Priebeh a význam pravoslávneho krstu

Sviatosť krstu je v kresťanstve považovaná za jednu z najdôležitejších udalostí v živote veriaceho. Je vstupnou bránou do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela. Je to prvá zo siedmich sviatostí a v určitom zmysle aj najdôležitejšia, lebo bez nej nie je možné prijať ďalšie sviatosti. Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.

Odpovede na otázky o význame krstu dáva samotný Kristus. V rozhovore so starcom Nikodémom vysvetlil: „Kto sa nenarodí z vody i Ducha, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva.“ Z tohto rozhovoru je jasné, že krst, ktorý sme prijali, je nové narodenie z vody i Ducha. Je to narodenie nie telesné, ale duchovné pre nový život v Kristovi a s Kristom. Preto aj Cirkev počas udeľovania svätej tajiny krstu prikazuje spievať oslavný hymnus: „Jelicy vo Christa krestistesja, vo Christa oblekostesja. Aliluia“. Všetci, ktorí sme pokrstení, prijali sme do svojho vnútra Krista a v Kristov odev čistoty sme sa obliekli. To reálne manifestuje „križma“, biely odev čistoty.

Základný význam sviatosti krstu

Trojným ponorením do vody v mene Svätej Trojice: Otca, Syna i Ducha Svätého, zomrel starý človek a narodil sa nový. Každý, kto sa narodil od telesných rodičov, sa pod vplyvom hriechu Adama a Evy v raji rodí ako starý človek, zaťažený prvotným hriechom. Prijatím krstu sa zbavujeme tohto hriechu a aj ostatných hriechov, ak sme ich učinili svojím konaním. Cirkev vykonáva svätú tajinu krstu v mene Svätej Trojice z toho dôvodu, že takto ju prikázal vykonávať samotný Kristus. Písmo svedčí, že keď posielal svojich učeníkov na misijnú činnosť, povedal im: „Choďte do celého sveta, krstite národy v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“. Cirkev teda nekoná podľa ľudského príkazu, ale podľa príkazu Božieho. Krst sa vykonáva v mene Svätej Trojice, pretože krstom sa začleňujeme do života s trojjediným Bohom, respektíve vo svätej tajine krstu sme sa narodili pre tento život v jednote s naším Stvoriteľom, ktorým je Boh Trojica. Tento život sa uskutočňuje vo Svätom Duchu cez Krista k Otcovi.

Krst Jána Krstiteľa a Krst Krista

Zo Svätého Písma vieme, že krst vykonával aj svätý Ján Predchodca Krista, ktorého nazývame Krstiteľom, pretože od neho prijal krst aj Isus Christos v rieke Jordán. Ján krstil vodou. Táto udalosť je sprítomňovaná vo sviatku Bohozjavenia, kedy Cirkev vykonáva tzv. veľké svätenie vody. Jánov krst však nebol krstom nového narodenia, ale krstom pokánia. Preto Ján aj povedal: „Ja vás krstím vodou na pokánie, ale prichádzajúci za mnou (rozumej Ježiš Kristus) je silnejší než ja, ktorému nie som hodný niesť jeho obuv. On vás bude krstiť Svätým Duchom“. Tento prorok vyzýval Izrael, aby činil pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo nebeské. Každému, kto s vierou v Boha, v pokore a pokání sa dal pokrstiť, Boh odpustil hriechy.

