Sviatky v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku

História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov nie je len otázkou povinnosti, ale predovšetkým príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii.

Prikázané sviatky v Gréckokatolíckej cirkvi

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku predstavuje jednu z východných cirkví, preto sa ohľadom prikázaných sviatkov riadi Kódexom kánonov východných cirkví z roku 1990, menovite kánonom číslo 880. Podľa neho má zoznam prikázaných sviatkov (okrem niekoľkých tam explicitne uvedených) stanoviť partikulárne právo miestnej cirkvi.

Okrem nedieľ je povinnosť zúčastniť sa na celej svätej liturgii aj v nasledujúce prikázané sviatky:

• 01. januára - Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
• 06. januára - Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
• 25. marca - Zvestovanie našej Presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne
• Pohyblivý - Svätý a Veľký piatok
• Pohyblivý - Pondelok svetlého týždňa
• Pohyblivý - Pánovo nanebovstúpenie
• 29. júna - Svätí, slávni a všechválni apoštoli Peter a Pavol
• 15. augusta - Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny
• 08. decembra - Počatie Presvätej Bohorodičky svätou Annou
• 25. decembra - Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
• 26. decembra - Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke

Porovnanie s Rímskokatolíckou cirkvou

Rímskokatolícka cirkev na Slovensku patrí medzi cirkvi latinskej tradície, preto jej prikázané sviatky stanovuje Kódex kánonického práva z roku 1983, konkrétne kánon číslo 1246. Tam sa nachádza zoznam predmetných sviatkov, ale s poznámkou, že Konferencia biskupov danej krajiny po predchádzajúcom schválení Apoštolskej stolice môže niektoré z prikázaných sviatkov zrušiť alebo preložiť na nedeľu.

Keďže v oboch prípadoch ide o kresťanské, ba dokonca katolícke cirkvi, väčšinu prikázaných sviatkov majú spoločné. Keďže však patria do odlišných tradícií, ohľadom niektorých sa odlišujú:

• Dva prikázané sviatky Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku (Najsvätejšieho Kristovho tela a Krvi; Všetkých svätých) nie sú prikázanými sviatkami v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
• Štyri prikázané sviatky Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke; Zvestovanie presvätej Bohorodičke; Veľký piatok; Svetlý pondelok) nie sú prikázanými sviatkami v Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Napríklad sviatok Všetkých svätých sa vo východných cirkvách slávi vždy v nedeľu (v nedeľu po Päťdesiatnici - Zostúpení Svätého Ducha), takže do daného zoznamu ani patriť nepotrebuje. Gréckokatolícky sviatok Počatia presvätej Bohorodičky svätou Annou, čo je rímskokatolícky sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, sa už stáročia slávi vo východných cirkvách 9. decembra, no na Slovensku sme prijali ako deň jeho slávenia 8. december.

Spomenuté odlišnosti nás nemajú znepokojovať, lebo sú celkom prirodzené. Ako odlišnosti medzi mužom a ženou samy osebe nespôsobujú medzi nimi nejednotu či rozdelenie, tak ani odlišnosť v prikázaných sviatkoch sama osebe neznamená nejednotu medzi cirkvami, či dokonca ich rozdelenie.

Tabuľka prikázaných sviatkov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku

Ďalšie významné sviatky

Okrem prikázaných sviatkov si Gréckokatolícka cirkev pripomína aj množstvo iných významných dní liturgického roka. Medzi ne patria napríklad:

• 2. február
• Premenenie Pána (6. augusta)
• 29. augusta
• 8. september
• 14. september
• 1. október
• 26. október
• 21. november - Vstup našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny, do chrámu. Dnešný sviatok nám pripomína Božiu dobrotu a je predzvesťou spásy ľudstva.
• 6. december - Svätého Mikuláša Divotvorcu, arcibiskupa lykijskej Myry - polyelejný sviatok s bdením.
• 9. december - Počatie svätej Anny, keď počala presvätú Bohorodičku - polyelejný sviatok s bdením.

Pamiatka prepodobnej matky Márie Egyptskej

Na piatu pôstnu nedeľu si v Gréckokatolíckej cirkvi pripomíname pamiatku prepodobnej matky Márie Egyptskej. Hoci si jej liturgickú spomienku (sviatok) v kalendári pripomíname 1. apríla, osobitne sa na ňu spomína práve v tomto období.

Sviatok Troch svätiteľov

Sviatok Troch svätiteľov - sv. Bazila Veľkého, sv. Gregora Teológa a sv. Jána Zlatoústeho - patrí medzi najnovšie sviatky východnej Cirkvi byzantského obradu. Svätý Ján Zlatoústy, konštantínopolský arcibiskup, ktorého meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“, je jednou z ústredných postáv byzantskej teológie.

