Deň svätého Valentína, známy aj ako Deň zaľúbených, pripadajúci na 14. februára, je pomocou pre plachých zaľúbencov a tajných ctiteľov. Podľa stáročnej tradície tento výnimočný deň nepripúšťa, aby milovaná osoba vyznanie odmietla alebo aspoň zaň nepoďakovala. Hoci sa dnes tento sviatok oslavuje v mnohých krajinách sveta, jeho korene a moderná podoba sú úzko späté s americkou konzumne orientovanou kultúrou a dlhou históriou legiend.

Pôvod sviatku: Legendy a historické fakty
Kto bol svätý Valentín? Katolícka cirkev pozná hneď niekoľko svätcov tohto mena a dodnes nie je celkom jasné, po ktorom z nich je sviatok zamilovaných pomenovaný. Najlepšieho kandidáta predstavuje sv. Valentín z Ríma, kňaz žijúci v 3. storočí n. l.
V rímskej ríši v tom čase platil dekrét cisára Claudia II., ktorý zakazoval rímskym vojakom oženiť sa, pretože manželské radosti by ich odvádzali od plnenia vojenských povinností. Valentín považoval toto nariadenie za porušenie Božích zákonov a snúbencov tajne oddával. Za to skončil vo väzení, kde údajne robil zázraky, napríklad vrátil zrak dcére žalárnika. Keďže sa Valentín viery nevzdal, 14. februára 270 n. l. ho Rimania popravili. Legenda dodáva, že Valentín stačil pred smrťou napísať lístok žalárnikovej dcére s vyznaním lásky - práve tento lístok sa stal základom valentínskej tradície.
Okrem kresťanských legiend sú korene sviatku späté aj s antickým sviatkom Luperkálie, ktorý sa v Ríme oslavoval 13. až 15. februára na počesť bájnych zakladateľov mesta Romula a Rema a oslavu plodnosti. Súčasťou bol aj rituál, pri ktorom slobodné ženy vkladali lístky so svojím menom do nádoby a slobodní mládenci si ťahali „tú svoju“, čo bola v podstate úspešná metóda starobylého speed datingu.

Ako sa Valentín stal sviatkom zamilovaných
Oficiálne za deň Valentínov vyhlásil 14. február pápež Gelasius I. v 5. storočí n. l. Avšak najväčšiu zásluhu na vzniku romantickej verzie sviatku má stredoveký anglický autor Geoffrey Chaucer. V roku 1375 napísal báseň Vtáčí snem, v ktorej spojil 14. február (začiatok vtáčej páriacej sezóny) s oslavami ľudskej romantiky. Vďaka Chaucerovi sa Valentín postupne stal obľúbeným sviatkom v Anglicku a neskôr aj v USA, Francúzsku či Kanade.
Valentín v USA: Od tradície ku komercii
Dôvodom, prečo je moderný Valentín spájaný predovšetkým s USA, je tamojšia obľúbenosť sviatku a podnikavý duch miestnych obyvateľov. Už v roku 1840 začala Esther A. Howland predávať masovo vyrábané „valentínky“ - priania zdobené čipkou a mašľami. Jej vynález mal taký obrovský úspech, že je dodnes nazývaná „matkou Valentína“.
V USA sa dnes Valentín oslavuje pompézne. Obchodné reťazce a médiá pripomínajú sviatok už týždne vopred. Podľa odhadov vynaložia Američania každoročne na darčeky, kvety a karty približne 20 miliárd dolárov. Sviatok už nie je len o romantickej láske, ale aj o prejavení náklonnosti priateľom a rodine.
| Krajina | Špecifické valentínske tradície |
|---|---|
| Japonsko | Ženy darujú mužom čokoládu (giri choco alebo honmei choco), muži vracajú dar 14. marca. |
| Brazília | Slávia 12. júna (Dia dos Namorados) deň pred sviatkom sv. Antona. |
| Írsko | Ženy často dávajú mužom darčeky ako medaily alebo ozdoby. |
| Španielsko | 15. február sa označuje ako „Valentínska kocovina“ pre nezadaných. |
Valentín na Slovensku
V 90. rokoch 20. storočia prenikla tradícia pripomínania si Dňa zaľúbených aj na Slovensko. Sviatok je u nás vnímaný rozporuplne - kým jedna časť verejnosti ho oslavuje darovaním sladkostí, kvetov či romantickou večerou, iní ho pokladajú za príliš komerčný. Deň zaľúbených nadobudol u nás aj humánny rozmer prostredníctvom kampane Valentínska kvapka krvi, ktorej cieľom je motivovať mladých ľudí k bezpríspevkovému darcovstvu.