Kristus, ako Boží Syn, bol bez hriechu. Prečo teda prijal krst od Jána, keďže odpustenie hriechov ako vtelený Boží Syn nepotreboval? Odpoveď na tieto úvahy nájdeme v evanjeliu podľa Matúša. Ježiš Jánovi, ktorý sa zdráhal ho pokrstiť, povedal: „Nám je dané naplniť každú pravdu“ (Mt 3, 15), čo znamená, že úlohou Krista bolo naplniť Zákon. Preto prijal krst pokánia od Jána. Jeho prijatím posvätil vody, aby sa voda stala opäť nositeľkou života, aby mala takú istú kvalitu ako pri stvorení sveta, kedy „Duch Boží sa vznášal nad vodami“ (Gen 1, 2). Tým, že Kristus posvätil vody, dal nám reálnu možnosť sa nanovo narodiť pre nový život, lebo voda sa znovu stala živlom, ktorý je nositeľom života. V tom spočíva kontinuita Jánovho krstu s naším krstom. Ak by sa Kristus nedal pokrstiť od Jána, voda by nemala kvalitu pre nový život. Aj tu vidíme, že Duch Boží vo forme holubice sa vznáša nad vodami, tak ako to bolo pri stvorení.

Príprava na krst

Príprava na krst sa líši v závislosti od veku krsteného. Pri krste dieťaťa sú to rodičia a krstní rodičia, ktorí preberajú zodpovednosť za jeho výchovu vo viere. V prípade dospelého človeka je príprava rozsiahlejšia a zahŕňa katechumenát.

Katechumenát

Katechumen je človek, ktorý túži a je rozhodnutý prijať sviatosť krstu. Toto rozhodnutie by malo vyvierať z jeho vlastného vnútra. Najdôležitejším rozdielom medzi krstom dieťaťa a dospelého je, že pri krste dospelého človeka je to práve on, ktorý vyjadruje túžbu, aby bol pokrstený. V prípade dieťaťa sú to jeho rodičia, ktorí s ním prichádzajú. Dieťa je vždy krstené vo viere svojich rodičov. Katechumenát je aj o rozlišovaní a o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť.

Historicky bol katechumenát procesom prípravy na krst v ranokresťanskej Cirkvi, najmä v prvých storočiach kresťanstva. Bol to dlhodobý a systematický proces, ktorým prechádzali dospelí katechumeni (uchádzači o krst), aby boli postupne uvedení do kresťanskej viery a spoločenstva Cirkvi.

• Audientes (počúvajúci): Boli prijatí do Cirkvi, ale ešte neboli jej plnohodnotnými členmi. Boli prítomní na bohoslužbách, ale mohli sa zúčastňovať iba na liturgii slova. Po kázni museli odísť, pretože sa nemohli zúčastniť na slávení Eucharistie.
• Genuflecentes (kľačiaci): Predstavovali katechumenov, ktorí mali za sebou pokročilejšiu fázu katechumenátu, počas ktorej prejavovali pokoru a kajúcnosť. Počas bohoslužieb často kľačali a modlili sa za odpustenie hriechov a za Božie vedenie na ceste k viere.
• Competentes (vyvolení): Predstavovali katechumenov, ktorí už boli pripravení na prijatie krstu. Vyvolenými sa nazývali preto, lebo boli schválení na prijatie sviatostí kresťanskej iniciácie (krst, birmovanie a Eucharistia).

Krst sa udeľoval biskupom po dôkladnej skúške katechumenov (scrutinium), pravidelne najmä počas Veľkej noci alebo na Turíce, neskôr aj na sviatok Zjavenia Pána. Scrutiniá sa vykonávali počas pôstneho obdobia ako príprava na Veľkonočnú vigíliu, kedy katechumeni (competentes - vyvolení) prijímali sviatosti kresťanskej iniciácie (krst, birmovanie a Eucharistiu). Obsah scrutinií zahŕňal modlitby za oslobodenie a exorcizmy, napomenutia a povzbudenia. Okrem toho sa competentes postupne učili a nahlas prednášali Apoštolské vyznanie viery a modlitbu Otče náš.

Augustín v jednej z homílií tiež hovorí, že rozdiel medzi katechumenmi a pokrstenými nie je vo viere, lebo aj katechumen už „nejako“ verí, ale v tom, čo prináša sviatosť krstu - Božiu milosť prostredníctvom odpustenia dedičného hriechu a v dospelosti aj aktuálnych hriechov. Po prijatí sviatosti krstu by malo nasledovať duchovné aj ľudské sprevádzanie v prostredí spoločenstva.

