Sviatok Všetkých svätých, ktorý pripadá na 1. november, je na Slovensku od roku 1994 dňom pracovného pokoja. V Rímskokatolíckej cirkvi je to slávnosť a súčasne prikázaný sviatok, ktorý sa slávi omšami v kostoloch alebo na cintorínoch. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú a modlia sa za všetkých svätých - známych aj neznámych, ktorí dosiahli večný pokoj a spojenie s Bohom, ale aj za predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, no žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie.
História sviatku Všetkých svätých
História sviatku Všetkých svätých siaha do 4. storočia, keď sa už vtedy vo Východnej cirkvi slávila spomienka na všetkých, ktorí položili svoj život pre vieru. Prvá zmienka o sviatku podobného charakteru pochádza z tohto obdobia z hymny Efréma Sýrskeho, v ktorej píše o oslavovaní mučeníkov z Edessy, pričom toto oslavovanie pripadalo na 13. mája. Neskoršie zmienky z rôznych iných miest hovoria už o oslavovaní všetkých mučeníkov, pričom tieto sviatky sa slávili v nedeľu po Turícoch.
V Západnej cirkvi sa vznik spomienky na všetkých svätých datuje na začiatok 7. storočia, konkrétne do roku 609. Vtedy pápež Bonifác IV. nechal do rímskeho Panteónu preniesť kosti viacerých mučeníkov. Zároveň tento pôvodne pohanský chrám všetkých bohov zasvätil Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým. V Ríme bolo zo 7. storočia tiež doložené oslavovanie všetkých mučeníkov, ktoré pripadalo na 13. mája. Pôvodne mal byť sviatok zasvätený tým, ktorí dosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť a ku ktorým by sa mala obracať pozornosť veriacich na orodovanie za spásu duší.
Zmenu termínu na prvý novembrový deň inicioval pápež Gregor III. (731 - 741), keď v Bazilike sv. Petra, ktorú dal vystavať prvý kresťanský cisár Konštantín I., slávnostne vysvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Hoci presný dátum zasvätenia je podľa niektorých zdrojov neznámy, iné hovoria o 12. apríli. Definitívny presun sviatku na 1. novembra sa udial až za pontifikátu pápeža Gregora IV.
Vo viacerých európskych spoločenstvách sa v minulosti sviatky zosnulých pripomínali v jarnom termíne, čo súviselo s prebúdzaním prírody a príletom vtákov.
Sviatok Všetkých svätých vs. Dušičky: Aký je rozdiel?
Sviatok všetkých svätých a Dušičky sú dva dni, ktoré sa úzko viažu k spomienke na zosnulých, no každý z nich má svoj špecifický význam a tradície. Hoci oba dni veriaci často spájajú návštevou cintorínov a modlitbami za tých, ktorí nás opustili, majú odlišnú symboliku a zameranie.
Sviatok Všetkých svätých (1. november)
Sviatok všetkých svätých je dňom, keď katolícka cirkev oslavuje všetkých svätých - známych aj neznámych, ktorí dosiahli večný pokoj a spojenie s Bohom. Tento sviatok pripomína všetkých, ktorí v živote prejavili príkladnú vieru a lásku, dosiahli spásu a stali sa vzorom pre veriacich. Cieľom sviatku je uctievať svätcov a vyjadriť vďaku za ich príklad a prítomnosť v živote cirkvi. Má pre veriacich aj duchovný význam, ktorý sa sústreďuje na nádej vo večný život.
