Prijímanie Eucharistie: Pravidlá a odporúčania

Roku 1986 vydala Národná konferencia katolíckych biskupov usmernenia k svätému prijímaniu. Biskupi vyhlásili, že „katolík sa plne zúčastňuje na slávení Eucharistie, keď ide na sväté prijímanie, čím napĺňa Kristov príkaz, aby jedol jeho telo a pil jeho krv.“ Mali by sme tu zdôrazniť dve veci. Predovšetkým, aby ste mohli ísť na sv. prijímanie, musíte byť v stave milosti. Ak nie ste, páchate svätokrádež, inými slovami, dopúšťate sa neúcty voči niečomu, čo je posvätné. Svätokrádež je hriech (1 Kor 11, 27).

Čo je to ťažký hriech?

Ťažký hriech je to isté ako závažný či smrteľný hriech. Smrteľný hriech je každý hriech, ktorý spĺňa tri podmienky: 1. týka sa vážnej veci, 2. páchate ho pri plnom vedomí a 3. súhlasíte s ním.

Príprava na prijímanie

Mali by sme sa preto najprv zmieriť s Bohom a Cirkvou prostredníctvom sviatosti zmierenia. Ľudia, ktorí neboli na spovedi viac ako rok, by mali dlho a intenzívne porozmýšľať, či sú hodní ísť na prijímanie. Nemali by sme prijímať len preto, že sa nám zdá, že všetci ostatní prijímajú. Sväté prijímanie nie je spoločenská udalosť, je to osobné a dôverné spoločenstvo s Bohom.

Ak sme už dlhší čas neboli na spovedi, mali by sme sa zamyslieť, či nemáme otupenú citlivosť na hriech. Ak sa necítime hriešni, môže to byť preto, že naše duchovné zmysly sú otupené hriechom.

Častosť prijímania

Na sväté prijímanie máme ísť čím častejšie, aspoň každú nedeľu. Spravidla prijímame iba jedenkrát za deň. Dva razy v ten istý deň môžeme prijímať, keď sme druhý raz na celej svätej omši.

Podmienky prijímania Eucharistie

Kto chce prijať Ježiša Krista v eucharistickom prijímaní, musí byť v stave milosti Božej. Ak si je niekto vedomý, že spáchal smrteľný hriech, nesmie prijať Eucharistiu, ak prv nedostal rozhrešenie vo sviatosti pokánia. Všedné hriechy treba oľutovať na začiatku každého eucharistického slávenia.

Cirkev vrelo odporúča veriacim, aby pristúpili k svätému prijímaniu, keď sa zúčastnia na slávení Eucharistie (svätej omši); ukladá im povinnosť urobiť tak aspoň raz do roka vo veľkonočnom období.

Podstata Eucharistie

Sviatosť Eucharistie ustanovil Ježiš Kristus pri svojej poslednej večeri ako pokrm a nápoj pre dušu človeka. Prijímanie sviatosti Eucharistie je požívanie skutočného Tela a Krvi Ježiša Krista spolu s jeho dušou a s jeho božstvom.

Podmienky pre prijatie Eucharistie

K svätému prijímaniu môže pristúpiť iba ten, kto má:

• čisté srdce - bez ťažkého hriechu,
• zachoval eucharistický pôst (aspoň 1 hodinu nič nejesť ani nepiť okrem vody, lieky nerušia pôst)
• dobrý úmysel - pristupuje s vierou a z lásky.

Na sväté prijímanie Cirkev odporúča chodiť pravidelne, aspoň každú nedeľu. Človek môže prijať sv. Eucharistiu maximálne dva razy. Druhý raz však iba ak sa zúčastnil na celej svätej liturgii.

Eucharistia vo východnom obrade

Eucharistia sa vo východnom obrade podáva pod oboma spôsobmi - teda Telo i Krv Ježiša Krista a to pomocou malej lyžičky na to určenej. Z toho dôvodu sa neodporúča vyplazovať jazyk, ale iba dôstojne otvoriť ústa, mierne zakloniť hlavu a počkať, kým kňaz Eucharistiu vloží lyžičkou do úst a následne lyžičku vytiahne.

Príprava detí na prijímanie

Každé pokrstené dieťa môže prijímať Eucharistiu, kým nezačne bezprostrednú prípravu na Prvú sviatosť zmierenia (spravidla do 1. septembra, kedy dieťa začína tretí ročník základnej školy). Eucharistiu ale môže prijímať iba v sprievode rodiča alebo zodpovednej osoby a má byť rodičom poučované, ako a prečo prijímať Eucharistiu.

Príprava na prvú sviatosť zmierenia trvá 2 roky a nahlasuje sa v priebehu septembra, kedy dieťa začína 2. ročník základnej školy. Príprava spočíva predovšetkým v intenzívnej účasti bohoslužieb v cerkvi a to obzvlášť počas nedieľ a prikázaných sviatkov. V druhom roku prípravy sa individuálne dohodnú aj katechetické stretnutia s deťmi a rodičmi. Podstata prípravy nespočíva len v nadobudnutí teoretických znalostí o Bohu a naučení sa nejakých otázok, ale predovšetkým v nadobúdaní osobného vzťahu k Bohu, ku chrámu a k miestnemu spoločenstvu Cirkvi.