Príprava pre deti

Pre krst dieťaťa je potrebné najprv dohodnúť termín na farskom úrade. Krst nahlásia a krstný lístok vyplnia len rodičia dieťaťa, po telefonickej dohode stretnutia. Potrebný je rodný list dieťaťa. Kňaz môže pokrstiť dieťa, ktoré má trvalé bydlisko v jeho farnosti. Pokrstiť dieťa z inej farnosti je možné len vo výnimočných prípadoch a z veľmi vážnych príčin, pričom je potrebné vyžiadať si písomný súhlas kňaza farnosti bydliska (licentia).

Rodičia a krstní rodičia musia pred krstom absolvovať krstnú náuku, ktorá sa koná po dohode s kňazom. Potrebné veci na krst sú krstná košieľka a krstná svieca.

Priebeh obradu pravoslávneho krstu

Samotný obrad svätej tajiny krstu má svoje špecifické prvky a symboliku. Krst sa podľa možnosti udeľuje v nedeľu, kedy si Cirkev pripomína veľkonočné tajomstvo. Vysluhuje sa za účasti veriacich, najmä príbuzných. Dieťa majú dať pokrstiť otec a matka, sprevádzajú ich krstní rodičia.

Kňaz pozdraví prítomných, najmä rodičov a krstných rodičov, a vyjadrí radosť nad tým, že rodičia prijali dieťa ako Boží dar. Kňaz sa opýta rodičov na meno dieťaťa a čo si žiadajú od Božej Cirkvi, na čo odpovedia: „Krst.“ Kňaz následne vyzve rodičov, aby potvrdili, že sú si vedomí svojej povinnosti vychovávať dieťa vo viere, a krstných rodičov, či sú ochotní pomáhať im v tejto úlohe.

Exorcistické modlitby

Archimandrita Tichon (Ševkunov) z Pskova a Porchova vo svojej známej knihe Každodenní svätí a iné príbehy zaznamenal zážitok so starcom Jánom Kresťjankinom (+2006) v Rusku, ktorý potvrdzuje dôležitosť správneho vykonávania krstu. Prípad, keď sa v prítomnosti nepokrsteného chlapca samy od seba vznietili predmety, sa vyriešil až po dodatočnom prečítaní exorcistických modlitieb, ktoré predchádzajúci kňaz vynechal. Tieto modlitby sú v Cirkvi známe ako exorcistické modlitby. Sú len štyri a niektoré z nich sú dosť dlhé. Práve prostredníctvom týchto modlitieb Cirkev, mocou, ktorú jej dal Boh, prosí o vyslobodenie ľudskej duše od starodávneho zla, ktoré sa v nej skrýva a ukrýva.

„Nerozumel som, prečo požiare neprestali horieť ani po krste. Aspoň nie, kým som sa neopýtal: ako dlho trval chlapcov krst? Podplukovník odpovedal, že to všetko trvalo menej ako pol hodiny. Krst jednej osoby zvyčajne trvá oveľa dlhšie. A tak som všetko pochopil: kňaz, ktorý vykonával sviatosť, vynechal určité starodávne modlitby, ktoré sú v Cirkvi známe ako exorcistické modlitby. Práve prostredníctvom týchto modlitieb však Cirkev, mocou, ktorú jej dal Boh, prosí o vyslobodenie ľudskej duše od starodávneho zla, ktoré sa v nej skrýva a ukrýva. Napísal som otcovi Johnovi [Kresťjankinovi] o Valerijovi Postojevom a on mi odpovedal, že musím dočítať exorcistické modlitby z krstného obradu, ktorý vynechal predchádzajúci kňaz. A presne to sme urobili v chráme Donského monastiera. Od toho istého dňa požiare prestali.“

Samotný obrad

Kňaz poznačí dieťa znakom kríža na čele a vyzve rodičov, prípadne aj krstných rodičov, aby aj oni poznačili dieťa znakom kríža. Nasleduje spoločná modlitba veriacich za dieťa, jeho rodičov a krstných rodičov. Potom sa dieťa pomaže olejom spásy.

