Meno svätej Cecílie sa v povedomí väčšiny hudobníkov i milovníkov hudby spája s prívlastkom: patrónka hudobníkov, hudby a zvlášť cirkevnej hudby. Je všeobecne známa ako patrónka hudby, hudobníkov, spevákov a niekedy aj básnikov. Táto trvalá asociácia s hudbou poukazuje na jej významnú úlohu v tejto oblasti úcty.
Život a Mučeníctvo Svätej Cecílie
Kto bola Svätá Cecília?
Svätá Cecília (* cca 200 ?, Rím - † 22. november 230 ?, Rím) bola rímska mučenica a svätá katolíckej i pravoslávnej cirkvi. Pochádzala z poprednej rímskej rodiny a žila v 3. storočí. Podľa legendy pochádzala zo starého rímskeho rodu Cecília. Už v mladosti sa z nej stala horlivá kresťanka. Nosila síce šaty zodpovedajúce vznešenému stavu, ale pod ne si obliekala srstenú košeľu. Nepotrpela si na zábavu, ale učila sa hudbe a spevu, aby takto mohla chváliť Boha. Jej životné udalosti približuje písomná legenda zo začiatku 5. storočia. Presné storočie jej života a smrti zostáva neisté, pričom historické záznamy naznačujú tak 2., ako aj 3. storočie. Táto neistota podčiarkuje skôr legendárny charakter mnohých detailov jej životopisu.
Sľub panenstva a obrátenie Valeriána
Hoci zložila sľub panenstva, bola prinútená vydať sa za Valeriána, pohanského šľachtica s najlepšou povesťou. Cecília prosila anjelov o príhovor, aby si uchovala panenstvo aj napriek tomu, že vstúpi do stavu manželského. Po svadbe oznámila manželovi, že jej vyvoleným manželom je Ježiš Kristus, a ten jej dal za strážcu anjela, ktorý stráži jej telo. Ak by snáď chcel jej panenstvo porušiť, bude anjelom zničený. Valerianus bol pohan a nechcel Cecílii uveriť, keď žiadneho anjela nevidel. Cecília mu vysvetlila, že aj on anjela uvidí, keď uverí v Boha, Ježiša Krista a dá sa pokrstiť.
Poslala ho za svätým Urbanom, ktorý ho skutočne získal pre kresťanskú vieru. Akonáhle sa Valerianus vrátil domov, našiel Cecíliu pohrúženú v modlitbe a vedľa nej žiariaceho anjela s dvoma kyticami ruží a ľalií. Anjel povedal: „Prinášam tieto kvety z raja nebeského.“ Podobne s pomocou svätého Urbana získali pre kresťanskú vieru i Valerianusovho brata Tiburcia. S manželom Valeriánom sa rozhodli žiť v cnostnej zdržanlivosti, za čo ich anjel - podľa legendy - korunoval vencom z rajských ruží a ľalií.
Mučenícka smrť
Všetci potom zahynuli mučeníckou smrťou pri prenasledovaní kresťanov. Obaja bratia, Valerián a Tiburcius, boli ako šľachtici sťatí mečom. Ich odhodlaním a pevnou vierou zapôsobili na veliteľa stráže Maxima, ktorý tiež prijal vieru a bol zabitý kyjakom. Samotná Cecília bola zatknutá pre svoju neochvejnú kresťanskú vieru.
Podľa rozsudku mala podstúpiť trest smrti vo vlastnom kúpeli udusením pomocou horúcej pary. Keď však zostala aj v horúcej komore živá, dali ju tiež sťať. Kat jej zasadil tri rany mečom do šije a domnieval sa, že je mŕtva. Legenda hovorí, že ani troma ranami ju neusmrtili, takže podľa zákona ju prepustili a žila ešte tri dni. Počas týchto troch dní neustále vyznávala svoju vieru a zariadila, aby sa jej dom stal kostolom. Jej posledné skutky lásky, rozdanie všetkého majetku chudobným, demonštrujú jej hlbokú zbožnosť a oddanosť ranej kresťanskej komunite.