V prípade neskoršieho začiatku prípravy sa jednoducho posunie slávnosť sviatosti zmierenia na ďalší rok. Aj dospelý človek, ktorý však ešte nikdy neprijal sviatosť Eucharistie by mal podstúpiť náležitú prípravu na tak významnú sviatosť.

Eucharistický pôst

Všeobecne platné pravidlo eucharistického pôstu existuje. V Rímskokatolíckej cirkvi ho vyjadruje § 1. kánonu 919 Kódexu kánonického práva: „Kto chce prijať najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním zdržiavať akéhokoľvek pokrmu a nápoja iba s výnimkou vody a liekov.“ Ide teda o hodinu pred faktickým prijatím Krista v Eucharistii, nie pred začiatkom sv. omše.

Výnimku z pravidla podľa inštrukcie Immense caritatis majú starí, chorí a tí, čo ich opatrujú. Tí majú zachovať pôst aspoň 15 minút pred sv. prijímaním.

Dôvod a dĺžka pôstu

Dôvodom eucharistického pôstu je prejavenie úcty a lásky Kristovi vo sviatosti. Eucharistický pôst nie je maximálne hodinu pred sv. prijímaním, ale minimálne hodinu. Teda nie je správne, ak by sme si prepočítavali presne na minútu, aby sme mohli jesť „až do poslednej chvíle“ a nakoniec nám bude pár minút do hodiny chýbať, pretože trebárs kňaz mal kratšiu kázeň. Je lepšie z lásky a úcty k Ježišovi mať dlhší pôst ako taký, ktorý nebude ani hodinu. Normálne by človek nemal zomrieť od hladu, ak nebude jesť hodinu a 15 minút.

Netreba pritom zabudnúť, že do roku 1964 bol eucharistický pôst od polnoci toho dňa, keď človek chcel pristúpiť k sv. prijímaniu. Takže súčasná hodina pred sv. prijímaním je v tomto smere výrazne kratšia.

Ak máme tento postoj (prejavovať lásku a úctu Kristovi aj pôstom pred prijatím Najsvätejšej sviatosti), ale trebárs výnimočne sa nám stane, že nám pár minút do hodinového pôstu chýba, kanonický predpis nechápe hodinu v tomto smere v úzkom slova zmysle (teda matematicky presne 60 minút), ale v širšom zmysle slova - ide približne o jednu hodinu.

Dišpenz od eucharistického pôstu

Čo sa týka práva dišpenzovať (teda pre konkrétny prípad oslobodiť od nejakej povinnosti), podľa kánonu 1245 všeobecne od pôstov môže dišpenzovať diecézny biskup, farár alebo predstavený rehoľného inštitútu (tých, ktorí sa nachádzajú v jeho rehoľnom dome dňom i nocou). Diecézny biskup môže dišpenzovať len vo svojej diecéze, farár len vo svojej farnosti alebo svojich farníkov, aj keď sú práve mimo územia farnosti. Lenže toto ustanovenie sa vzťahuje len na pôst počas ustanovených dní pokánia a nevzťahuje sa na eucharistický pôst. Podľa kánonu 87 na základe všeobecných ustanovení o dišpenze, by mal právo dišpenzovať aj od eucharistického pôstu akurát diecézny biskup.

Keďže ide o skutočne krátku dobu, dišpenzy logicky jednoducho nie sú potrebné. Pretože problém väčšinou nastane, keď 1) niekto zabudne, 2) nevie, že bude sv. prijímanie. Prvé dva prípady však nemôžu byť morálnym prehreškom, teda hriechom. Akýkoľvek hriech, aby bol hriechom pre konkrétneho človeka, musí byť totiž spáchaný vedome. Takže ak niekto zabudne alebo nevie, nie je to jeho vedomá činnosť. Teda dišpenz od povinnosti nepotrebuje. V prípade, že niečo jem a spomeniem si, že chcem ísť na sv. prijímanie, mám prestať jesť. V tom prípade pôst zachovám. Ak budem s vedomím blížiaceho sa sv. prijímania pokračovať v jedení, potom je to už iná situácia.

Duchovné sväté prijímanie

Čo sa týka eucharistického pôstu pred duchovným sv. prijímaním - či už v čase koronakrízy, alebo aj inokedy (napríklad keby niektorá kontemplatívna mama chcela ísť aj počas týždňa na sv. omšu a prijať Krista, ale kvôli deťom nemôže - duchovné sv. prijímanie je vtedy veľmi dobrý prostriedok intímneho stretnutia s Ježišom): striktná povinnosť pôstu z kanonického práva pri duchovnom sv. prijímaní nie je.

Láska ku Kristovi má viesť veriaceho, ktorý ho práve prijal, aby po sv. prijímaní (po sv. omši) zotrval v aspoň niekoľko-minútovom vďakyvzdaní. Vynechanie vďakyvzdania je veľkou stratou pre náš duchovný život.

tags: #mozem #ist #na #prijimanie