Pri krstiteľnici kňaz krátko pripomenie obdivuhodný úmysel Pána Boha, ktorý chce vodou posvätiť dušu i telo človeka, a požehná vodu. Ak má kňaz krstnú vodu posvätenú pri Veľkonočnej vigílii, vynecháva sa formula posvätenia vody a povie sa nasledujúca modlitba.

Zrieknutie sa zlého ducha a vyznanie viery

Rodičia a krstní rodičia si pripomenú, že aj oni sami boli pokrstení; zrieknu sa hriechu a vyznajú vieru v Ježiša Krista, ako v neho verí Cirkev. V tejto viere sa udeľuje deťom krst.

Kňaz: Zriekate sa zlého ducha?

Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.

Kňaz: Aj všetkých jeho skutkov?

Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.

Kňaz: Aj všetkých jeho pokušení?

Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.

Kňaz: Veríte v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme?

Rodičia a krstní rodičia: Verím.

Kňaz: Veríte v Ježiša Krista, jeho jediného Syna a nášho Pána, narodeného z Márie Panny, umučeného a pochovaného, ktorý vstal z mŕtvych a sedí po pravici Otca?

Rodičia a krstní rodičia: Verím.

Kňaz: Veríte v Ducha Svätého, vo svätú Cirkev, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný?

Rodičia a krstní rodičia: Verím.

Kňaz: Chcete teda, aby M. bol (a) pokrstený (á) v tejto viere?

Rodičia a krstní rodičia: Chceme.

Samotná sviatosť krstu

Kňaz krstí dieťa, hovoriac: „M. (meno dieťaťa), ja ťa krstím v mene Otca“ - poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody prvý raz, „i Syna“ - poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody druhý raz, „i Ducha Svätého.“ - poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody tretí raz.

Pomazanie svätou krizmou, rúcho a svieca

Nasleduje pomazanie svätou krizmou na temene hlavy so slovami: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Teraz ťa poznačuje krizmou spásy, aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa a mal život večný.“ Kňaz mlčky pomaže svätou krizmou dieťa na temene hlavy.

Potom kňaz odovzdá rodičom alebo krstnému otcovi/matke zapálenú krstnú sviecu od veľkonočnej sviece so slovami: „M., stal (a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti. Tvoji rodičia a príbuzní budú ti pomáhať slovom i príkladom, aby si ho priniesol (priniesla) nepoškvrnené do života večného.“ Odovzdáva sa aj biele rúcho ako symbol čistoty.

Kňaz žehná matku, ktorá drží v náručí svoje dieťa. Ak sa krst nekonal v presbytériu, ide sa teraz k oltáru. Celý obrad je zavŕšený modlitbami a povzbudením pre rodičov a krstných rodičov, aby dieťa vychovávali vo viere a viedli ho k životu v Kristovi.

Zhrnutie priebehu krstu

Požiadavky na krstného rodiča v pravoslávnej tradícii

Aby niekto mohol prijať úlohu krstného rodiča v pravoslávnej Cirkvi, je potrebné, aby ho určil krstenec, jeho rodičia alebo zákonný zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár či vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu.

• Aby zavŕšil šestnásty rok života.
• Aby bol pravoslávny veriaci, prípadne katolík, ktorý prijíma najsvätejšiu Eucharistiu, je pobirmovaný a vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať. To znamená: zúčastňuje sa na bohoslužbách, žije príkladným životom viery, nie je rozvedený, ktorý nemôže pristupovať k sviatostiam, nežije v konkubináte (partnerským životom v jednej domácnosti bez sviatosti manželstva).
• Aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným.
• Aby nebol otcom alebo matkou krstenca.

