História a tradície sviatku svätého Valentína

Sviatok svätého Valentína je jedným z najznámejších a najobľúbenejších sviatkov lásky na svete. Každoročne 14. februára si páry, ale aj priatelia a rodina vyjadrujú svoju náklonnosť prostredníctvom darčekov, romantických gest a milých slov. Je to deň, keď si ľudia na celom svete pripomínajú lásku vo všetkých jej podobách - partnerskú, rodinnú aj tú, ktorú venujeme sami sebe. Valentín je príležitosť zastaviť sa, osláviť vzťahy, ktoré nás formujú, a vytvoriť si spomienku, ktorá pretrvá dlhšie než jeden februárový deň.

Historické korene sviatku

Pohanské počiatky a rímske tradície

Korene sviatku siahajú až do antického Ríma. V tom čase, 13. februára, bol tento deň zasvätený bohyni Juno, Jupiterovej manželke, kráľovnej všetkých bohov, ochrankyni žien a svadieb. Nadväzujúc na to, 15. februára, oslavovali Rimania festival s názvom Luperkálie, počas ktorého behali okolo rímskeho pahorku Palatina dvaja ochrancovia stáda pred vlkmi a švihali okolo seba bičom. Tento festival zároveň patril k jednej z mála výnimiek, keď prísne mravy dovoľovali stretnutia chlapcov a dievčat. Dievčatá písali svoje mená na lístočky, ktoré z krčahu vyťahovali chlapci, a potom ich počas celého festivalu sprevádzali. Tieto oslavy často prerastali do bujarých a neviazaných orgií, a preto ich pápež Gelasius I. v roku 494 zakázal. Sviatok svätého Valentína sa začal v katolíckej cirkvi oficiálne sláviť počas pontifikátu pápeža Gelasia I., 14. februára roku 496. Vo svojej podstate vlastne nahradil pohanské sviatky Luperkálií.

Legendy o svätom Valentínovi

Hoci presný pôvod sviatku zostáva zahalený tajomstvom, najznámejšie legendy spájajú Valentína s rímskymi mučeníkmi. V cirkevných prameňoch sa meno Valentín objavuje pri zhruba troch desiatkach svätcov, ktorí žili v období od tretieho do dvadsiateho storočia a zomreli mučeníckou smrťou. Názov sviatku bol podľa etnológa Juraja Zajonca odvodený pravdepodobne len od dvoch svätých Valentínov, ktorých si rímskokatolícka cirkev pripomína práve 14. februára. Prvým je kňaz Valentín Rímsky, druhý biskup Valentín z Terni. Obaja zomreli ako mučeníci v Ríme 14. februára medzi rokmi 268 a 280. Okrem rímskokatolíckej cirkvi si pamiatku pripomína aj anglikánska a evanjelická cirkev. Východné ortodoxné cirkvi zase oslavujú 6. júla pamiatku Valentína Rímskeho a 30. júla pamiatku biskupa Valentína.

Kňaz Valentín Rímsky

Podľa historických dokladov sa smrť Valentína Rímskeho spája s rímskym cisárom Klaudiom II. Gótskym, ktorý ho uväznil a neskôr dal popraviť. Príčinou rozsudku bolo vierovyznanie. Podľa legendy kňaz zázračne vyliečil slepú dievčinu, čím obrátil na kresťanskú vieru viacero Rimanov. Cisár Klaudius II., v snahe vytvoriť mocnú armádu, vydal nariadenie. Všimol si, že slobodní regrúti bojujú statočnejšie a s väčším nasadením ako vojaci, ktorých doma čakajú manželky a deti. Preto zakázal sobáše mladých párov. Kňaz Valentín však nerešpektoval nariadenie svojho cisára a napriek upozorneniam zo strany úradov naďalej v tajnosti sobášil mladých ľudí kresťanským obradom. Jeho činnosť však bola čoskoro odhalená a bol uväznený. Napriek mučeniu odmietol ponuku zachrániť si život zrieknutím sa Krista. Odsúdili ho na mučenie palicovaním, a keď sa ani po ňom nevzdal svojej viery, sťali ho spolu so sv. Máriom - 14. februára.

