trvalo pomerne dlho, než sa nový zvyk ujal, no dnes je to pre nás úplná samozrejmosť. Naši predkovia by si však klepali na čelo. Sviečky sú silným symbolom svetla, nádeje a večného života. Zapaľovanie sviečok na hroboch je tradíciou, ktorá vyjadruje vieru, že svetlo sviečky osvetľuje cestu duši a je symbolom spojenia medzi živými a mŕtvymi. Cintoríny v tento deň ožívajú zvláštnou atmosférou. Všade blikajú svetlá, rodiny sa stretávajú a spomínajú. Symbol kríža, znak utrpenia a smrti, sa stal znakom víťazstva v Kristovom zmŕtvychvstaní. Prví kresťania označovali hroby svojich blízkych znakom kríža, vychádzajúc z predkresťanskej tradície, ktorá vyjadrovala nádej na život po smrti.
Symbolika a modlitby
Jedným z najrozšírenejších zvykov je zdobenie hrobov kvetmi, najmä chryzantémami, ktoré sú symbolom nesmrteľnosti a úcty. Chryzantémy vydržia chladné počasie a ich žiarivé farby dodávajú cintorínom počas Sviatku všetkých svätých zvláštnu atmosféru. V mnohých rodinách je tradíciou počas Sviatku všetkých svätých zúčastniť sa na bohoslužbe alebo sa spoločne modliť za zosnulých. Modlitby sú výrazom prosby za večný pokoj pre duše zomrelých a symbolom solidarity medzi členmi rodiny. V katolíckych kostoloch sa často konajú špeciálne omše na pamiatku všetkých svätých a zosnulých, čím veriaci vyjadrujú svoju vieru v život po smrti. Pre mnohých je Sviatok všetkých svätých príležitosťou na tichú spomienku a rozjímanie o živote, smrti a hodnotách, ktoré zosnulí zanechali.
- Chryzantémy: Symbol nesmrteľnosti a večného pokoja.
- Kríž: Symbol spojenia medzi nebom a zemou a víťazstva nad smrťou.
- Vence: Symbol večného života.
Staré ľudové zvyky a ich premena
S Dušičkami sa spájajú aj viaceré ľudové pranostiky a zvyky. V minulosti sa dodržiavalo pečenie koláčikov z bielej a tmavej múky - prvé sa dávali na stôl pánom, druhé poddaným. Pečivo sa pieklo v tvare kríža a označovalo sa ako „kosti svätých“. Na Dušičky sa robili malé žemličky, ktoré sa plnili sladkými plnkami a predstavovali dušičky našich zomrelých. Večer nechávali zvyčajne prestreté, ak by sa niektorý z mŕtvych ešte chcel zasýtiť.
Aj u nás existoval starý zvyk známy ako „hľadanie svetlonosa“. Ľudia si vyrábali malé lucerničky z tekvičiek, ktoré im poslúžili ako svetielko na ceste na cintorín. Podľa starých slovanských tradícií však bol Svetlonos nadprirodzenou démonickou bytosťou. Hovorilo sa o ňom, že kradol v kostole sviečky a upíjal si z omšového vína. Jeho úlohou bolo zviesť človeka z cesty, aby už nikdy nenašiel cestu späť. Svetlonos bol bludným svetielkom a mal moc najmä nad tými, ktorí nemali čisté svedomie, lákal ich svetlom, ale aj zvukmi, plačom, či volal menom. Privolať Svetlonosa mohol človek úmyselne, či nechtiac, keď po zotmení zahvízdal. Zbaviť sa ho mohol prežehnaním, alebo si musel spomenúť na toho, s kým jedol veľkonočné vajíčko, alebo sa hostil pri Štedrovečernom stole. Neskôr sa táto tradícia úplne vytratila, najmä v čase kolektivizácie v 50. rokoch 20. storočia.
Sviatok mŕtvych v Mexiku (Día de Muertos)
V Mexiku sa Sviatok mŕtvych (Día de Muertos) oslavuje vo veselšom tóne, v znamení pestrých kostýmov, bohatej výzdoby a sprievodov. Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi živých vracajú duše detí a zosnulých príbuzných. Na cintoríny nosia špeciálne oranžové kvety. V každom dome sa stavia špeciálny oltár, ku ktorému sa nosí jedlo, sladkosti a drobnosti zosnulých, na ktorých takto spomínajú. Táto tradícia je zapísaná na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Deň reformácie
Okrem spomínaných sviatkov prináša jeseň aj Deň reformácie, ktorý sa oslavuje 31. októbra. Ľudia si v tento deň pripomínajú dôležitú udalosť v histórii kresťanstva - 31. októbra 1517 Martin Luther uverejnil svojich 95 téz, v ktorých okrem iného brojil proti predávaniu odpustkov. Protestantské cirkvi si tento deň pripomínajú bohoslužbami a teologickými diskusiami, zdôrazňujúc význam viery, Božej milosti a Biblie.
Zhrnutie a prepojenie jesenných sviatkov
Sviatok všetkých svätých, Pamiatka zosnulých a Halloween sú si veľmi podobné a majú skoro rovnakú históriu a korene. Kým Sviatok všetkých svätých oslavuje tých, ktorí už dosiahli nebeskú slávu, Dušičky sú venované dušiam, ktoré ešte čakajú na vstup do neba. Sviečky, ktoré sa počas týchto dní zapaľujú na hroboch, sú hlavným symbolom nádeje a svetla pre duše zosnulých. Ich plamene predstavujú večné svetlo a nádej na spásu. V súčasnosti sú tieto sviatky viac než len cirkevné obrady. Stali sa súčasťou kultúry, kde rodiny každoročne navštevujú hroby a spomínajú na svojich blízkych. Je to obdobie, keď sa rodiny stretávajú a delia sa o spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nimi. Obdobie Sviatku všetkých svätých a Dušičiek nám poskytuje príležitosť pozastaviť sa v našom hektickom živote, venovať čas spomienkam na tých, ktorí nás predišli, a zamyslieť sa nad vlastným vzťahom k životu a smrti.