Dôležité je vybrať takých krstných rodičov, ktorí žijú svoju vieru zodpovedne. Ak žije krstný rodič v manželstve, má to byť sviatostné manželstvo. Medzi krstným rodičom a dieťaťom vzniká duchovné príbuzenstvo.

Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti (okrem pravoslávneho veriaceho), sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu. Krstným rodičom nemôže byť rozvedený a civilne znovu zosobášený, a ten, kto žije pohoršlivým životom. Krstný rodič má byť bez právnej prekážky.

Sviatok Bohozjavenia (Krst Isusa Christa) a Posvätenie Vody

Pravoslávni veriaci slávia sviatok Krstu Isusa Christa, známy aj ako "Bohojavlenija" (Bohozjavenia). Tento sviatok pripomína udalosť, keď Isus Christos prišiel za Jánom Krstiteľom, vstúpil do rieky Jordán a nechal sa ním pokrstiť. Podstatou tohto sviatku je zjavenie sa Isusa Christa ako Boha. Pri tejto udalosti sa zjavila celá Najsvätejšia Trojica: neviditeľný Otec sa zjavil v hlase, Svätý Duch v podobe holubice a Isus Christos ako človek.

Význam sviatku

Správca pravoslávnej farnosti vo Svidníku prot. Mgr. Ján Sovič priblížil význam sviatku: „Epifánia, alebo Bohozjavenie Isusa Christa na Jordáne je jedným z veľkých sviatkov v pravoslávnej Cirkvi. S týmto historickým zjavením Christa na rieke Jordán je spojené aj posvätenie vody, pri ktorom kňaz modlitbami doslova žiada Ducha Svätého, aby zostúpil a posvätil vody. Je to sviatok veľkej Božej milosti, ktorú aj takýmto spôsobom daru je Boh človeku.“

Posvätenie vody

V predvečer tohto sviatku sa koná bohoslužba, tzv. Povečerije. Po nej si veriaci pripomínajú udalosť krstu Isusa Christa posvätením vody. Ide o dávny cirkevný zvyk, ktorého podstatu vysvetlil prot. Mgr. Ján Sovič: „Posvätenie vody na sviatok Christovho Krstu, alebo Bohozjavenia je veľkým duchovným zážitkom pre Cirkev a veriacich ľudí. Voda ako neodmysliteľná súčasť života človeka zohráva dôležitú úlohu aj v prírode, preto Isus Christos začína svoju misijnú činnosť od posvätenia vôd, ktorým chce prinavrátiť prirodzenú čistotu.“

Diabol poškvrňuje čistotu vôd, a preto sa veriaci v deň posvätenia vody modlia, aby Boh zničil hlavy hadov alebo diablov ukrytých vo vodách. Pravoslávni veriaci s veľkou úctou naberajú posvätenú vodu, ktorú môžu použiť na posvätenie domov, odohnanie démonov, očistenie duší a tiel a na akúkoľvek inú potrebu.

Duchovná sila svätenej vody

Duchovná sila sviatku a moc Cirkvi sa prejavuje tým, že svätená voda sa mení na vodu duchovne identickú s tou, ktorá sa dotýkala Isusa Christa, keď stál v jordánskych vodách. Je to voda, ktorej sa stvoriteľsky dotkla celá Najsvätejšia Trojica. Toto je dôvod, prečo sa svätená voda nekazí, aj keď je skladovaná v bežných nádobách pri izbovej teplote dlhší čas. Táto voda má aj iné vlastnosti, ktoré pripomínajú vodu pri stvorení sveta: je liečivou, zmýva nielen telesnú nečistotu, ale aj duchovné škvrny. Je to živá voda, ktorá odpudzuje zlo a tým sa stáva ostrou zbraňou v duchovnom boji.

