Čo majú sviatok Všetkých svätých, Pamiatka zosnulých (ľudovo nazývaná Dušičky) a Halloween spoločné? Je toho oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá! Všetky tieto sviatky pripadajú na koniec októbra a začiatok novembra a aj keď majú svoje rozličné významy i históriu, ich korene sú vzájomne prepojené. Na Slovensku sme si 1. novembra pripomenuli Sviatok všetkých svätých, ktorý je zároveň dňom pracovného pokoja, a 2. novembra Pamiatku zosnulých.
Pôvod a význam jesenných sviatkov
Sviatok Všetkých svätých: Počiatky a vývoj
Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých sú kresťanské sviatky, ktoré katolícka cirkev slávi už stáročia. Ich počiatky siahajú až do 4. storočia, kedy sa začal sláviť sviatok Všetkých svätých mučeníkov. Tento univerzálny sviatok vznikol z pragmatického dôvodu - v kresťanskej cirkvi bolo už tak veľké množstvo svätých, že na nich nezostalo miesto v kalendári a cirkev nechcela žiadneho svätého uraziť.
Prvýkrát sa tento sviatok slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prevzal od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Panteón, a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Dátum 13. mája sa spomína aj ako slávenie spomienky Všetkých mučeníkov v Edese. Cirkevní hodnostári sa týmto spôsobom snažili vysporiadať s pohanskými tradíciami - neboli zrušené úplne, ale zároveň dostali nový, kresťanský obsah.
Neskôr pápež Gregor III. (731 - 744) v 8. storočí posvätil v Bazilike svätého Petra kaplnku k úcte Všetkých svätých. Hoci presný dátum posviacky je neznámy, od tohto času sa v niektorých krajinách začal sviatok Všetkých svätých sláviť 1. novembra. Dátum sa zmenil na 1. november aj preto, že na Britských ostrovoch sa cirkev snažila nahradiť pohanský sviatok Samhain, ktorý Kelti slávili v noci z 31. októbra na 1. novembra. Mnísi sa rozhodli ľudové predstavy trochu usmerniť a ponúkli ľuďom namiesto toho kresťanskú verziu. Čoskoro sa 1. novembra začal sláviť aj vo zvyšku katolíckej cirkvi, a to predovšetkým z pragmatických dôvodov - jeseň bola totiž trochu chudobná na cirkevné sviatky a pápež sa snažil zaplniť dieru v liturgickom kalendári.
Pamiatka zosnulých (Dušičky): Modlitby za duše v očistci
Pamiatka zosnulých vznikla ešte o niečo neskôr. Zaslúžili sa o ňu mnísi z clunyjského kláštora vo Francúzsku, a to až v 11. storočí. Kláštor v Cluny bol vtedy kultúrnym a duchovným centrom západnej Európy, kde benediktíni a ich opáti mali veľkú moc a autoritu.
V tejto dobe vykryštalizovala nová viera - viera v očistec. Hoci očistec nie je doslovne spomínaný v Biblii, toto prechodné miesto získalo v predstavách stredoveku dôležité postavenie. Do očistca odchádzajú duše, ktoré sa musia pred vstupom do raja očistiť. Dušičky sa tak stali pripomienkou "ľahkých" hriešnikov, ktorí uviazli v očistci. Mnísi z Cluny pre Dušičky vybrali 2. november a tak sa tento deň spojil so sviatkom Všetkých svätých. Pre cirkev to bolo veľmi výhodné, keďže tieto sviatky znamenali prísun milodarov a peňazí. Ak chcel niekto svojim blízkym v očistci uľaviť, obdaroval kláštor, zaplatil pre zosnulého zádušnú omšu (modlitby mníchov mali zázračné účinky a mŕtvym pomáhali viac ako modlitby obyčajných ľudí), či rozdal almužny chudobným a chorým v jeho mene.