Dušičky (2. november) - Pamiatka zosnulých
Na sviatok Všetkých svätých nadväzuje každoročne v druhý novembrový deň Pamiatka zosnulých - ľudovo nazývaná Dušičky. Spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny v roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa počas 11. storočia veľmi rozšírila. Tento deň je venovaný modlitbám za duše zosnulých, ktorí ešte potrebujú očistenie predtým, než dosiahnu večný pokoj. Dušičky sú dňom, kedy sa veriaci modlia za tých, ktorí sa ešte nachádzajú v očistci a potrebujú duchovnú pomoc, aby mohli dosiahnuť nebo. V tomto období sa vykryštalizovala viera v očistec - prechodné miesto na ceste do Raja, či do Pekla. Práve očistec sa stal miestom pre dušičky, kde sa majú očistiť duše hriešnikov, a ktorým bolo umožnené vrátiť sa na jednu noc do sveta živých a uľaviť si od nepohodlia, kam sa ráno zas museli vrátiť. Dušičky sú dňom spomienky na rodinu, priateľov a všetkých verných zosnulých, časom, kedy si ľudia pripomínajú zosnulých blízkych a modlia sa za ich duše, aby našli večný pokoj.
Spoločné a odlišné prvky sviatkov
Spoločné prvky:
- Oba dni sú spojené s návštevou cintorínov, úpravou hrobov, zapaľovaním sviečok a položením kvetov na hroby blízkych.
- Sviečky a kvety symbolizujú nádej na večný život a pripomínajú, že zosnulí zostávajú v mysliach a srdciach svojich blízkych.
Odlišné prvky:
- Zameranie: Sviatok Všetkých svätých je venovaný tým, ktorí už dosiahli večný život, zatiaľ čo Dušičky sú venované modlitbám za tých, ktorí ešte potrebujú očistenie.
- Duchovný význam: Sviatok Všetkých svätých oslavuje víťazstvo svätcov nad smrťou a ich spojenie s Bohom. Pre katolíkov je to sviatok, kedy spomíname na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť alebo sú vo fáze očisťovania a prípravy prechodu z očistca do neba a spája sa s nádejou na vzkriesenie.
Iné tradície a ich pôvod
Samhain a Halloween
Sviatok Všetkých svätých má však tradíciu hlboko v minulosti, ktorá sa viaže na sviatok Samhain, ktorým oslavovali Kelti Nový rok (1. novembra). Bol oslavou konca leta a znamenal ukladanie prírody na zimný spánok. Noc na prelome októbra a novembra je magickou - podľa mnohých tradícií sa vtedy prelínajú svety živých a mŕtvych. Neodmysliteľnou súčasťou sviatku sa stalo „živé svetlo“ v podobe plameňa, aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, mohli sa zohriať a stráviť noc s pozostalými - tak o tom hovorila keltská tradícia.
Moderný sviatok Halloween, ktorý sa udomácnil aj u nás, má tiež prastarý pôvod v keltských tradíciách. Slovo Halloween pochádza z „All Hallows´ Eve“ alebo „All Hallows´ Evening“, čiže „Predvečer Všetkých Svätých“ (31. október). Slávil sa v Írsku a Škótsku a do Ameriky sa dostal vďaka imigrantom z týchto krajín, ktorí tam putovali v 19. storočí. Neodmysliteľné sú pre Halloween vyrezávané tekvice, po anglicky označované ako „Jack-o´- lantern“ alebo „Will-o´-the-wisp“, ktoré sa spájajú s írskou legendou o Jackovi. Tekvice so zapálenou sviečkou pôvodne symbolizovali dušu uväznenú v očistci. Halloween sa dodnes oslavuje koledovaním v bláznivých a strašidelných maskách. Koledníci putujú od domu k domu a ohlasujú sa porekadlom „Trick or Treat“, čo vo voľnom preklade znamená „dajte mi odmenu, lebo vám niečo nemilé vykonám“. Za koledu dostávajú koledníci odmenu a lakomcov neminie nejaká neplecha.
Mexický Deň mŕtvych (Día de Muertos)
Tieto sviatky sú v podobnej forme oslavované aj v Mexiku ako Deň mŕtvych (Día de Muertos). Tu ho oslavujú vo veselšom tóne, v znamení pestrých kostýmov, bohatej výzdoby a veselých sprievodov, plných hudby a tanca v uliciach a hodovania v domácnostiach. Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi nich vracajú aj duše detí a ich mŕtvych, ktorým nosia na cintorín špeciálne oranžové kvety. V každom dome sa postaví špeciálny oltár, ku ktorému sa nosí jedlo, sladkosti a drobnosti zomrelých, na ktorých takto spomínajú.