Význam svätenej vody priblížil prot. Mgr. Ján Sovič slovami: „O posvätenosti Jordánskej vody, ktorú posväcuje pravoslávny kňaz snáď málokto zapochybuje. V tejto vode nie je žiadna soľ, ktorá by bránila skaze. Je v nej milosť Svätého Ducha, preto sa svätená voda nekazí, lebo je to ako „živá voda“, ktorá privádza nás do života večného.“

Zvyky a tradície

V pravoslávnej Cirkvi je zvykom, že po bohoslužbe - Povečeriji kňaz kropí veriacich svätenou vodou a veriaci často pozývajú kňaza, aby požehnal aj ich príbytky. Účinky svätenej vody sú vedecky nevysvetliteľné. Zmeny, ktoré sa vo vode pri jej posvätení dejú nie sú len duchovné, ale prejavujú sa aj chemicky. Je to voda, ktorá po posvätení mení svoje molekulárne vlastnosti a stáva sa neskaziteľnou a veľmi čistou. Tieto zmeny si nevedia vysvetliť ani vedci, ktorí už niekoľko rokov túto vodu skúmajú. Neveriaci hľadajú dôvody v silách vesmíru, či magnetických poliach, no veriaci vedia, že za tým stojí všemocný Boh.

Duchovný význam krstu v pravosláví

Sviatosť krstu je nezaslúžiteľný dar, pôsobí vždy blahodarne a má umožniť každej ľudskej bytosti mať podiel na Božej nadprirodzenej milosti. Do našej nesmrteľnej duše sa vtláča nezmazateľný znak, že patríme Kristovi a diabol si na nás nemôže robiť nárok. Svätý krst sa nazýva aj „kúpeľ znovuzrodenia“, pretože človek vzišiel z vody a Ducha Svätého. Svätý krst je základnou bránou celého kresťanstva.

Učenie o vzdušných mýtniciach

„Vzdušné mýtnice“ alebo „colnicami“ sú akési duchovné priechody, ktorými musí prejsť duša po smrti tela a ktoré sú lokalizované v zemskej atmosfére. Toto učenie pochádza z množstva zjavení, ktoré mali pravoslávni svätí. Na každej colnici je duša „preclievaná“, sú tam dvaja besi (démoni), ktorí sa snažia dušu zadržať v jej vzostupe do neba. Prehľadávajú ju, či nenájdu v duši niečo svoje. Pokiaľ sa besom podarí dušu definitívne zadržať, strhnú ju do podsvetia. Ak duša prejde všetkými colnicami, môže prísť do raja,“ vysvetľuje český pravoslávny weblog Ambon.

Portál ďalej pokračuje, že duša človeka po smrti stojí na týchto colniciach tvárou v tvár rôznym vášňam. Človek zároveň na colnici vidí démonov týchto vášní v celej ich škaredosti. „V tej chvíli sa stane niečo veľmi dôležité. Duša stane pred vášňou a môže byť ňou strhnutá, pretože uvidí niečo, čo jej je vlastné, čím žila počas svojho pozemského života, čím sa živila, po čom túžila, s čím NEBOJOVALA, ale, naopak, pestovala to.“

Historické a teologické úvahy o krste v ranej Cirkvi

V prvotnej Cirkvi bol hlavným spôsobom krstu úplný ponor (immersio), ktorý symbolizoval smrť a vzkriesenie s Kristom. Príliš slabí na ponorenie boli teda krstení pokropením; krst sa považoval za platný, hoci niektorí cirkevní otcovia ho vnímali ako menej dokonalý. Krstiteľ (biskup alebo kňaz, prípadne diakon) polial alebo pokropil chorého vodou, pričom predniesol krstnú formulu. Sv. Cyprián z Kartága v 3. storočí potvrdil, že krst pokropením je platný, ak bol vykonaný s vierou a so správnou formuláciou a formou.