Ľudia v minulosti verili, že sa na Dušičky môžu stretnúť so svojimi blízkymi, ktorí už zomreli. Najčastejším zvykom bolo, že sa lampy naplnili maslom. Mŕtvi si rozohriate maslo mali mazať na rany z očistca a vyliečiť si ich. Ďalším, pre nás už zvláštnym zvykom, bolo sypanie múky či pokrmov do ohňa, aby sa vyhladované duše nakŕmili. Na dedinách sa bežne konala procesia v strašidelných maskách. V domácnostiach by ste si zase všimli, že majú k večeri prestreté o jedno miesto navyše, pre prípad, že by sa niekto z mŕtvych rozhodol pripojiť ku sviatočnej tabuli. A beda, keby chcela gazdinka cez deň zamiesť!
Na tieto zvyky už dnes nenarazíme. Pre nás je bežné, že sa vydávame zdobiť hroby kvetmi a vencami. Naši predkovia by si však klepali na čelo, lebo hroby sa začali na Dušičky zdobiť až počas 19. storočia. Hoci sa nový zvyk ujal pomerne dlho a niektorí súčasníci sa mu dokonca vysmievali, dnes je to pre nás úplná samozrejmosť, a kto sa 2. novembra nevydá na hrob blízkym, aspoň pre nich zapáli sviečku v okne. S Dušičkami je totiž oheň spätý rovnako ako zapaľovanie sviečok. Všetko sú to symboly očisty a ochrany.
Halloween: Od keltského Samhainu po americký fenomén
Slovíčko Halloween vzniklo zo škótskeho All Hallow's Eve, čo je predvečer Všetkých svätých, 31. októbra, kedy sa konala vigília za všetkých zosnulých mučeníkov a svätcov. V mnohom sa podobá už spomínanému keltskému sviatku Samhain a pravdepodobne sa s ním spojil v jedno.
Starí Kelti počas Samhainu uctievali duše mŕtvych predkov. Verili totiž, že sa vracajú do svojich domovov a snažia sa ovládnuť všetko živé. Okrem toho zapaľovali vatry a prinášali obete pohanským božstvám, aby im pomohli prežiť nastávajúce ťažké chladné mesiace. Strašidelné masky si vyrábali, aby ich zlí duchovia nechali na pokoji. Podobne aj naši predkovia verili, že na prelome jesene a zimy môžu duše na jednu noc opustiť podsvetie a vo forme duchov sa prísť pozrieť na svet.
Halloween sa do Ameriky dostal spoločne s migrujúcimi Írmi a Škótmi, ktorí počas 19. storočia húfne odchádzali do USA. Tam sa postupne prispôsoboval novému prostrediu a nadobudol dnešnú podobu akejsi strašidelnej karnevalovej šou, ktorá sa dnes zasa rozširuje v európskych štátoch. Počas Halloweenu sa deti prezliekajú za strašidlá a berú si na seba rôzne masky. Koledníci sa ohlasujú porekadlom "Trick or treat", čo sa prekladá ako "Odmenu, alebo Vám niečo vykonám." Ľudia ich odmeňujú, najčastejšie sladkosťami.
Na Halloween sa, rovnako ako na Dušičky, zapaľujú ohne a sviečky, tentoraz ale preto, aby zastrašili zlých duchov. Symbolom sa stala vydlabaná tekvica so sviečkou. Predtým tieto svietniky pomáhali koledníkom, aby sa v tme nestratili. Hoci už dnes málokto na skutočných duchov verí, Američania Halloween neprestali milovať a užívajú si ho ako deň, kedy sa pozerajú na horory a chodí sa trochu báť.
História Halloweenu
Spoločné tradície na Slovensku a ich vývoj
Na Slovensku je 1. november od roku 1994 dňom pracovného pokoja. Naši predkovia považovali cintoríny za azylové miesta, kde mohli nerušene vykonávať kult a rozvíjať svoje náboženské presvedčenie. Cintoríny boli chránené štátnym zákonom ako posvätné miesto, čo umožňovalo aj chudobným združovať sa v pohrebných bratstvách a vlastniť určitý majetok, vrátane cintorínov a budov na nich postavených.