Slovenské ľudové zvyky a poverčivosti
Na Slovensku si tieto sviatky pripomíname návštevou cintorínov, zapaľovaním sviečok a prinesenými kvetmi a venčekmi na hroby našich blízkych. V minulosti sa dodržiavalo viacero tradícií:
- Gazdiné piekli koláčiky z bielej a tmavej múky - prvé sa dávali na stôl pánom, druhé poddaným. Pečivo sa pieklo v tvare kríža a označovalo sa ako „kosti svätých“.
- Na Dušičky sa robili malé žemličky, ktoré sa plnili sladkými plnkami a predstavovali dušičky našich zomrelých.
- Večer nechávali zvyčajne prestreté, ak by sa niektorý z mŕtvych ešte chcel zasýtiť.
- Na Dušičky sa lampy plnili maslom alebo olejom, aby si mŕtvi, ktorí prišli navštíviť svojich živých blízkych, mohli pomazať rany z očistca a vyliečiť ich.
- Sypala sa tiež múka do ohňa, aby vyhladované duše nezostali hladné.
- Zdobenie hrobov kvetmi a vencami je novou tradíciou, ktorá sa ujala až na konci 19. storočia.
Svetlonos - staroslovanský zvyk
Zatiaľ čo v Amerike sa ujalo vyrezávanie tekvíc, aj u nás sme mali podobný starý zvyk známy ako „hľadanie svetlonosa“. Ľudia si vyrábali malé lucerničky z tekvičiek, ktoré im poslúžili ako svetielko na ceste na cintorín. Podľa starých slovanských tradícií bol Svetlonos nadprirodzenou démonickou bytosťou. Hovorilo sa o ňom, že kradol v kostole sviečky a upíjal si z omšového vína. Jeho úlohou bolo zviesť človeka z cesty, aby už nikdy nenašiel cestu späť. Svetlonos bol bludným svetielkom a mal moc najmä nad tými, ktorí nemali čisté svedomie. Lákal ich svetlom, ale aj zvukmi, plačom, či volal menom. Privolať Svetlonosa mohol človek úmyselne, či nechtiac, keď po zotmení zahvízdal. Zbaviť sa ho mohol prežehnaním, alebo si musel spomenúť na toho, s kým jedol veľkonočné vajíčko, alebo sa hostil pri Štedrovečernom stole. Neskôr sa táto tradícia úplne vytratila, napríklad aj v čase kolektivizácie v 50. rokoch 20. storočia.
Sviatok v období socializmu
Na území Slovenska sa v období socializmu režim snažil čo najviac eliminovať náboženský rozmer sviatku Všetkých svätých. Napríklad v 70. - 80. rokoch minulého storočia zbory pre občianske záležitosti usporadúvali spomienkové slávnosti, v rámci ktorých sa spomínalo na zosnulých. Pozostávali z púšťania smútočnej hudby, recitácií, smútočných príhovorov a niekde dokonca z vymenovávania zosnulých, ktorí počas roka zomreli v danej obci či meste.
Protestantské cirkvi a sviatky
Protestantské cirkvi neuznávajú kult svätých, teda ani sviatok Všetkých svätých, ale majú v cirkevných kalendáriách zaradenú Pamiatku zosnulých. Jedným z najvýznamnejších sviatkov je pre nich 31. október, známy ako Deň reformácie. Z hľadiska tradičných obyčají sa veľmi dlho protestantské cirkvi stránili zapaľovania sviečok na hroboch, pokladali to za vyslovene katolícky zvyk, pričom tieto predstavy a nepraktizovanie zapaľovania sviečok sa miestami dodržiavali v ich prostredí ešte do 90. rokov 20. storočia.