Sviatok Svätého Štefana, ktorý pripadá na 20. augusta, je jedným z najstarších a najvýznamnejších štátnych a cirkevných sviatkov v Maďarsku. V tento deň si Maďari pripomínajú založenie kresťanského uhorského štátu, tisícročnú existenciu Uhorska a zároveň aj vyhlásenie svojho prvého korunovaného kráľa, Svätého Štefana I., za svätého. V Maďarskej republike je tento deň tiež oficiálnym štátnym sviatkom ako Sviatok ústavy.
História kráľa Svätého Štefana I.
Prvým uhorským kresťanským kniežaťom bol Gejza, ktorý si uvedomil, že zabezpečiť mier v Uhorsku môže jedine prijatím kresťanstva. Jeho syn Vajk, narodený okolo roku 975 v Ostrihome, pri krste dostal meno Štefan. Kráľovské insígnie získal od pápeža Silvestra II. a cirkevný obrad korunovácie sa konal na Vianoce v roku 1000 v Ostrihome.
Počas svojej vlády v rokoch 1000 až 1038 každý rok zvolával kráľovskú radu do mesta Stoličný Belehrad (Székesfehérvár). Táto rada zasadala 15. augusta, v deň Nanebovzatia Panny Márie. Mladý vládca po zjednocovacích bojoch proti odbojným kniežatám upevnil svoju moc a začal budovať občiansku a cirkevnú organizáciu svojej krajiny. V jeho príprave na vládnutie zohrala úlohu kresťanská výchova, neskôr aj podpora manželky Gizely, sestry nemeckého cisára Henricha II.
Štefan I. cirkevnosprávne rozdelil územie na desať diecéz, z toho boli dve arcibiskupstvá (Ostrihom a Kaloča). Zakladal kláštory a položil základy kresťanstva vo svojom štáte. Nemalý význam v christianizácii zeme mali aj mnísi, ktorí sprevádzali misionárov, ako napríklad Sv. Vojtech z Prahy. Benediktínsky rád, reformovaný v 10. storočí podľa francúzskeho kláštora v Cluny, mal veľký význam nielen v duchovnej oblasti, ale aj v šírení svetských potrieb a praktických znalostí. Zavádzali nové poľnohospodárske techniky, učili obyvateľov obhospodarovať pôdu modernými nástrojmi a šírili písanú kultúru.
Štefan v prvom období svojej vlády vydal dva zákonníky, ktoré sa dotýkali cirkevných a majetkových vzťahov, kráľovskej súdnej moci a trestania násilia, pričom zavrhol prax krvnej pomsty. Dal raziť prvé uhorské mince v mincovni v Bratislave. Výchovu svojho syna Imricha zveril biskupovi sv. Gerhardovi. Vo svojom diele "Napomenutia princovi Imrichovi" dáva rady, aký má byť správny vládca, pričom vyzdvihuje vlastnosti ako prispôsobivosť, zbožnosť a toleranciu.
V roku 1031 Imrich utrpel vážne zranenie počas poľovačky, ktorému podľahol vo veku 24 rokov. Posledné roky svojho života musel Štefan prekonávať smútok nad stratou syna aj rôzne intrigy súvisiace s otázkou následníctva. Zomrel 15. augusta 1038 a je pochovaný v Stoličnom Belehrade, v bazilike, ktorú dal vybudovať.
Štefan I. sa stal symbolom celého Uhorska. Jeho panovnícku dráhu začal v Nitre a počas života sa obklopoval cudzincami, ktorí prispeli k modernizácii Uhorska. Arpádovské Uhorsko bolo rovnako slovanské ako maďarské, čo svedčí o národnostnej pestrosti krajiny.
Kráľovstvo Svätého Štefana bolo pevne spojené s kresťanskou Európou a bolo rešpektovanou a silnou monarchiou.
Kanonizácia a vývoj sviatku
V roku 1083 kráľ Ladislav I. dosiahol u pápeža Gregora VII. kanonizáciu Štefana aj jeho syna Imricha. Dátum sviatku bol vtedy preložený z 15. augusta na 20. august. Deň Svätého Štefana je cirkevným sviatkom už takmer 1000 rokov.
Oslavy sviatku prebiehali v závislosti od politickej situácie. Mária Terézia v roku 1771 získala "svätú pravicu" pozostatkov Svätého Štefana a tento deň sa stal národným sviatkom. V roku 1878 ministerské nariadenie stanovilo 20. august ako sviatok maďarskej štátnosti. Názov osláv sa menil: za komunizmu to boli Dožinky (Új kenyér), v rokoch 1949-1989 sa oslavoval Deň ústavy (Alkotmány napja). Od roku 1989 je opäť Sviatok Svätého Štefana. Úplná rehabilitácia sviatku sa uskutočnila v roku 1991, keď parlament rozhodol, že 20. august bude aj úradným štátnym sviatkom Maďarskej republiky.
V roku 1771 pápež Benedikt XIV. znížil počet cirkevných sviatkov, a tak bol sviatok sv. Štefana vylúčený zo zoznamu všeobecných cirkevných sviatočných dní. Panovníčka Mária Terézia (1740-1780) však nariadila obnovenie dňa Sv. Štefana a pridala ho ako národný sviatok do kalendárov. V roku 1771 dala priviesť svätú pravicu pozostatkov Sv. Štefana do Viedne a potom do Budína. Odvtedy sa táto svätá relikvia každoročne 20. augusta prevezie mestom procesiou.
Štefan I. bol v období rokov 995-997 kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva, v rokoch 997-1000 veľkokniežaťom Uhorska a od roku 1000 do roku 1038 bol prvým kráľom Uhorska.
Moderné oslavy a ohňostroj
Ústredné oslavy štátneho sviatku sv. Štefana a maďarskej ústavy vo štvrtok 20. augusta v Budapešti často vyvrcholili tradičným ohňostrojom na Dunaji. Hudbou sprevádzanú šou, v ktorej dostali dôležitú úlohu farby maďarskej národnej trikolóry, sledovali desiatky tisíc Budapešťanov a návštevníkov metropoly na oboch brehoch rieky.
Svetlice a rakety sa odpaľovali z viacerých miest, vrátane armádnych pontónov na Dunaji. Z plavidiel sa vystrelili tisíce rakiet, ďalšie potom z mostov a z Citadely na vrchu Gellért. Prvý ohňostroj bol usporiadaný v Budapešti na výročie založenia štátu v roku 1927 a odvtedy je hlavnou atrakciou štátneho sviatku.
Ohňostroj sa konal často v rôznych poveternostných podmienkach. V roku 2006 počas budapeštianskeho ohňostroja náhle udrela búrka, pri ktorej piati ľudia zomreli a viacerí boli zranení. Vďaka prísnym preventívnym bezpečnostným opatreniam v uplynulých rokoch už k vážnejším nehodám v súvislosti s ohňostrojom nedošlo.
Na ústredných oslavách štátneho sviatku sa zúčastňujú aj najvyšší predstavitelia štátu. Prejavujú sa v ňom posolstvá o potrebe jednoty, ochrany hraníc a zachovania národnej identity. Okrem ohňostroja bývajú súčasťou osláv aj letecké šou, prehliadky plavidiel na Dunaji a slávnostné prísahy dôstojníkov.
Ohňostroj v Budapešti 2025 - Deň svätého Štefana 2025 - 4K
Tento sviatok si pripomínajú po celom Maďarsku a aj v štátoch, kde žije maďarská menšina. Pre mnohých predstavuje symbol štátnosti, kresťanskej viery a tisícročnej histórie.