Biskup Valentín z Terni

Valentín z Terni bol biskupom a zázračne vyliečil ťažko chorého syna rímskeho rečníka Kratóna. Uzdravený chlapec sa dal na štúdium latinčiny a gréčtiny. Tento čin bol natoľko pôsobivý, že sa viacerí Rimania nechali pokrstiť. Aj jemu sa pripisuje legenda o tajných sobášoch, ktoré vykonával pre zamilované páry. Podľa inej legendy bol Valentín zaľúbený do vyliečenej, predtým slepej dievčiny a pred smrťou jej zanechal list s podpisom "Tvoj Valentín". Dievčina potom zasadila na jeho hrobe ružovo kvitnúcu mandľu, ktorá sa stala symbolom oddanej lásky a priateľstva. 14. februára 269 kat mečom ukončil jeho život. Pred svojou popravou stihol prinavrátiť zrak a sluch postihnutej dcére svojho žalárnika.

Patronát svätého Valentína

Valentín je patrónom včelárov, cestujúcich a turistov, mladých ľudí, zamilovaných, snúbencov a manželov, epileptikov, pričom je aj ochrancom pred touto chorobou a navyše aj šťastného manželstva. Hoci v životopisoch svätcov nenájdeme zmienky o ich spojení s láskou a manželstvom, určité vysvetlenie sa dá nájsť v dodnes tradovaných a inovovaných legendách.

Rozšírenie a stredoveké tradície

Sviatok svätého Valentína pochádza z Británie, kde vznikol koncom 14. storočia. Korene má v stredovekom a ranonovovekom kulte svätca. V tomto období sa stal Valentín patrónom romantickej lásky a zamilovaných. Významne k tomu prispel anglický básnik Geoffrey Chaucer so svojou básňou Vtáčí snem. Básnik spojil obdobie, keď si vtáky hľadajú partnerov s dňom 14. februára, ktorý pripadal na Valentína. Je teda akousi paralelou prebúdzania sa prírody a vznikajúcich ľúbostných vzťahov. Obraz sa šíril prostredníctvom medzinárodnej dvorskej kultúry v 14. a 15. storočí.

Valentínska poézia a slávenie sviatku sa v priebehu nasledujúcich storočí rozšírili z Anglicka do Francúzska, Španielska, Nemecka a Holandska. V 17. storočí sa zvyk presunul aj na americký kontinent, odkiaľ sa v pozmenenej podobe vrátil do Európy a v priebehu 20. storočia sa dostal takmer všade.

Zvyky a formy prejavu lásky

Zvyky, ktoré sa viazali k 14. februáru, mali za cieľ získať valentínskeho partnera alebo valentínsku partnerku a prejavovať jemu alebo jej náklonnosť. Samostatnou skupinou zvykov boli tie, ktoré ľudia praktizovali za účelom spoznať budúceho partnera alebo partnerku. Predpokladom pre vznik valentínskeho páru boli vzájomné sympatie. Valentínsky vzťah mal dočasný charakter a viazal sa k tomuto dňu. Trval zvyčajne od jedného sviatku k nasledujúcemu, avšak mohol aj pretrvať. Z obdobia od vzniku sviatku do konca 18. storočia pochádza viacero zvykov a tradícií.

