V prvej tretine 16. storočia ohrozovali Uhorsko nájazdy Turkov. Po obsadení hlavného mesta Budína rozhodol Uhorský snem v roku 1536, že hlavným a korunovačným mestom Uhorska bude Prešporok (dnešná Bratislava).
Korunovácia Maximiliána I. (1563)
Korunovácia Maximiliána bola prvou korunovačnou slávnosťou v Prešporku (dnešná Bratislava), ktorý bol od roku 1536 hlavným mestom Uhorska. Konala sa 8. septembra 1563 vo farskom chráme zasvätenom svätému Martinovi (dnešný Dóm svätého Martina). Korunovácia bola výnimočnou udalosťou a sledovala ju celá Európa. Slávnosti sa zúčastnil Maximiliánov otec - cisár a kráľ Ferdinand, vysoký klérus a uhorská šľachta, ale aj poprední predstavitelia takmer všetkých európskych krajín. V nasledujúcich rokoch boli v Prešporku korunovaní aj ďalší desiati uhorskí panovníci.
Maximilián (1527 - 1576) bol na svoje obdobie veľmi vzdelaný panovník a štedrý mecén umelcov a vedcov. Aj keď sa väčšinou zdržiaval mimo územia Uhorska, veľa síl sústredil na jeho obranu pred tureckým náporom. Výsledkom jeho vojenských úspechov bolo uzavretie mieru so sultánom Selimom II.
Pamätná 100-eurová minca k 450. výročiu korunovácie Maximiliána
Na líci mince je zobrazená uhorská kráľovská koruna, ktorá je po oboch stranách doplnená ozdobným ornamentom - perlovcom. V spodnej časti mincového poľa je dobové zobrazenie Bratislavského hradu. Pri pravom okraji mince je štátny znak Slovenskej republiky. Pri okraji mince v hornej časti je v opise uvedený názov štátu SLOVENSKO a označenie nominálnej hodnoty 100 EURO. Pod korunou je umiestnený letopočet 2013.
Na rube mince je zobrazený portrét kráľa Maximiliána, ktorý je kompozične doplnený dobovým zobrazením korunovačného Dómu svätého Martina, korunovačným jablkom a ozdobným ornamentom - perlovcom. Vedľa portrétu je umiestnený letopočet korunovácie 1563. Razbu realizovala Mincovňa Kremnica, š. p.
Korunovácia Karola III. (1712)
Arciknieža Karol bol v čase smrti svojho brata cisára a kráľa Jozefa I. v Španielsku, kde bojoval o kráľovský trón proti svojmu príbuznému Filipovi V. Po smrti Jozefa sa jediným žijúcim mužským potomkom rodiny Habsburgovcov stal Karol, ktorý sa zo Španelska vrátil do Viedne. Cestou sa vo Frankfurte nad Mohanom dal 24. decembra 1711 korunovať za rímskeho cisára. Ako cisár používal meno Karol VI., ako uhorský kráľ bol titulovaný Karol III.
Celá uhorská krajina bola v tom čase po nedávnom povstaní Františka II. Rákócziho rozvrátená a zbedačená. Karol sa po návrate poponáhľal, aby sa dal korunovať za kráľa Uhorska. Korunovačné klenoty, ktoré boli už deväť rokov pred Rákócziho povstalcami bezpečne uložené vo Viedni, previezli zase na Prešporský hrad.
NOVÁ ÉRA pre britskú MONARCHIU? | Kráľ KAROL III. a jeho život
Prípravy a priebeh korunovácie
Korunovaniu uhorskou korunou predchádzalo zasadanie uhorského snemu v Prešporku. Karol zvolal na 3. apríla 1712 korunovačný snem. Zasadal celý mesiac, kým sa rozhodlo, že slávnostný akt sa vykoná 22. mája 1712. Po mesačnom vyjednávaní, až keď kandidát sľúbil uhorským stavom splniť požadované podmienky, súhlasili s jeho korunovaním a deň slávnosti určili na 22. mája 1712. Pred korunováciou vydal Karol korunovačný diplom, ktorý obsahoval iba päť bodov.
Panovník si neželal, aby ho pri príchode na korunováciu slávnostne vítali s vojskom. A tak na hraniciach postavili iba slávnostne ozdobený stan, v ktorom nastávajúceho kráľa privítal kalocsský biskup Imrich Csáky s vybranými magnátmi. Po privítaní zazneli fanfáry a z blízkeho hradu sem doľahlo hrmenie čestnej salvy z hradných diel.
Sprievod prekročil Dunaj po loďkovom moste a pobral sa okolo mestských hradieb k Michalskej bráne a odtiaľ na kráľovský hrad. Korunu a ostatné korunovačné klenoty priviezli z hradu do mesta deň pred korunováciou a uložili ich v sakristii. Pri hlavnej bráne chrámu mali stráž dvaja rakúski a štyria uhorskí šľachtici.
Korunovačná slávnosť sa uskutočnila vo zvyčajnom poriadku, nebolo treba sa však stavov pýtať na súhlas voľby za kráľa. Karola III. korunoval prímas, ktorý nebol uhorského pôvodu. Bol to kardinál August Christian, knieža zo Saska. Po vykonaní obradov v Dóme svätého Martina sa kráľ vrátil na hrad. Tam boli pripravení šľachtici, ktorí sa mali stať rytiermi Zlatej ostrohy. Po zvyčajnej prísahe, ktorá sa odohrala za hradbami mesta pred nedávno založeným kláštorom milosrdných bratov a po ceremoniáli na korunovačnom kopčeku nasledovala slávnostná hostina v arcibiskupskej rezidencii.