Kult Svätej Cecílie a Jej Atribúty
Uctievanie a patrónstvo
Svätá Cecília je v Katolíckej cirkvi uctievaná ako panna a mučenica. Katolícka cirkev si jej sviatok pripomína 22. novembra. Jej spomienka sa slávi 22. novembra, kedy má aj meniny. Sviatok svätých Valerianusa a Tiburcia je 14. apríla (slovenskou obdobou mena Tiburcius je Ctibor). Inou svätou rovnakého mena je sv. Cecília Lotrinská, ktorá zomrela v roku 670, podľa cirkevného kalendára má meniny 12. júna.
Je patrónkou duchovnej hudby, hudobníkov (organistov), spevákov, básnikov, výrobcov hudobných nástrojov a nevidiacich (slepci). Uctievajú ju katolícka, pravoslávna, staro-katolícka, anglikánska a luteránska cirkev.
Atribúty svätej Cecílie:
- Ruže
- Hudobný nástroj (organ, husle, lutna, portatív)
- Palma, ľalia
- Meč, martýrska koruna
Spojenie s hudbou
Legenda o svätej Cecílii velebiacej hudbou Boha sa stala inšpiráciou pre rad umelcov od staroveku do dnešnej doby. Vzťah svätej Cecílie k hudbe sa odvodzuje zo spomínanej legendy: počas svadobnej hostiny sa Cecília ponorila do svojho vnútra, nepočúvajúc ďalej zvuky hudobných nástrojov, a v svojom srdci spievala k Bohu, aby jej zachoval čistotu a panenstvo. V tejto myšlienke sa realizuje stredoveký topos: „nie hlasom, ale srdcom spievajte“. Srdce ako stred človeka sa považovalo za symbol duchovného a telesného bytia i Božej prítomnosti. Tento metaforický akt duchovnej oddanosti uprostred pozemskej hudby je základom jej úlohy patrónky hudobníkov. Časom sa toto symbolické spojenie upevnilo, čo viedlo k jej rozsiahlemu uznaniu a oslave v hudobnom svete.
Zobrazenie v umení
Do hudobnej histórie vstúpila svätá Cecília v 15. storočí. Dovtedy sa vo výtvarných prameňoch zobrazovala s martýrskou korunou a krížom či palmovou ratolesťou a mečom. Až v 15. storočí sa atribútom svätice stal hudobný nástroj: portatív, prenosný organ, ktorý držala v rukách, bol zobrazovaný jednoducho vedľa nej, či dokonca ho mala v zmenšenej podobe zavesený na krku ako nejaký šperk. Neskoršie výtvarné pramene uprednostňujú podobu, ako sama hrá na organe, ba aj inom nástroji.
Slávne diela inšpirované Cecíliou:
- Raffael Santi: Obraz „Svätá Cecília, patrónka hudobníkov“ (1514) a jej „Extáza“. Medzi nespočetnými vyobrazeniami sa ceciliánskej legende najviac približuje práve Raffaelov obraz. Svätá Cecília stojí v strede obrazu v typickej póze so zdvihnutými očami k nebesiam, kde vidno chór spievajúcich anjelov. Obkolesujú ju štyria svätci v zmysle symbolu nevinnosti a čistoty: Ján, Pavol, Augustín a Magdaléna. Svätá Cecília drží v ruke portatív, z ktorého vypadávajú píšťaly a pri jej nohách leží niekoľko hudobných nástrojov. Raffaelova olejomaľba nielenže vystihuje myšlienku dominancie vokálnej anjelskej hudby nad hudbou pozemskou, ale zároveň znakovo tlmočí renesančnú ideu majstrovstva vokálnej polyfónie a evokuje budúci ideál reformného návratu k cirkevnej vokálnej hudbe v 19. storočí.
- Peter Paul Rubens, Guido Reni: Tiež namaľovali obrazy zobrazujúce svätú Cecíliu.
- G. Chaucer, John Dryden: Venovali jej poviedky a básne.
- G. F. Händel, Charles Gounod, Jozef Haydn, Arvo Pärt: Mnoho skladateľov jej venovalo skladby.
- Paul Simon: Zložil o nej skladbu.
