Mesiac november charakterizujú návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch našich blízkych a modlitby za ich duše. Tento čas nás často napĺňa istým druhom smútku, reflexie, spomienok. Na Slovensku sú dnes Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých vnímané ako pamiatka zosnulých predkov. Hoci už naši drahí nie sú medzi nami, ich prítomnosť cítime v spomienkach, v príbehoch a v láske, ktorú zanechali. V týchto chvíľach si uvedomujeme hodnotu blízkosti, rodiny a času, ktorý máme.
Historické korene Sviatku Všetkých svätých (1. november)
Katolícka cirkev na Slovensku aj vo svete si 1. novembra pripomína cirkevne prikázaný Sviatok Všetkých svätých. V rímskokatolíckej cirkvi je slávnosťou a súčasne prikázaným sviatkom, ktorý sa slávi omšami v kostoloch alebo na cintorínoch. Sviatok všetkých svätých je venovaný všetkým svätcom, známym aj neznámym, ktorí už dosiahli večný život v nebi.
Počiatky v ranom kresťanstve
Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých siahajú do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306 - 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 - 407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov. Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých. Vtedy bol rozšírený sviatok svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne prvú nedeľu po Turícach.
Prekresťanský Panteón a jeho zasvätenie
Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609. V starovekom Ríme vládol polyteizmus, teda boli v ňom chrámy, kde sa uctievali rôzni bohovia. Po prijatí kresťanstva ostal posledným rímskym chrámom, kde sa uctievali všetky predkresťanské, teda pohanské božstvá, Panteón. Ten ostal zachovaný, nenahradili ho ani kresťanské chrámy. Pápež Bonifác IV. prebral od byzantského cisára Fokasa tento pohanský Chrám všetkých bohov a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Zvyčajne išlo o kresťanských mučeníkov.
Presun dátumu a rozšírenie sviatku
Neskôr pápež Gregor III. (731 - 744) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra. Vtedy v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú Cirkev.
Význam Sviatku Všetkých svätých pre katolíkov
Sviatok všetkých svätých je pre katolíkov dňom radosti a nádeje. Cirkev už po stáročia spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. V tento deň sa oslavuje víťazstvo svätých nad smrťou a ich vstup do večného života. Veriaci si v tento deň pripomínajú všetkých svätých, teda všetkých, ktorí sú v sláve Boha - v nebi, ktorých mená nie sú zapísané v Rímskom martyrológiu, ktoré je zoznamom oficiálne Cirkvou vyhlásených za blahoslavených a svätých. Ich počet je bez čísla. Modlia sa ku svätým.
Spoločenstvo svätých a úcta k nim
Cirkev je podľa Katechizmu Katolíckej Cirkvi spoločenstvom svätých osôb. Podľa starobylej náuky Cirkev je spoločenstvo v troch stavoch: putujúca (po starom bojujúca), očisťujúca sa (trpiaca), oslávená (víťazná, blažená). Všetci totiž - či živí alebo už zosnulí - tvoria jedinú Cirkev a sú navzájom spojení v Kristovi. A podľa stálej viery ich vzájomné spojenie sa upevňuje spoluúčasťou na duchovných dobrách. Cirkev učí a vyhlásila za dogmu, že „existuje spoločenstvo svätých osôb.“
Dogmou tiež je, že „Svätých treba uctievať a vzývať.“ Úcta (česť, rešpekt) k človeku je žiadosťou samotného Boha, ktorý prikázal „Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“. Svätých si Katolícka cirkev uctieva, ale sa im neklania, ako je to často mylne interpretované. Rovnako ani sa k nim nemodlíme, lebo modlitba je rozhovor človeka s Bohom, ako Stvoriteľom a darcom všetkých milostí. Svätých prosíme o prihovor - orodovanie za nás tu na zemi, lebo oni už podľa náuky Cirkvi žijú večne u Boha, teda v stave oslávenia, a samozrejme na prvom mieste o to prosíme Pannu Máriu.
Pamiatka Zosnulých (Dušičky): Vznik a vývoj (2. november)
Deň po Sviatku všetkých svätých, 2. novembra, sa slávi Pamiatka zosnulých, známa ako Dušičky. V rímskokatolíckej cirkvi je dňom liturgického roku, keď sa veriaci modlia za duše v očistci. Dušičky majú osobnejší charakter ako Sviatok všetkých svätých. Zatiaľ čo 1. november je oslavou svätých v nebi, 2. november je dňom, kedy si veriaci spomínajú na svojich zosnulých blízkych a modlia sa za ich duše.
Zavedenie opátom Odilom z Cluny
Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol roku 998 opát z Cluny, Svätý Odilo († 1048), ktorý sa snažil pokresťančiť pohanskú tradíciu. Pamiatka zosnulých pochádza od benediktínskych mníchov a s jeho slávením sa začalo v deviatom storočí. Z Cluny sa slávenie rozšírilo po všetkých benediktínskych kláštoroch. Mnísi benediktíni vo francúzskom opátstve zaviedli tradíciu, že 2. novembra večer vyzváňali a spievali žalmy za svojich mŕtvych spolubratov. Začali slúžiť aj zádušné omše za týchto zosnulých.
Rozšírenie v západnej cirkvi
Tento zvyk sa pomerne rýchlo ujal a rozšíril. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka behom 11. storočia veľmi rozšírila v celej západnej cirkvi. V Ríme sa pamiatka 2. novembra začala oslavovať v 13. storočí, a prijali ju v 14. storočí. Pre veriacich kresťanov má veľký duchovný význam, čo súvisí s kresťanským učením o duši človeka, ktorá je nesmrteľná.