Po korunovácii sa Karol III. vrátil na hrad cez novú slávnostnú bránu, ktorú postavili pri príležitosti jeho korunovácie. Karol III. sa počas svojho skoro tridsať rokov trvajúceho panovania len zriedka vrátil do Prešporku, pretože viac ho zamestnávali bojiská v južnom Uhorsku, na Balkáne a povinnosti vo Viedni.
Pamätná 100-eurová minca k 300. výročiu korunovácie Karola III. (2012)
Národná banka Slovenska (NBS) vyhlásila v auguste 2011 verejnú anonymnú súťaž na výtvarný návrh zlatej zberateľskej mince v nominálnej hodnote 100 eur k 300. výročiu korunovácie Karola III. v Bratislave. Do súťaže bolo predložených desať výtvarných prác. Komisia guvernéra NBS na posudzovanie výtvarných návrhov slovenských eurových mincí ich hodnotila v decembri 2011. Jej odborným poradcom bol historik PhDr. Štefan Holčík.
Víťazom súťaže sa stal výtvarník Karol Ličko. Jeho realizovaný návrh predstavila Národná banka Slovenska na Bratislavskom hrade pri príležitosti prvého dňa predaja tejto mince v roku 2012. Ihneď si ju kúpilo niekoľko desiatok zberateľov. Na realizáciu bol schválený návrh autora Karola Lička, ktorý bol ocenený prvou cenou. Návrh podľa komisie i odborného poradcu splnil všetky požiadavky po obsahovej, historickej i výtvarnej stránke.
Opis víťazného návrhu Karola Lička
Komisia pozitívne hodnotila kompozíciu averzu (líca) s typickými architektonickými dominantami Bratislavy, so zvýraznením architektúry z obdobia Karola III. - Karolova brána Bratislavského hradu a veža radnice v barokovej podobe. Zobrazenie veže Chrámu svätého Martina a korunovačného sprievodu s kočom a jazdcami pripomína korunováciu a jej miesto.
Na líci mince je zobrazený výjav z korunovačného sprievodu a architektonické dominanty Bratislavy súvisiace s korunovačným aktom - Viedenská (Karolova) brána Bratislavského hradu, veža Dómu svätého Martina a veža Starej radnice. V ľavej spodnej časti mincového poľa je štátny znak Slovenskej republiky a v ľavej hornej časti je v dvoch riadkoch označenie nominálnej hodnoty 100 EURO. Pri pravom okraji mince je názov štátu SLOVENSKO, pod ktorým je letopočet 2012.
Komisiu oslovila aj vysoká kvalita reliéfneho stvárnenia portrétu panovníka ako aj stvárnenia historických reálií - Bratislavského hradu a kráľovskej koruny na reverze (rube) návrhu. Na rube mince je zobrazený portrét kráľa Karola III., ktorý je doplnený uhorskou kráľovskou korunou a dobovým zobrazením Bratislavského hradu. V hornej časti mincového poľa je v opise text KORUNOVÁCIA KAROLA III.
Ďalšie ocenené návrhy
Okrem víťazného návrhu na výstave boli prezentované aj mnohonásobne zväčšené sadrové modely návrhov, ktorým porota udelila druhé a tretie miesto.
- Druhá cena: Mária Poldaufová
Komisia ocenila, že jej návrh ako celok má veľmi dobrú výtvarnú úroveň. Na averze dominuje korunovačný sprievod s jazdcami. V zadnej časti je zobrazená kráľovská prísaha, ktorá je však umiestnená do architektúry z neskoršieho obdobia - z 19. storočia. Na reverze je vytvorená originálna trojuholníková kompozícia. Reliéfne veľmi precízne modelovaná busta panovníka je umiestnená na pozadí s vedutou mesta zo začiatku 18. storočia, ktorej dominuje kráľovský palác na hrade. Vrchol kompozície tvorí uhorská kráľovská koruna.
- Tretia cena: Michal Gavula
Komisiu oslovil najmä reverz návrhu, ktorý sa vyznačuje zaujímavým a dobre stvárneným portrétom panovníka spolu so západnou bránou areálu Bratislavského hradu, ktorá je jedinou zachovanou autentickou architektonickou pamiatkou z roku korunovania Karola za uhorského kráľa, a preto je známa aj ako Karolova brána. Averz zobrazuje akt korunovania pod trojicou kruhových klenieb. Na pozadí sú však zobrazené prvky architektúry z obdobia po roku 1760 až 1780.
Technické parametre 100-eurovej zberateľskej mince (Karol III.)
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Autor | Karol Ličko |
| Materiál | Au 900, Ag 75, Cu 25 |
| Hmotnosť | 9,5 g |
| Priemer | 26 mm |
| Hrana | vrúbkovaná |
| Výrobca | Mincovňa Kremnica, š. p. |
Séria „Bratislavské korunovácie“
Zlatá zberateľská minca k 300. výročiu korunovácie Karola III. (2012) bola prvou eurovou mincou zo série „Bratislavské korunovácie“. Predchádzajúce dve mince v korunovej hodnote boli emitované v rokoch 2005 (350. výročie korunovácie Leopolda I.) a 2008 (400. výročie korunovácie Mateja II.). Minca k 450. výročiu korunovácie Maximiliána (2013) je ďalšou z tejto významnej série, vydávanej Národnou bankou Slovenska pri rôznych výročiach.