Výtvarné pramene domácej proveniencie poskytujú niekoľko pekných príkladov ceciliánskej tradície. Bohatá figurálna a reliéfna výzdoba barokových prospektov našich organov najmä zo 17. a 18. storočia hýri anjelmi hrajúcimi na rôznych hudobných nástrojoch. Medzi nimi patrí miesto aj svätej Cecílii s organom a kráľovi Dávidovi s lýrou. Svätá Cecília sa zobrazuje v ušľachtilej podobe mladej dámy hrajúcej na organe, napríklad na pravom krídle barokového pozitívu v kaplnke. Františkánsky hudobník P. Paulín Bajan, OFM ako zručný kresliar výtvarne obohatil viaceré svoje rukopisy cennými ilustráciami. Frontispice v zborníku „Harmonia Seraphica II.“ (Skalica 1775) zobrazuje svätú Cecíliu so svätožiarou v zbožnom pohľade upretom k nebesiam. Je priestorovo pozdvihnutá nad organ aj nad hlavu anjelička a v jej superpozícii možno vidieť znakový princíp svätého patrónstva a ochrany. Rozmermi zdanlivo dominuje organ, ktorý ale vo väzbe na ideu vokálnej hudby skôr naznačuje špecifické spojenie spevu a organovej hudby, také charakteristické pre františkánsky duchovný hudobný prejav.
Relikvie a Tradícia
Nájdenie a preloženie relikvií
Pápež Urban I. dal pochovať jej telo v Kallixtových katakombách (Catacombe di S. Callisto) v Ríme hneď vedľa hrobov biskupov. V oných časoch mŕtvych pochovávali za mestskými hradbami. Pri vraždení kresťanov mŕtvych pochovávali aj v katakombách, ktorých je v Ríme 60. Pápež Calixto vybudoval na Via Appia Antica katakomby, do krypty uložili aj telo Cecílie. Dom mučenice posvätil ako kostol a o sto rokov neskôr tu vyrástol skutočný chrám.
Keď v roku 822 boli v katakombách pozostatky svätice znovu nájdené, nechal ich pápež Paschal I. preniesť do kostola svätej Cecílie v Trastevere a tam pochovať. Bazilika svätej Cecílie je postavená 30 metrov od rieky Tiber. Je to miesto jej domu v Trastevere, kde bola umučená. 20. októbra 1599 kardinál Sfondrati otvoril jej hrob, v truhle z cyprusu ležalo jej neporušené telo v bielych šatách. Vyvolalo to veľký ohlas, aj pápež Klement VIII. sa prišiel na to pozrieť. Pri otvorení rakvy v roku 1595 bolo vraj jej telo nájdené tak, ako bolo kedysi pochované. Tento výjav vtesal sochár Stefano Maderna do nádhernej mramorovej skulptúry umiestnenej v chráme svätej Cecílie v talianskom Trastevere.
Súčasné uctievanie relikvií na Slovensku
V júni 2024 boli v košickom dóme svätej Alžbety uložené relikvie tejto svätice v bočnej lodi chrámu. Pri tejto príležitosti zaznel aj nový slovenský hymnus z pera Zuzany Eperješiovej a hudobnom stvárnení Františka Beera. V tom istom roku košický arcibiskup Bernard Bober schválil slovenský preklad litánií k svätej Cecílii.
Ceciliánske Spoločnosti a Slávnosti
Vznik a šírenie ceciliánskych spoločností
Povýšenie Cecílie na sväticu hudby v 15. storočí sa spájalo aj s tým, že sa jej menom začali záštitovať hudobné spoločnosti, akadémie, bratstvá a ďalšie inštitúcie. Tento trend vychádzal z Flámska a Brabantska a rýchlo sa šíril po celej Európe. V neskorej renesancii sa ceciliánska slávnosť, čiže hudobne dôstojné liturgické oslávenie dňa svätej Cecílie, stala významnou tradíciou.
Svätá Cecília patrí dodnes k obzvlášť obľúbeným svätým, a preto bolo v minulosti obľúbeným dievčenským menom. Má v celom svete, aj v Ríme, svoj zbor, koncertnú sálu a konzervatórium.