Zvyk troch omší
V 15. storočí v Aragónii začali v tento deň dominikánski kňazi sláviť tri omše. Tento zvyk potvrdil pápež Benedikt XIV. (1748) a rozšíril pre všetkých kňazov v Španielsku, Portugalsku a Latinskej Amerike. V roku 1915 dovolil Benedikt XV. slúžiť kňazom tri omše za zomrelých po celom svete.
Pohanské vplyvy a keltský Samhain
Sviatok Všetkých svätých je vlastným sviatkom rímskokatolíckej cirkvi, ktorý v priebehu dejín súvisel aj so starodávnym keltským pohanským sviatkom Samhain, ktorý bol v ranom kresťanstve pokresťančený.
Koniec leta a nový rok u Keltov
V noci z 31. októbra na 1. novembra slávili Kelti koniec leta a nový rok, sviatok Samhain. Samhain bol pre keltské národy pohanský sviatok, znamenal začiatok keltského Nového roka, ktorý sa slávil 1. novembra. Podľa keltskej tradície bol Samhain časom, keď sa duša zosnulých vracia domov a ich príbuzní im svietidlami z vydlabaných riep pomáhajú na ceste do podsvetia. Na ochranu pred zlými duchmi sa ľudia prezliekali do handier a maľovali si tváre.
Samhain: Staroveký pôvod moderného Halloweenu | Keltská mytológia
Prepojenie s Halloweenom
Sviatku Samhain je svojou podstatou a znakmi najviac podobný Halloween oslavovaný večer 31. októbra. Obdobie osláv a divokých večierkov - Halloween - sa u nás objavilo so zmenou režimu. Oslavovali ho ako prví Kelti na Britských ostrovoch.
Tradičné zvyky na Slovensku a ich symbolika
V mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska sa za stáročia ustálil zvyk, že ľudia na Sviatok Všetkých svätých a na Pamiatku zosnulých navštevujú a upravujú hroby zosnulých príbuzných, prinášajú kvety a zapaľujú sviečky a svietniky. Počas týchto dní tisíce ľudí navštevujú cintoríny, aby položili kvety, zapálili sviečky a v tichosti si uctili pamiatku svojich drahých. Aj mestské cintoríny v Seredi na Kasárenskej ulici a v Hornom Čepeni v týchto dňoch rozkvitli pod záplavou kvetov a rozžiarili sa svetlom nespočetných kahancov.
Symbolika sviečok a kvetov
Ku tradícii patria návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich zdobenie kvetmi. Najčastejšie sa prinášajú chryzantémy. Plamienky sviečok, ktoré sa v tieto dni mihocú na hroboch, symbolizujú nádej, večnú lásku a vďaku. Sviečky, ktoré sa počas týchto dní zapalujú na hroboch, sú hlavným symbolom nádeje a svetla pre duše zosnulých. Ich plamene predstavujú večné svetlo a nádej na spásu. Zvyk zapaľovať na hroboch sviečky prinieslo kresťanstvo, pôvodne sa na nich napaľovali malé vatry.
Starodávne a sekulárne aspekty
V niektorých regiónoch Uhorska sa v minulosti zvonilo zosnulým v rodine. Do polovice 20. storočia boli hroby na vidieku veľmi jednoduché. Na jeseň sa prikrývali čečinou a dávala sa tam jedna až dve sviečky. Mešťania a šľachtici si budovali mohutnejšie hroby a aj ich výzdoba bola bohatšia. Okrem návštevy cintorína sa v minulosti konali aj celkom prozaické a potrebné svetské veci. V minulosti bol 1. november na území Slovenska zaujímavým dňom aj zo svetského hľadiska. Vtedy sa zvyčajne končilo funkčné obdobie richtára, konali sa voľby ako richtára, tak aj obecných sluhov. Volil sa aj obecný pastier. To býval aj deň zosypu, kedy sa prinášalo zrno ako naturálna odmena obecných sluhov a pastierov.
Od roku 1994 je 1. november na Slovensku dňom pracovného pokoja.
Duchovný rozmer a odpustky
Kresťania veria, že ak sa človek zúčastní na liturgických obradoch a obetuje ich za zosnulých, ich dušiam v očistci sa uľaví a skôr sa dostanú do neba. Na to sú vyhradené nielen Dušičky, ale aj nasledujúcich desať dní, takzvaná dušičková oktáva.
Získavanie odpustkov pre duše v očistci
Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne. Každý veriaci môže odpustky privlastniť iba dušiam v očistci.
Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a pomodlí sa za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.
Podmienky pre získanie odpustkov
Okrem odpustkového úkonu sa žiadajú splniť tri podmienky:
- Svätá spoveď: krátko predtým alebo potom.
- Sväté prijímanie: najlepšie v ten istý deň.
- Modlitba na úmysel Svätého otca: stačí Otče náš, Zdravas a Sláva.
Okrem toho, ako vo všeobecnosti, treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému.
Zhrnutie a súčasné vnímanie
Obdobie Sviatku všetkých svätých a Dušičiek nám poskytuje príležitosť pozastaviť sa v našom hektickom živote, venovať čas spomienkam na tých, ktorí nás predišli, a zamyslieť sa nad vlastným vzťahom k životu a smrti. V týchto dňoch žijeme cintorínmi, sviečkami a spomienkami na našich drahých zosnulých. Tieto dva dni sú úzko prepojené. Kým Sviatok všetkých svätých oslavuje tých, ktorí už dosiahli nebeskú slávu, Dušičky sú venované dušiam, ktoré ešte čakajú na vstup do neba. V súčasnosti sú tieto sviatky viac než len cirkevné obrady. Stali sa súčasťou kultúry, kde rodiny každoročne navštevujú hroby a spomínajú na svojich blízkych. Je to obdobie, keď sa rodiny stretávajú a delia sa o spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nimi.
tags: #sviatok #vsetkych #svatych #pohladnice