Vianoce - Narodenie Ježiša Krista

Sviatky Narodenia Ježiša Krista (cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa) patria aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka.

Teologický význam a história

Liturgickým obsahom sviatku je oslava toho, že Boh sa stal človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote, teda aby človek mohol byť zbožštený (theosis). Ďalším dôležitým aspektom sviatku je zjavenie sa Boha ľuďom. Boh sa zjavil človeku, aby mu zvestoval svoj plán spásy a ukázal svoju lásku (najprv mudrcom hviezdou a pastierom skrze ohlasovanie anjela, neskôr pri Jordáne hlas z neba - preto sa aj pôvodne tieto sviatky slávili spolu).

Narodenie Ježiša Krista sa spočiatku v celej Cirkvi slávilo ako súčasť sviatku Bohozjavenia (Epifánia) 6. januára, ktorého hlavným obsahom bol krst Pána. V Rímskej cirkvi za pápeža Júliusa I. (337-352) v 4. storočí sa tento sviatok oddelil a Narodenie Pána sa začalo sláviť 25. decembra ako samostatný sviatok. Táto prax sa koncom 4. storočia rozmohla po celej Cirkvi.

Predvianočné obdobie a pôst

Sviatku Narodenia predchádza 40-dňový pôst, ľudovo nazývaný Filipovka, ktorá sa začína 15. novembra, deň po sviatku sv. Filipa. Deň pred Narodením Pána - na Štedrý deň (Navečerie Roždestva) 24. decembra - zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do štedrovečernej večere. Štedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré prednesie otec - hlava rodiny. Po večeri bolo zvykom (predovšetkým na dedinách) chodiť koledovať. S Vianocami boli spojené aj rôzne ľudové zvyky, ktoré vychádzali z roľníckeho spôsobu života.

Liturgické slávenia Vianoc

V ranných hodinách Štedrého dňa sa v gréckokatolíckych chrámoch koná modlitba - tzv. kráľovské hodinky (cárske časy), počas ktorých sa čítajú žalmy a čítania zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Poobede (okolo 16.00 hod.) sa potom v chráme slávi veľká večiereň s Božskou liturgiou sv. Bazila Veľkého, sprevádzaná ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú k sviatku Narodenia.

Na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi sa v gréckokatolíckych chrámoch 24. decembra neslúži polnočná liturgia, ale tzv. veľké povečerie. Ide o modlitbu, ktorá sa koná po večeri, v neskorších večerných hodinách, spravidla okolo 21.00 h. (22.00 h.) a predstavuje bdenie, očakávanie modliaceho sa kresťanského spoločenstva. Ústredným hymnom tohto liturgického slávenia je spev - proroctvo z Knihy proroka Izaiáša: „S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh!“ (porov. Iz 8, 10). Slávnostná svätá liturgia sa slávi až ráno (doobeda) na samotný sviatok, 25. decembra.

Vianočné obdobie a zvyky

Druhý deň sviatku, 26. decembra, sa v Gréckokatolíckej cirkvi slávi Zhromaždenie (Zbor) k Presvätej Bohorodičke. V byzantskej tradícii sa totiž dodnes uplatňuje princíp, že sviatky svätých, ktorí sú v úzkom vzťahu k udalosti hlavného sviatku, sa pripomínajú hneď v nasledujúci deň. Na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi, Sviatok svätého prvomučeníka Štefana sa slávi až na tretí deň, t.j. 27. decembra.

Zvláštnosťou vianočného obdobia v Gréckokatolíckej cirkvi je aj osobitný pozdrav, ktorým sa gréckokatolíci navzájom pozdravujú v období sviatku Narodenia Pána (od 25. do 31. decembra): „Christós raždájestja! Odpoveď: Slavite jeho!“ [Po slovensky: Kristus sa rodí! Oslavujte ho!].

Zaujímavou skutočnosťou je fakt, že v bohoslužobných textoch východnej cirkvi sa všade hovorí o jaskyni: Ježiš sa totiž podľa tradície narodil v jaskyni. K novonarodenému Kristovi podľa správ evanjelia prichádzajú mudrci. V gréčtine sú označení ako magoi - mágovia (nie králi, to je až veľmi neskorá tradícia). Zlato, kadidlo, myrha, ktoré priniesli títo mudrci-mágovia Ježišovi, sa vysvetľujú ako kráľovské dary.

Kalendárne rozdiely

Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa tzv. nového, t.j. Gregoriánskeho kalendára. Ešte do roku 1950 (likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v ČSR) sa vo väčšine farností používal tzv. starý, alebo Juliánsky kalendár, podľa ktorého Vianoce pripadajú na 7. januára (Štedrý deň je 6. januára); t.j. o 13 dní neskôr.

tags: #sviatok #sv #arona #greckokatolicka #cirkev