Význam a história Sviatku Všetkých svätých
Sviatok Všetkých svätých je dôležitý deň v cirkevnom kalendári, ktorý má hlboké korene a bohatú históriu. Tento sviatok nám pripomína všetkých svätých, teda všetkých, ktorí sú v sláve Boha - v nebi, ktorých mená nie sú zapísané v Rímskom martyrológiu, ktoré je zoznamom oficiálne Cirkvou vyhlásených za blahoslavených a svätých. Ich počet je bez čísla.
Úcta k svätým bola rozšírená už v prvotnej cirkvi, najmä počas obdobia prenasledovania kresťanov za cisára Nera, ale aj v iných obdobiach, keď mnohí zomreli ako mučeníci. Svätý Efrém Sýrsky (306 - 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 - 407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne na prvú nedeľu po Turícach.
Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkov. Neskôr pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev.
Sviatok Všetkých svätých je vlastným sviatkom rímskokatolíckej cirkvi, ktorý v priebehu dejín súvisel aj so starodávnym keltským pohanským sviatkom Samhain, ktorý bol v ranom kresťanstve pokresťančený. Samhain bol pre keltské národy pohanský sviatok, znamenal začiatok keltského Nového roka, ktorý sa slávil 1. novembra. Už v tejto keltskej tradícii mali ľudia vo zvyku navštevovať cintoríny, zdobiť hrobky a páliť sviece.
Katolícka cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú na príbuzných, ale aj na predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Duchovní zvyčajne pripomínajú, že tento deň má byť dňom radosti a nádeje, nie strachu či smútku.
Pamiatka zosnulých (Dušičky)
Pamiatka všetkých verných zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky, pripadá na 2. november. Tento sviatok sa vyvinul v stredoveku, keď v roku 998 mnísi benediktíni vo francúzskom opátstve zvonili na kostolných zvonoch na počesť svojich zosnulých bratov. Tento zvyk sa v priebehu 11. storočia rozšíril v celej západnej cirkvi.
V tento deň sa veriaci modlia za duše v očistci. Anglikánska cirkev síce slávenie Pamiatky zosnulých zrušila, avšak niekde bola pamiatka obnovená v rámci anglokatolíckeho hnutia. Na Slovensku sú dnes Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých vnímané ako pamiatka zosnulých predkov.
V mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska sa za stáročia ustálil zvyk, že ľudia na sviatok Všetkých svätých a na sviatok zosnulých navštevujú a upravujú hroby zosnulých príbuzných, prinášajú kvety a zapaľujú sviečky a svietniky.
Program bohoslužieb
Keďže 1. november je prikázaný sviatok a zároveň pracovné voľno, poriadok svätých omší bude ako v nedeľu. Už večerná svätá omša vo štvrtok bude zo slávnosti.
Program svätých omší na Slávnosť Všetkých svätých (1. novembra):
- Vo farskom kostole: 7.00, 8.30, 11.00 a 16.30 hod.
- V Kostole Svätého kríža: 9.45 hod.
- V Nemciach: 9.00 hod.
Od 16.00 hod. bude vo farskom kostole do večernej svätej omše vyložená Oltárna sviatosť na poklonu a osobné odprosenie.
Po večernej svätej omši o 17.30 hod. bude v piatok pobožnosť za zosnulých pri Kaplnke Najsvätejšieho srdca Ježišovho nad schodmi v cintoríne.
Program svätých omší na Spomienku všetkých verných zosnulých (2. novembra):
- V Kostole Svätého kríža: 6.30 hod.
- Vo farskom kostole: 10.00 a 16.30 hod.
Po večernej svätej omši, ktorá bude obetovaná za zomrelých farníkov, bude vo farskom kostole pobožnosť za našich zomrelých.
Získanie úplných odpustkov
Veriaci, ktorý 2. novembra nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána (Otče náš) a urobí vyznanie viery (pomodlí sa Verím v Boha), môže získať úplné odpustky pre duše v očistci.
