Svätá Klára z Assisi, pôvodným menom Chiara Offreduccio, sa narodila 16. júla 1194 v talianskom meste Assisi do váženej šľachtickej rodiny. Bola treťou dcérou Favaroneho z Offreducci a Hortolany, ktorá bola známa svojou hlbokou zbožnosťou. Už od útleho detstva prejavovala Klára mimoriadnu citlivosť pre duchovné záležitosti. Namiesto prepychového života, ktorý jej spoločenské postavenie umožňovalo, trávila často čas v modlitbe a rozjímaní. Pod svojimi drahými šatami nosila už od detstva drsné kajúcne rúcho, odopierala si jedlo a nosila ho radšej chudobným. Rodičia ju častokrát našli, ako sa takmer celú noc modlila a spávala na zemi.
Stretnutie so svätým Františkom a radikálne rozhodnutie
V čase, keď Klára dospievala, Assisi žilo príkladom svätého Františka, ktorý opustil všetko otcovo bohatstvo a začal žiť v chudobe a pokore. Okolo roku 1210 sa mladá Klára stretla so svätým Františkom z Assisi a pod jeho vplyvom pocítila silnú túžbu zasvätiť sa Kristovi. Hoci jej rodičia už vybrali ženícha, Klára sa vo veku 16 rokov rozhodla stať mníškou.
Na Kvetnú nedeľu, 18. marca 1212, utiekla Klára z rodného domu. V Porciunkule ju už čakal svätý František s rehoľníkmi. Tam jej František odstrihol vlasy, symbol jej spoločenského postavenia, a namiesto drahého vrchného rúcha jej dal drsné mníšske františkánske rúcho. Po zaspievaní chválospevu „Teba, Bože, chválime“ ju odviedli do kláštora k benediktínkam v Badia (Insula Romana), pretože ešte neexistovala ženská vetva františkánov.
Odpor rodiny a založenie nového spoločenstva
Klárin otec zúril a chcel ju násilím odviesť z kláštora, presvedčený, že ju tam privliekli násilím. Keď sa však jeho dvanásti muži snažili Kláru odviesť, oťažela natoľko, že ňou nevládali pohnúť. Keď sa jej strýko pokúsil udrieť, ruka mu zmeravela. Klára vtedy objala oltár a zvolala: „Viete, že si nežiadam iného ženícha ako Ježiša. Jeho som si vyvolila a neopustím ho.“
Zakrátko utiekla do kláštora aj Klárina mladšia sestra Anežka, a ostala po jej boku. Po smrti otca sa k nim pridala aj ich matka Hortolana a iné vznešené dievčatá z Assisi. Svätý František im pripravil malé prístrešie pri kostolíku svätého Damiána, ktorý im daroval miestny biskup z Assisi. Tak sa zrodil Druhý františkánsky rád, pôvodne nazývaný „chudobné panie od svätého Damiána“ alebo „damiánky“, neskôr známe ako klarisky. V roku 1215 si sestry zvolili svätú Kláru za svoju predstavenú, hoci sa tomu spočiatku vzpierala.
Život v radikálnej chudobe a kontemplácii
Svätá Klára viedla život v prísnej chudobe, poslušnosti, odriekaní a klauzúre. Zásadným prvkom jej spirituality bola absolútna chudoba. Sestry nesmeli mať žiaden majetok, spoločný ani osobný, a žiť mali len z almužny a ručných prác. Ich rúcho bolo drsné a chudobné, nenosili obuv, nejedli mäso a zaviazali sa sľubom mlčanlivosti.
Prvé pravidlá spoločenstva napísal na požiadanie svätej Kláry svätý František. Neskôr ich ona sama sformulovala a prepracovala, pričom si vyžiadala a v roku 1228 od pápeža Gregora IX. získala takzvané „Privilegium Paupertatis“ (Výsadu chudoby). Toto právo nebyť viazaná na žiadny hmotný majetok bolo novátorské a Klára na ňom neústupne trvala, napriek snahám pápežov Gregora IX. a Inocenta IV. o jeho zmiernenie. Pápež Inocent IV. schválil revidované pravidlá jej rádu len dva dni pred jej smrťou.
Klára bola príkladom v zachovávaní týchto prísnych pravidiel. Milovala Krista z celej duše, neúnavne pracovala a s láskou sa starala o svoje spolusestry. Vynikala v prísnom umŕtvovaní: v tunike nosila všité tŕne, pestovala flagelantizmus, spávala na holej zemi s kusom dreva pod hlavou, nenosila obuv a počas pôstneho obdobia jedávala iba trikrát do týždňa - suchý chlieb a vodu. Väčšiu časť noci trávila v modlitbách a rozjímaní o Kristovom utrpení.
Trpela silnými bolesťami a takmer tridsať rokov bola pripútaná na lôžko, nikdy sa však nesťažovala. Bola šťastná, že môže trpieť spolu s Kristom, a svoje bolesti obetovala za obrátenie hriešneho sveta. Počas choroby robila aspoň ručné práce, aby nezaháľala. Hovorila, že práve v čase, keď rozjímala o Kristovom utrpení, sa jej bolesti zmiernili. Napriek svojmu postaveniu predstavenou kláštora sa považovala za poslednú zo sestier. Svätý František z Assisi ju dokonca žiadal, aby viac dbala o svoje zdravie a neničila si ho.