• Výber partnera: Výber partnera valentína a partnerky valentíny sa konal v predvečer alebo ráno v deň sviatku, a to rôznymi spôsobmi. Jednak sa mohli vopred vzájomne dohodnúť. Iným spôsobom bolo losovanie, keď si ľudia vybrali náhodne. Existovala i predstava o vytvorení ľúbostného vzťahu pri prvom stretnutí slobodného muža a slobodnej ženy v deň sviatku. Verilo sa, že dievka sa vydá za toho slobodného mládenca, ktorého uvidí ako prvého v spomenutý sviatočný deň.
• Spoločenské kontakty: Valentínske párovanie nebolo len o hľadaní a získavaní partnera či partnerky, ale aj príležitosťou na udržanie a upevnenie spoločenských kontaktov a prejavenie sympatií medzi príbuznými a priateľmi. Páry mohli tvoriť rodinní priatelia či iné blízke osoby, pričom ich vytvárali vydaté ženy a ženatí muži, ktorí však neboli manželmi. Valentínom či valentínou mohli byť aj deti. Ústrednou myšlienkou sviatku je prejavenie sympatií a náklonnosti blízkej osobe. Partneri sa vzájomne oslovovali ako valentín a valentína.
• Valentínky: Za azda najstarší text, v ktorom sa takéto oslovenie objavuje, sa považuje báseň francúzskeho vojvodu Karola Orleánskeho z roku 1420. Svoju manželku v nej oslovil moja sladká Valentína. Valentínovia prejavovali lásku svojim valentínam prostredníctvom poézie, ktorú buď prednášali, alebo im ju dávali ako list. Z ľúbostných básní sa postupne stali pozdravy vo forme listu či pohľadnice, ktoré sa nazývajú valentínky. Práve ony sa považujú za prvý druh pohľadnice a tradícia ich zasielania bola známa v Anglicku už v 16. storočí. Pohľadnice sa v minulosti ručne vyrábali a obsahovali rôzne symboly lásky - kupid alebo amor, srdce, vtáky, kvety či uzol lásky. Existovali dokonca aj rôzne príručky na písanie prianí. Prvé tlačené valentínky z Britských ostrovov pochádzajú z konca 18. storočia, pričom v priebehu nasledujúceho storočia sa tešili veľkej obľube. Svedčí o tom aj fakt, že v polovici 20. storočia sa objavilo ich masové používanie.
• Obdarovávanie: So sviatkom sa spája aj obdarovávanie partnerky. Tento zvyk bol rozšírený najmä medzi dvorskou aristokraciou v dobe renesancie, no postupne sa dostal aj medzi strednú triedu. Muži dávali svojim valentínam drahé šperky a rôzne spomienkové predmety.

Moderné oslavy a celosvetové zvyky

V Spojených štátoch amerických sa spočiatku sviatok neslávil. Zmenilo sa to v polovici 19. storočia s rozvojom konzumnej kultúry a romantizmu. Význam Valentína rapídne vzrástol a stal sa sviatkom, ktorý ľudia oslavovali naprieč krajinou. Vplyvom komerčnej revolúcie sa sviatok premenil do modernej, súčasnej podoby. Oslavy sa už neviazali iba na tento deň, ale reklamy a tovar sa začali vzťahovať na dlhšie obdobie. Neslávila sa už len romantická láska, ale aj láska medzi rodičmi a deťmi či inými blízkymi osobami. Valentín sa v pozmenenej podobe v 20. storočí postupne rozšíril z USA a Veľkej Británie do európskych krajín, v ktorých už mal tradíciu, ale i tam, kam sa ešte predtým nedostal.

Dnes je Valentín vnímaný predovšetkým ako deň zamilovaných, no jeho skutočné posolstvo je oveľa hlbšie. Nejde len o romantiku, ale aj o oslavu lásky vo všetkých jej podobách - lásky k partnerovi, priateľom, rodine či dokonca k sebe samému. Obdarovávanie je súčasťou tohto sviatku preto, že darčeky symbolizujú našu pozornosť a starostlivosť o druhého. Nemusí to byť nič veľkolepé - dôležité je, že prichádza zo srdca.

Valentínske zvyky a tradície vo svete

Každá krajina má svoje jedinečné tradície a zvyky spojené s týmto dňom:

• USA a Kanada: Valentín je tu veľkým komerčným sviatkom. Ľudia si vymieňajú čokolády, kvety, šperky či ručne písané pohľadnice nazývané valentínky. Patrí medzi najsledovanejšie sviatky roka s výraznejšími darčekmi a personalizovanými predmetmi.
• Veľká Británia: Okrem klasických darčekov sa tu zachovala aj stará tradícia anonymných vyznaní.
• Francúzsko: Krajina lásky oslavuje Valentína vo veľkom štýle. Zamilovaní si vymieňajú darčeky, luxusné čokolády a kvety. Obdobie medzi 12. a 14. februárom je čas, kedy sú francúzske príbytky ozdobené ružami, stromy zas valentínskymi kartami.
• Taliansko: Valentín sa tu nesie v duchu romantických prechádzok, večerí pri sviečkach a výmeny červených ruží, ktoré sú symbolom lásky. Zaľúbenci si dávajú aj čokoládové cukrovinky s lieskovcami, nazývané baci perugina.
• Japonsko: Valentín tu má netradičný priebeh - 14. februára ženy darujú mužom čokoládu. Existujú rôzne druhy - giri choco (zdvorilostná čokoláda pre kolegov a známych) a honmei choco (čokoláda pre milovaného muža). O mesiac neskôr, 14. marca na tzv. White Day, muži toto gesto opätujú.
• Južná Kórea: Podobne ako v Japonsku, tu ženy obdarúvajú mužov 14. februára a muži im to vrátia na Biely deň. Navyše, 14. apríla existuje tzv. Čierny deň, keď nezadaní spoločne večerajú jajangmyeon (čierne rezance), aby si pripomenuli svoj slobodný stav. Kórejčania oslavujú lásku 14. deň v každom mesiaci, napr. v decembri je to Deň objatia, v júni Deň bozkov, v máji Deň ruží.
• Dánsko: Muži tu posielajú ženám anonymné básničky nazývané gaekkebrev.
• Fínsko a Estónsko: Tu má Valentín názov Sviatok priateľstva (Ystävänpäivä vo Fínsku, Sõbrapäev v Estónsku), a je zameraný na oslavu priateľských vzťahov. V Estónsku sú tiež známe mosty pri vodopáde, ktoré sú ozdobené visiacimi zámkami lásky.
• Latinská Amerika: V krajinách ako Mexiko, Brazília či Kolumbia sa Valentín oslavuje ako „Día del Amor y la Amistad“ - teda Deň lásky a priateľstva, čo zdôrazňuje širší záber sviatku.
• Bulharsko: V Bulharsku oslavujú sviatok ako Deň sv. Trifona Zarezana. Korene siahajú do dávnej minulosti a spájajú sa s bohom vína Dionýzom. Páry vyhľadávajú miesta, kde môžu byť osamote.
• Rumunsko: Rumuni oslavujú deň zaľúbených až 24. februára. Tento deň sa spája aj s príchodom jari. Muži a ženy si navzájom darujú snežienky.
• Filipíny: 14. február je na Filipínach príležitosť na hromadné svadby. Stovky, niekedy až tisícky mladých párov uzavrú manželstvo.
• Wales: Zvyk sa traduje už zo 16. storočia. Otec dcéry na vydaj sa potreboval uistiť, že budúci zať sa dokáže postarať o ženu a rodinu. Dôkazom bola ručne vyrobená lyžica. V súčasnej dobe si páry 25. januára, na Deň svätého Dwynwena (patrónky waleských milencov), vymieňajú drevené lyžice lásky.
• Brazília: 12. júna, deň pred sv. Antonom (ktorý je tu považovaný za patróna manželstva), sa v Brazílii slávi Dia dos Namorados (Deň milencov).
• Írsko: V Írsku sa s láskou spája štvorlístok.
• Argentína: Tento vášnivý národ vyhradil celý jeden júlový týždeň na oslavu bozkov. Je známy pod označením Týždeň sladkostí.
• Česká republika a Slovensko: U našich susedov, tak ako aj u nás, sa láska oslavuje v máji, napríklad prvého mája pod rozkvitnutou čerešňou. Valentín je vnímaný skôr ako moderný zvyk, ktorý si postupne našiel pevné miesto - ľudia volia drobné, osobné darčeky a dôraz kladú na spoločne strávený čas. Na Slovensku prevláda podobná tradícia, doplnená o silnú obľubu symbolických šperkov a kvetov ako jemného vyjadrenia vzťahu.