Ceciliánske slávnosti na Slovensku
Na Slovensku sa ceciliánska tradícia najväčšmi rozvinula v 19. storočí. V Dóme svätého Martina v Bratislave sa pravidelne konali - aj v stredoeurópskych reláciách ojedinelé - ceciliánske slávnosti, ktorých rozkvet súvisel so založením Cirkevného hudobného spolku pri Dóme svätého Martina (Kirchenmusikverein zu St. Martin, 1833), hoci ich korene sú staršieho dáta. Programovú oporu našli v prvom štatúte spolku, vydanom v roku 1834, ktorým sa v bode 14 stanovil Ceciliánsky deň (Der Caecilien-Tag) ako cirkevná slávnosť sviatku svätej Cecílie. Požadovalo sa zároveň, aby sa v kázni slávnostnej ďakovnej omše vyzdvihol religiózny účel spolku a vyslovila sa vďaka všetkým jeho podporovateľom a priaznivcom. Náročný výber liturgickej hudby mal pozdvihnúť slávnostnú bohoslužbu a dodať jej lesku.
S ceciliánskou tradíciou sa spája aj jedno z prvých kompletných liturgických uvedení veľkolepého diela Ludwiga van Beethovena Missa Solemnis pre sóla, zbor a orchester, op. 123 v bratislavskom Dóme svätého Martina dňa 22. novembra 1835 so 142 účinkujúcimi pod vedením prvého šéfdirigenta spolkového orchestra (v dobovej terminológii kapelníka), beethovenovského znalca a obdivovateľa Josefa Kumlika. Túto jedinečnú liturgickú tradíciu spolok pietne zachovával hlboko do začiatku 20. storočia. Beethovenova Missa Solemnis, op. 123 sa totiž pre svoje monumentálne rozmery považovala skôr za koncertné duchovné dielo, ktoré v 19. storočí zaznievalo prevažne v koncertných sieňach. V rokoch 1835 - 1933 zaznela Missa Solemnis, op. 123 v naštudovaní bratislavského Cirkevného hudobného spolku - ako o tom vydáva svedectvo pamätná tabuľa na Dóme svätého Martina - pod vedením Josefa Kumlika, Josefa Thiarda-Laforesta, Ludwiga Burgeta, Eugena Kossowa, Gabriela Fráneka-Jaura a Alexandra Albrechta prevažne v rámci ceciliánskej slávnosti celkove 28 ráz.
Dr. Alfred Schnerich, kultúrny historik, pracovník Univerzitnej knižnice vo Viedni a čestný člen bratislavského Cirkevného hudobného spolku, v svojej zdravici pri príležitosti 80. výročia vzniku spolku (1913) priznal, že za liturgickým uvedením Beethovenovho opus magnum chodieval do Bratislavy už 21 rokov doslova ako na púť a našiel tu to, čo predtým považoval za nedosiahnuteľný ideál. K 80. výročiu zástupca viedenského spevokolu „Dreizehnlinden“ venoval tiež spolku bronzovú plaketu, zobrazujúcu na lícnej strane v nádherných secesných tvaroch ušľachtilý profil svätej Cecílie na pozadí organových píšťal. V 70. rokoch 19. storočia sa významnými novinkami ceciliánskych slávností stali Ostrihomská omša a Uhorská korunovačná omša Franza Liszta. V 19. storočí sa kult svätej Cecílie stále viac špecifikoval na oblasť cirkevnej a najmä cirkevnej vokálnej hudby.
Modlitba k Svätej Cecílii
Svätá Cecília, patrónka hudby a spevu, oroduj za nás.
- Ty, ktorá si počas svojej svadby spievala v srdci Bohu, nauč nás hľadať krásu a harmóniu v hudbe a umení.
- Ty, ktorá si napriek sľubu panenstva bola prinútená vydať sa za pohanského šľachtica, pomôž nám zachovať si čistotu srdca a vernosť Bohu aj v ťažkých chvíľach.
- Svätá Cecília, oroduj za všetkých hudobníkov, spevákov a básnikov. Pomôž im, aby sa ich umenie stalo chválou Boha a prostriedkom, ktorý povznáša ľudské duše.
- Ty, ktorá si svojou vierou obrátila svojho manžela Valeriána a jeho brata Tiburcia, nauč nás svedčiť o svojej viere s odvahou a láskou. Nech sa aj naše slová a skutky stávajú svedectvom o Kristovi.
- Svätá Cecília, oroduj za všetkých, ktorí trpia pre svoju vieru. Pomôž im, aby v ťažkostiach nachádzali silu v Bohu a vytrvali až do konca.
- Svätá Cecília, pomáhaj nám otvoriť naše srdcia pre krásu a harmóniu, ktoré nám Boh ponúka.