Zázraky a Božie zásahy
Život svätej Kláry bol sprevádzaný viacerými mimoriadnymi udalosťami. K jej najznámejším zázrakom patrí odvrátenie pohanských Saracénov. V roku 1240, počas útoku vojsk cisára Fridricha II. (vrátane moslimských žoldnierov) na Assisi, ohrozovali kláštor svätého Damiána. Klára, hoci bola chorá, sa nechala odviesť na nádvorie v blízkosti mestských hradieb. Tam v rukách držala monštranciu s Najsvätejšou sviatosťou oltárnou, pozdvihla ju k nebu a modlila sa: „Dopustíš Pane na nebesiach, aby tvoje verné a slabé služobnice padli do rúk neveriacich? Nemôžem ich ochrániť, no ja Ti dôverujem, a preto všetky sestry zverujem do Tvojej starostlivosti. Zachráň ich z tohto nebezpečenstva.“ Milostivý Boh jej modlitbu vypočul a Saracéni zázračne ustúpili.
Svätá Klára zachránila Assisi ešte raz o niekoľko rokov neskôr pred jednotkami z talianskeho mesta Averso. K jej zázrakom patrí aj to, že mocou kríža vyháňala diablov a uzdravovala chorých. Počas vianočnej omše v roku 1252, ktorej sa pre chorobu nemohla zúčastniť, zázračne počula spevy a videla jasličky vo svojej cele. "Kvietky" františkánskeho rádu tiež rozprávajú o zázraku, keď rozmnožila chlieb pre 50 sestier a tiež v prítomnosti pápeža Gregora IX., pričom sa na požehnaných chleboch ukázal jasný znak kríža.
Smrť, kanonizácia a trvalý odkaz
V roku 1253 sa Klárine neutíchajúce telesné bolesti ešte viac zhoršili. Vyspovedala sa a nechala sa zaopatriť sviatosťami. Práve v ten deň, dva dni pred jej smrťou, zavítal nečakane do Assisi pápež Inocent IV., ktorý bol na ceste z Peruggie. Hlboko dojatý duchovnou krásou tejto krehkej ženy jej udelil apoštolské požehnanie a plnomocné odpustky. Svätá Klára sa rozlúčila so sestrami klariskami, ktoré stáli pri jej smrteľnej posteli. Zomrela 11. augusta 1253 v Assisi, vo veku 59 rokov, so slovami na perách: „Kráčaj duša moja dôverne z tohto sveta. Neboj sa, máš toho najlepšieho sprievodcu, Kristus, ktorý ťa stvoril, Ťa prijme do svojho náručia.“ Potom pobozkala kríž a ticho skonala.
Jej pohrebu sa zúčastnil sám pápež Inocent IV. Telo svätej Kláry bolo pochované v kláštore svätého Juraja, kde neskôr nad jej hrobom postavili Baziliku svätej Kláry. V roku 1260 boli jej pozostatky prenesené do tejto baziliky v Assisi a v roku 1872 boli uložené do novovybudovanej krypty, kde spočívajú dodnes. Rýchlosť jej kanonizačného procesu svedčí o širokom uznaní jej svätosti: pápež Alexander IV. ju vyhlásil za svätú 15. augusta 1255, len dva roky po jej smrti.
Klára na konci svojho života povedala bratovi Reinoldovi: „Najdrahší brat! Odkedy som poznala milosť nášho Pána Ježiša Krista skrze Jeho služobníka Františka, žiadna bolesť, žiadna choroba mi nebola nepríjemná.“ Jej srdce bolo, podobne ako u svätého Františka, „pribité na dreve kríža“.
SVÄTÁ KLARA Z ASSISI: „TEN INÝ FRANTIŠEK“
Patronát a duchovné dedičstvo
Svätá Klára z Assisi je patrónkou klarisiek, Assisi, zlatníkov, výšivkárok, sklenárov, maliarov na skle. Je vzývaná proti horúčke a očným chorobám, slepým. V roku 1958 ju pápež Pius XII. vyhlásil za patrónku televízie (vďaka zázraku vianočného videnia), ako aj rádia, telegrafov a telefonistov, a tiež práčok.
Jej učenie a sláva sa rýchlo šírili za hranice Talianska. Rád klarisiek sa rýchlo rozšíril a do konca 14. storočia mal v Európe viac ako 400 kláštorov. Medzi jej nasledovníčkami boli aj princezné, ako napríklad svätá Anežka Česká, blahoslavená Izabela Francúzska či blahoslavená Salome Poľská. Svätá Anežka Česká založila kláštor v Prahe a zachovali sa štyri listy z jej korešpondencie so svätou Klárou, v ktorých Klára nazýva Anežku „svojou milovanou sestrou, nasledovníčkou chudobného a poníženého Ježiša Krista, pomocníčkou pravého Boha, potechou anjelov, príkladom pre všetky klariské sestry“, ba dokonca ju dôverne označuje ako „polovicu svojej duše“. Na dôkaz svojej duchovnej lásky jej poslala vlastný ruženec, závoj a misku.
Duchovné dedičstvo svätej Kláry, zakorenené v intenzívnom osobnom vzťahu s Kristom a nasledovaní evanjeliovej chudoby, je zhrnuté aj v jej slovách: „Je to iste šťastná a nanajvýš chvályhodná výmena: opustiť pozemské pre večné, pomocou pozemského si zaslúžiť nebeské, získať stokrát viac za jedno a k tomu ešte blažený život bez konca.“
Modlitba k svätej Kláre
Svätá Klára, jasné svetlo chudoby a pokory, ty si s neochvejnou vierou nasledovala nášho Pána Ježiša Krista. Prosíme ťa, oroduj za nás, aby sme aj my dokázali s jednoduchosťou srdca prijímať Božiu vôľu a s dôverou sa spoliehať na Jeho prozreteľnosť. Vyprosuj nám milosť čistoty tela i duše a silu odolávať pokušeniam sveta. Ochraňuj naše rodiny a domovy pred každým zlom a vypros nám pokoj a istotu v našom živote. Amen.