Nové tradície a moderné podoby

V súčasnosti vznikajú aj rôzne nové tradície spojené s Valentínom. Príkladom sú autobusové či vlakové linky, ktoré sú určené na zoznamovanie sa cestujúcich. Zvyk je rozšírený napríklad v Estónsku, kde majú autobus lásky, alebo v Nemecku, v ktorom jazdí Flirt Express. Iným zvykom je zase zamykanie zámky lásky s monogramami zaľúbených na mostoch po celom svete. Valentín sa spája aj s neoficiálnym sviatkom nezadaných, ktorý sa nazýva Deň slobodných alebo Deň singlov. V Európe sa slávi podľa krajiny 13., 14. alebo 15. februára. Slávia ho nezadaní a stretávajú sa aj preto, aby si navzájom pripomenuli, že v živote môžu byť spokojní, aj keď sú sami.

Symbolika Valentína: Ruže, srdcia, farby a darčeky

Valentín je spätý hneď s niekoľkými symbolmi, ktoré ľudia po celom svete používajú na vyjadrenie citu. Každý z nich hovorí niečo trochu iné, no všetky majú spoločný základ: pripomínajú, že láska sa dá zdieľať aj tými najjednoduchšími gestami.

• Červená ruža: Je symbolom lásky nielen v Európe. Je to kvet, ktorý vyjadruje hĺbku citu, odvahu aj nehu.
• Srdce: Tvar, ktorý sa stal metaforou lásky a vzťahov.
• Farby: Ružová, červená, biela - farby, ktoré nesú nehu, vášeň aj čistotu úmyslu.
• Darčeky: Nemusia byť veľké, ale mali by byť premyslené. Pre Valentín je typické obdarovanie milovanej osoby kvetmi, čokoládou, valentínskymi kartami. Mnohí siahnu po drahších a hodnotnejších daroch, ako sú šperky, spodná bielizeň či romantické pobyty. V súčasnosti darujúci prihliadajú aj na praktickú a funkčnú stránku darčeka.

Prečo sa na Valentína dávajú šperky?

Šperky sa stali jedným z najsilnejších valentínskych gest z niekoľkých dôvodov:

• majú trvalú hodnotu,
• nesú osobný príbeh,
• pripomínajú moment, na ktorý nechcete zabudnúť,
• sú v kontakte s telom a stávajú sa súčasťou každodenného života.

Valentín z pohľadu psychológie

Valentín z pohľadu psychológie priťahuje pozornosť práve tým, že rozdeľuje rovnako ako spája. Pre niektorých je to obľúbený sviatok, ktorý im umožňuje na chvíľu spomaliť a vedome oceniť vzťahy, ktoré vo svojom živote majú. Iní sa naopak cítia pod tlakom. Prekáža im očakávanie, komerčné poňatie sviatku alebo predstava, že by mali svoju náklonnosť dokazovať práve v tento jeden deň. Pre túto skupinu môže byť Valentín skôr stresujúcim než radostným momentom.

Nech už patríte do ktorejkoľvek skupiny, najdôležitejšie je zvoliť taký spôsob oslavy, ktorý je vám skutočne vlastný. Podstatou Valentína napokon nie je dátum v kalendári, ale návrat k tomu, čo je nám blízke - k úprimnosti, pozornosti a malým gestám, ktoré dávajú vzťahom zmysel.

Galentine’s Day - oslava ženského priateľstva

Popri Valentíne sa v posledných rokoch objavuje aj iný obľúbený februárový sviatok: Galentine’s Day. Oslavuje sa 13. februára, teda deň pred Valentínom, a jeho hlavnou myšlienkou je oslava ženských priateľstiev.

Pôvodne vznikol ako vtipná scéna v americkom seriáli Parks and Recreation, no rýchlo sa premenil na globálny trend. Galentine’s Day zdôrazňuje, že vzťahy, ktoré formujú náš život, nie sú len romantické - sú to aj priateľstvá, vzájomná podpora a chvíle, keď si ženy doprajú spoločný čas len pre seba.

tags: #sviatok #svaty #valentin