Na Slovensku je zvykom počas týchto dní navštevovať cintoríny a hroby svojich príbuzných. Tie sú vyzdobené vencami a kvetmi, horia na nich sviece. Vence a kvety vyjadrujú úctu a uznanie životu tých, ktorí už nie sú medzi nami. Kríž, znak utrpenia a smrti, sa stal znakom víťazstva v Kristovom zmŕtvychvstaní. Znakom kríža označovali hroby svojich blízkych aj prví kresťania. Spočiatku však vychádzali z tradície predkresťanskej, ktorá tiež vyjadrovala istú nádej, že človek žije aj po smrti a že smrťou odchádza do prístavu nového, záhrobného života. Na mnohých hroboch z predkresťanskej éry sa objavuje napríklad znak kotvy, ktorý mal naznačiť, že zosnulý už došiel do prístavu v záhrobnom živote. Kresťania prevzali tento symbol, pričom však urobili malú grafickú úpravu.
Veriaci si nielen spomínali na svojich zosnulých, ale zároveň sa za nich modlili a prosili aj privilegovaných svätcov, za ktorých vždy považovali mučeníkov, aby sa za nich prihovárali u Boha. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie, a preto má byť dňom radosti, nie smútku ani strachu. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú a modlia sa za všetkých svätých, ale aj za predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných.
Komercionalizácia a ekologický aspekt sviatkov
Jedna spoločná črta spája všetky tieto sviatky, a to je komercionalizácia. Zarobiť chce každý, rovnako ako si spestriť či uľahčiť život, takže výrobcovia sa pretekajú v ponukách a spotrebitelia ich kupujú. Výsledkom sú hroby zahltené nevkusnými plastovými ozdobami, neekologické olejové sviečky či dokonca umelé baterkové svetielka namiesto obyčajných sviečok a množstvo gýčov s halloweenskou tematikou. Tieto sviatky ekológovia považujú za veľkú záťaž pre planétu, a to najmä pre množstvo plastov.
Kreatívne aktivity a omaľovánky na Halloween
Halloween je ideálny sviatok na rôzne kreatívne aktivity, najmä ak máte malé deti. Okrem toho, že si môžete spoločne vyrobiť halloweensky kostým a vyraziť na niektorú strašidelnú párty, ktorá sa koná vo vašom bydlisku, tematicky vyzdobená domácnosť má tiež svoje čaro. V prípade, že radi pečiete, vytvorte si s deťmi halloweenske koláčiky. Vedeli ste, že sa predtým na Dušičky tiež pieklo špeciálne pečivo, ktorému sa hovorilo všesvatový rožok? Nakúpte si formičky a skúste vytvoriť niečo veselého, ale zároveň trochu strašidelného. Zo slaného cesta sa zasa dajú vyrobiť krásne dekorácie, ktoré môžete nalakovať a vyvesiť na záclony.
Pre milovníkov tvorivosti sú pripravené motívy s halloweenskou tematikou, ktoré si môžete vymaľovať sami alebo spoločne s deťmi. Napríklad, obrazy s motívom Maľovanie podľa čísel perfektne doplnia strašidelnú atmosféru vo vašej domácnosti. A akonáhle Halloween prejde, budú vám robiť radosť aj potom, pretože sa hodia do detskej izby, ale dobre vyzerajú aj v obývacej izbe. K motívu sa často pribalujú nylonové štetce a profesionálne akrylové farby, ktoré aj roky po vymaľovaní stále žiaria ako nové. V balení nájdete aj vzorový obrázok. Stačí vymaľovať každý pliešok na obraze podľa toho, aká farba k nemu patrí, a onedlho pod rukami vznikne hotové umelecké dielo. Maľovanie podľa čísel zvládnu deti i dospelí a je to skvelá zábava na dlhé jesenné večery. Obrazy sú dostupné v rôznych obtiažnostiach, takže si ľahko vyberiete pre seba, ako aj pre vaše ratolesti.
tags: #sviatok #vsetkych #svatych #omalovanka