Pripomienka 201. výročia narodenia Ľudovíta Štúra
Význam diela kodifikátora jednotného spisovného slovenského jazyka, Ľudovíta Štúra, pre súčasnú našu štátnosť a jeho zásluhy pre jej vznik, vyzdvihli poprední činitelia Slovenskej národnej strany a Matice slovenskej na spomienkových oslavách 201. výročia narodenia tohto nášho velikána v Modre, v sobotu 29. októbra 2016.
Zo všetkých prejavov sálala túžba po slovanskej vzájomnosti, tak dôležitej pre všetky slovanské národy i v dnešnej dobe, a o ktorú sa tak vehementne zasadzoval práve Ľudovít Štúr. Poslanec NR SR a podpredseda SNS Anton Hrnko a predseda Matice slovenskej Marián Tkáč vyjadrili podporu pripomínaniu si významných Slovákov, vďaka ktorým sme tu ako samostatný národ, v každom období a nielen pri okrúhlych výročiach.
Myšlienka slovanskej vzájomnosti dominovala v prejavoch správcu Matice slovenskej a šéfredaktora Štúrových SNN, Maroša Smolca, krajského predsedu Matice slovenskej Jozefa Baču, ako i v príhovore krajskej predsedníčky SNS Bratislavského kraja Dagmar Kramplovej, ktorá v závere príhovoru vyslovila prianie, aby sme to, čo sme v prejavoch počuli, šírili ďalej a dali tým jasne najavo naše národné a proslovanské cítenie. Dobové predmety a dokumenty v Múzeu Ľudovíta Štúra, kam mnohí účastníci prijali pozvanie jeho riaditeľky, Viery Jančovičovej, umocnili pocit národnej spolupatričnosti.
Dátum a miesto narodenia
V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch aj v popularizačných materiáloch sa uvádzajú dva dátumy narodenia Ľudovíta Štúra: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, zatiaľ čo druhý je uvedený v matrike pokrstených Evanjelickej a. v. cirkvi.
Podľa popredného znalca genealógie rodiny Štúrovcov Pavla Horvátha (1926 - 1999) nejednotnosť v dátume narodenia Ľudovíta Štúra zapríčinil Jozef Miloslav Hurban. Ten dátum v matričnom zápise o Štúrovom krste - 29. október - pokladal za dátum narodenia a uviedol ho v Štúrovom životopise. Ľudovít Štúr sa však podľa rodinnej tradície narodil o deň skôr, teda 28. októbra 1815.
Ľudovít Štúr sa narodil v evanjelickej rodine v Uhrovci - v tom istom dome, v ktorom sa o viac ako storočie neskôr, 27. novembra 1921, narodila ďalšia významná slovenská osobnosť Alexander Dubček. Ich rodný dom v Uhrovci je od roku 1965 národnou kultúrnou pamiatkou. Expozíciu v rodnom dome Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka sprístupnili počas celonárodnej spomienky na Ľudovíta Štúra pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia. Dnes, 28. októbra 2025, si pripomíname 210 rokov od narodenia Ľudovíta Velislava Štúra, jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín.
Raný život a vzdelanie
Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine, kde získal aj základné vzdelanie. Bol synom evanjelického učiteľa a kantora Samuela Štúra. V roku 1827 začal študovať na nižšom gymnáziu v Rábe (dnešný Györ) a o dva roky neskôr na Evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1838 odišiel na vysokoškolské štúdiá do Halle, aby si rozšíril vedomosti na tamojšej univerzite, alma mater evanjelických vzdelancov takmer z celého slovanského sveta.
Národno-obrodenecká činnosť
Spoločnosť česko-slovanská a výlet na Devín
Už počas štúdií v Bratislave sa Ľudovít Štúr podieľal na priekopníckej práci v Spoločnosti česko-slovanskej. Najprv pracoval pod vedením svojho brata Karola Štúra, potom sa postupne stal jej zapisovateľom, tajomníkom a napokon v rokoch 1835 - 1837 predsedom. Jeho zásluhou sa pôvodná náplň Spoločnosti - cvičenia v slovanských jazykoch - rozšírila na prednášky z oblasti histórie a kultúry slovanských národov. Štúr postupne získal vedúce postavenie medzi slovenskou študujúcou mládežou.
Dobre známa je i skutočnosť, že v rámci Spoločnosti Štúr organizoval výlety študentov po okolí Bratislavy, kde ich zoznamoval s históriou daného miesta, recitovali slovenské básne a spievali národné piesne. Pamätnou sa stal výlet študentov bratislavského lýcea pod vedením Ľudovíta Štúra na Devín 24. apríla 1836. Táto vychádzka vošla do dejín ako „národný krst“ a bola jedným z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storočia. Na ňom sa zaviazali slúžiť národu a zároveň prijali slovanské mená. Ľudovít Štúr si zvolil meno Velislav.
Literárna tvorba a vplyv na štúrovcov
Štúr povzbudzoval svojich žiakov aj k literárnej tvorbe: na zasadnutiach čítali a navzájom si hodnotili svoje prvotiny (písali v češtine) a najlepšie z nich zaznamenávali do tzv. pamätníc. V roku 1836 vydali výber z nich v almanachu, čiže zborníku Plody (Plody zboru učenců řeči čekoskoslowanské prešporského), ktorý redigoval Ľudovít Štúr a Ctiboh Zoch. V úvode k almanachu sa hovorí, že mladá generácia ním chce upozorniť na svoju tvorbu a prispieť k rozvoju kultúrneho a literárneho života.