Od 1. do 8. novembra je možné raz denne získať úplné odpustky, ktoré možno privlastniť iba dušiam v očistci, keď navštívime cintorín a tam sa pomodlíme za zomrelých.
Okrem toho sa žiada splniť ďalšie tri podmienky:
- Svätá spoveď (krátko predtým alebo potom)
- Sviäté prijímanie (najlepšie v ten istý deň)
- Modlitba na úmysel Svätého Otca (stačí Otče náš, Zdravasʼ a Sláva Otcu)
Ďalej, ako vo všeobecnosti, treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj všednému.
Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.
Kresťanské tradície a inšpirácia
Pre katolíkov je Sviatok všetkých svätých sviatkom, kedy spomíname na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť alebo sú vo fáze očisťovania a prípravy prechodu z očistca do neba a spája sa s nádejou na vzkriesenie. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú na príbuzných, ale aj na predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných. Modlia sa ku svätým.
Cirkev učí a vyhlásila za dogmu, že „existuje spoločenstvo svätých osôb.“ Spoločenstvo svätých, tajomné Kristovo telo, sa skladá podľa cirkevného učenia z ľudí aj z anjelov. Kresťan, ktorý spája svoju smrť s Ježišovou smrťou, umieraním prechádza do večného života.
Katolícka cirkev si svätých uctieva, ale sa im neklania, ako je to často mylne interpretované. Rovnako ani sa k nim nemodlíme, lebo modlitba je rozhovor človeka s Bohom, ako Stvoriteľom a darcom všetkých milostí. Svätých prosíme o prihovor - orodovanie za nás tu na zemi, lebo oni už podľa náuky Cirkvi žijú večne u Boha, teda v stave oslávenia, a samozrejme na prvom mieste o to prosíme Pannu Máriu.
Sviatok Všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Súvislosti s inými tradíciami
Noc na prelome októbra a novembra je magickou - podľa mnohých tradícií sa vtedy prelínajú svety živých a mŕtvych. Neodmysliteľnou súčasťou sviatku sa stalo „živé svetlo“ v podobe plameňa - aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, mohli sa zohriať a stráviť noc s pozostalými. Tak o tom hovorila keltská tradícia.
Sviatku Samhain je svojou podstatou a znakmi najviac podobný Halloween oslavovaný večer 31. októbra. Pamiatku verných zosnulých zaviedol roku 998 opát z Cluny, Svätý Odilo († 1048), ktorý sa snažil pokresťančiť pohanskú tradíciu. Z Cluny sa slávenie rozšírilo po všetkých benediktínskych kláštoroch. V Ríme sa pamiatka 2. novembra začala oslavovať v 13. storočí.
V Mexiku sa Dušičky oslavujú vo veselšom tóne, v znamení pestrých kostýmov, bohatej výzdoby a veselých sprievodov, plných hudby a tanca v uliciach a hodovania v domácnostiach. Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi nás vracajú aj duše detí a našich mŕtvych, ktorým nosia na cintorín špeciálne oranžové kvety.
V minulosti sa dodržiavalo viacero tradícií. Gazdiné piekli koláčiky z bielej a tmavej múky - prvé sa dávali na stôl pánom, druhé poddaným. Pečivo sa pieklo v tvare kríža a označovalo sa ako „kosti svätých“. Na Dušičky sa robili malé žemličky, ktoré sa plnili sladkými plnkami a predstavovali dušičky našich zomrelých.
V Amerike sa ujalo vyrezávanie tekvíc, ktoré bolo jednoduchšie, ako vyrezávanie do repy, či zemiakov. No aj u nás sme mali takýto krásny starý zvyk, ktorý bol známy ako „hľadanie svetlonosa“. Ľudia si aj u nás vyrábali malé lucerničky z tekvičiek, ktoré im poslúžili ako svetielko na ceste na cintorín.