Už v prvotnej Cirkvi sa sviatosť krstu udeľovala aj nemluvňatám (sv. Irenej, sv. Cyprián). Taktiež sa v ranej Cirkvi krstu zúčastňovali aj krstní rodičia (susceptores, sponsores). Historické pramene ukazujú, že v prvých storočiach mnohí ľudia, najmä panovníci, odkladali krst na neskorší vek alebo na smrteľnú posteľ, pretože verili, že krst zmyje všetky hriechy. Napríklad cisár Konštantín I. Veľký (* 272 - † 337) sa nechal pokrstiť až krátko pred svojou smrťou. Viera v to, že krst pred smrťou zabezpečí Raj, bola bežná v prvých storočiach po Kr. a teologicky platí, že krst naozaj zmyje všetky hriechy, ale spása samozrejme závisí aj od úprimnej viery a života podľa Božej vôle.

Opakovanie krstu a jeho platnosť

Katolík (a v širšom zmysle kresťan s platným krstom) sa môže krstiť iba raz, pretože krst je nezmazateľná sviatosť, ktorá človeka navždy začleňuje do Kristovej Cirkvi. Krst vtláča do duše nezmazateľný znak (charakter), ktorý sa už nedá zmeniť a ani zopakovať. Vychádza sa pritom zo slov sv. Pavla Apoštola: „Jeden Pán, jedna viera, jeden Krst“ (Ef 4,5).

Ak sa prichádza z inej kresťanskej cirkvi do Pravoslávnej Cirkvi, jeho pôvodný krst sa neopakuje, ak bol vykonaný správne (odznela formula „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“). V prípade, ak bol pokrstený neplatnou formou (napr. niektoré sekty), dostane podmienečný krst (baptismus sub conditione).

V prvotnej Cirkvi boli ustanovené „tri axiómy“:

1. Krst sa udeľuje iba raz a nemožno ho opakovať.
2. Ak existuje pochybnosť o platnosti krstu, môže sa udeliť podmienečný krst.

V ranej Cirkvi sa objavil aj zaujímavý spor medzi pápežom sv. Štefanom I. (254 - 257) a sv. Cypriánom z Kartága (200 - 258), ktorý sa týkal platnosti krstu heretikov a schizmatikov. Sv. Cyprián zastával názor, že krst udelený heretikmi a schizmatikmi je neplatný, pretože mimo Cirkvi niet spásy, a preto konvertitov treba krstiť znova (rebaptismus). Pápež sv. Štefan I. s týmto nesúhlasil. Problém sa vyriešil až o tri storočia neskôr na Nicejskom koncile v roku 325, kde sa potvrdilo, že krst od heretikov je platný, ak bol vykonaný správnou formou.

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku nadväzuje na dedičstvo, ktoré bolo našim národom dané slovanskými apoštolmi, svätými Cyrilom a Metodom. Po potlačení ich diela na území Veľkomoravskej ríše v 9. storočí sa ešte udržiavala slovanská bohoslužba do začiatku 12. storočia v Čechách a na Slovensku, kde v jeho východnej oblasti pretrvala až do našej doby. Na tomto fakte nič nezmenilo ani zavedenie únie v roku 1649.

Počiatky obnovenia pravoslávnej Cirkvi v Čechách, na Slovensku a Podkarpatsku spadajú do druhej polovice 19. storočia. V uhorskej časti Rakúsko-Uhorského štátu sa pravoslávie udržalo vo svojej liturgickej podobe s cirkevnoslovanským jazykom a osobitými karpatoruskými spevmi, aj keď veriaci ľud bol od polovice 17. storočia násilím nútený formálne prijímať cirkevnú úniu s Rímom. Iba pravoslávni Srbi v Uhorsku mali ako obrancovia štátu proti Turkom cirkevnú slobodu a udržali si pravoslávie.

tags: #ako #prebieha #pravoslavny #krst