Štúr postupne viedol svojich žiakov k tvorbe v slovenčine a k tomu, aby čerpali z bohatých žriediel ľudovej slovesnosti a venovali sa službe národu. Viedol ich k revolučnoromantickému postoju - básnik nemá vzdychať nad sebou a svojím osudom, ale svojou tvorbou musí bojovať za ideály slobody a spravodlivosti, za lepšiu budúcnosť národa. Isté je, že bez Štúra by sme nemali takých velikánov, ako boli Samo Chalupka, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Ján Kalinčiak, Michal Miloslav Hodža či Jozef Miloslav Hurban - a pre nás je významné aj to, že to napospol boli evanjelici a väčšina z nich pôsobila v kňazskom povolaní. Len Janko Kráľ, najrevolučnejší štúrovský básnik, nebol Štúrovým žiakom, lebo študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči. „Napáchol“ štúrovskými ideálmi, keď do Levoče v roku 1843 prišli bratislavskí lyceáni na protest proti zosadeniu Štúra z námestníctva na katedre profesora Palkoviča. Zaslúžil sa o to gróf Karol Zay, generálny inšpektor Evanjelickej a. v. cirkvi v Uhorsku, ktorý si zaumienil, že prostredníctvom cirkvi pomaďarčí celé Uhorsko.
Film, ktorý zachytil svet predtým, ako sa zmenil #história #históriapôvodnýchameričanov #vzácnezábery
Kodifikácia spisovného slovenského jazyka
Práve od roku 1843, keď sa uskutočnilo pamätné stretnutie Štúra, Hurbana a Hodžu u Jána Hollého na Dobrej Vode k otázke spisovnej slovenčiny, sa Štúr intenzívne venoval myšlienke uzákonenia slovenčiny ako spisovného jazyka. Vrcholom Štúrovej politickej a kultúrnej činnosti pred revolučnými rokmi 1848 - 1849 bolo ustanovenie novej spisovnej slovenčiny.
Rozhodnutie padlo v júli 1843 na fare v Hlbokom, kde sa Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovného slovenského jazyka, pričom za základ zobrali stredoslovenské nárečie. Kodifikáciu spisovného jazyka Štúr založil rovnako ako Anton Bernolák na fonetickom princípe „píš, ako počuješ“; na rozdiel od Bernoláka však vychádzal z kultúrnej stredoslovenčiny, ktorú považoval za najľúbeznejšiu a pre Slovákov najreprezentatívnejšiu - hoci sám vyrástol na západe Slovenska.
V Štúrovej slovenčine vyšiel už 2. ročník almanachu Nitra (1844). Vznikol však spor nielen s katolíckymi bernolákovcami, ale aj s evanjelikmi - zástancami českoslovenčiny či biblickej češtiny. Ján Kollár, evanjelický farár v Budapešti, zorganizoval vydanie zborníka proti novej slovenčine Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846), do ktorého prispel aj Pavel Jozef Šafárik. Otázka spoločného spisovného jazyka sa vyriešila až v roku 1852 tzv. hodžovsko-hattalovskou reformou, keď došlo k určitým ústupkom na oboch stranách. Hodžovi sa podarilo presadiť historický princíp - čo malo za následok zavedenie ypsilonu. Vďaka tomu máme aj ä, ia, ie, iu, ô a písanie d, t, n, l bez mäkčeňa pred e, i a dvojhláskami.
Politická kariéra a povstanie
V lete roku 1844 založili Štúr, Hurban a Hodža spoločne v Liptovskom Mikuláši spolok Tatrín, ktorý vydával Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Ako 32-ročný sa stal Ľudovít Štúr v roku 1847 poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. V tejto funkcii obhajoval práva Slovákov a požadoval rovnoprávnosť slovenského národa v rámci Uhorska.
Patril aj medzi vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848 - 1849, keď sa stal organizátorom ozbrojeného boja Slovákov za národné oslobodenie.
Posledné roky v Modre a smrť
Po porážke revolúcie sa Štúr venoval literárnej tvorbe a vedeckej práci v oblasti slavistiky, najskôr v rodnom Uhrovci a od roku 1851 v Modre. Keď jeho brat Karol Štúr, ktorý pôsobil ako profesor a rektor na Evanjelickom gymnáziu v Modre, zomrel ako 40-ročný a zanechal po sebe sedem detí, Ľudovít sa presťahoval do Modry, aby sa postaral o bratovu rodinu.
Roky v Modre však neboli pre Ľudovíta Štúra šťastné: sklamaný neúspechom Slovenského povstania v rokoch 1848 - 1849, zasiahnutý smrťou brata aj Adely Ostrolúckej, žil v Modre bez stáleho zamestnania a pod policajným dozorom. Naďalej sa venoval písaniu svojich diel a prispievaniu do Hurbanových Slovenských pohľadov.
Dňa 22. decembra 1855 sa na poľovačke za Modrou nešťastne postrelil. Ľudovít Štúr zomrel na následky týchto zranení 12. januára 1856 v Modre vo veku 40 rokov.
Odkaz a vyznamenania
Ľudovít Štúr bol národný buditeľ, politik, filozof, historik, spisovateľ, jazykovedec, publicista a pedagóg, ktorý svojou prácou položil základy modernej slovenčiny a národného uvedomenia. Na znak úcty k najvýznamnejšiemu predstaviteľovi slovenského národného života prvej polovice 19. storočia a kodifikátorovi slovenského spisovného jazyka, udeľuje prezident SR významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra od roku 1994. Príslušný zákon č. 241 prijala Národná rada (NR) SR 20. októbra 1993 s účinnosťou od 1. januára 1994.
Krajanské združenie BONA FIDE pri príležitosti 210. výročia narodenia prináša v rámci projektu Slovenská mozaika 20. diel zvukovej relácie venovanej životu a odkazu Ľudovíta Štúra.