Slávni slovanskí vierozvestcovia, svätí Cyril a Metod, tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. Ich príchod na Veľkú Moravu, ktorý sa datuje na leto roku 863, znamenal prelomový okamih v kultúrnom a náboženskom vývoji. Na Slovensku je 5. júl štátnym sviatkom na počesť týchto dvoch svätcov. Ich misia patrí k najvýznamnejším v ranokresťanskej Európe a ich vplyv na celú strednú a východnú Európu je viditeľný dodnes.
Pôvod a skorý život solúnskych bratov
Cyril (Konštantín) a Metod boli rodní bratia zo Solúna (Thessaloniké), mesta v severnom Grécku, vtedajšej Byzantskej ríši. Ich rodičia, Lev a Mária, boli významní a bohatí. Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe. Zrejme najstarší brat, Metod, narodený asi okolo roku 815, študoval právo a strávil ako dôstojník 10 rokov medzi Slovanmi (macedónskymi), kde sa naučil slovanský jazyk. Jeho životopisec neskôr poznamenal, že to tak zariadila Božia prozreteľnosť, aby sa cvičil v slovanskej reči, lebo sa mal stať prvým arcibiskupom Slovanov. Po čase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora.
Cyril, krstným menom Konštantín, bol najmladším z detí, narodil sa asi okolo roku 827. Bol prezývaný aj Filozof pre svoju vzdelanosť. Mal mimoriadne nadanie na filológiu, filozofiu a iné humanistické náuky. Po otcovej smrti ho vysoký cisársky úradník Theoktis povolal do Carihradu, aby tam na cisárskej škole študoval spolu s budúcim cisárom Michalom III. V učení tak vynikal, že mu dali prímenie "filozof". Okrem toho však napredoval aj v duchovných veciach a v svätosti, lebo sa zriekol pozemských vecí a za životný štýl si vyvolil vynikať v poznaní Božej múdrosti. Keď videli jeho životné zameranie, dali ho vysvätiť najprv za diakona a potom za kňaza a ustanovili ho za tajomníka carihradského patriarchu. Cisár ho vymenoval za profesora na cisárskej škole.
Rané misijné cesty
V roku 851 bol Konštantín, keď mal 24 rokov, zaradený do byzantského posolstva k Arabom v Mezopotámii, kde mal teologické dišputy s tamojšími mohamedánmi. Po návrate pokračoval vo vyučovaní v Carihrade. V roku 855 priniesla takzvaná "palácová revolúcia" zmenu, ktorá viedla k odstúpeniu oboch bratov z verejného života a ich ústupu do kláštora na hore Olymp v Malej Ázii, kde sa Metod stal predstaveným (igumenom).
Keď chazarský kráľ Kagan požiadal od cisára Michala zvestovateľov Christovej viery, na jeho rozkaz týchto dvoch bratov vyhľadali a poslali medzi Chazarov. Cestou k Chazarom sa posolstvo zastavilo na polostrove Kryme, kde Konštantín našiel pozostatky sv. Klementa, štvrtého pápeža, ktorý tam zahynul mučeníckou smrťou. Presvedčiac Kagana na Christovu vieru, pokrstili ho s veľkým počtom jeho hodnostárov a ešte väčším počtom ľudu. Po návrate z chazarskej misie sa obidvaja bratia znova utiahli do kláštora.
Veľkomoravská misia a vznik hlaholiky
V roku 862 prišlo do Carihradu posolstvo, vyslané moravským kniežaťom Rastislavom. Žiadosť kniežaťa Rastislava, ktorý bojoval o nezávislosť spod germánskeho vplyvu, nebola len žiadosťou o pokresťančenie, ale aj o poslanie misionárov, ktorí by uprednostňovali šírenie kresťanskej viery v reči zrozumiteľnej ľudu. Byzantský cisár Michal III. vyslal na žiadosť kniežaťa Rastislava byzantských intelektuálov Cyrila a Metoda, aby šírili kresťanstvo, vytvorili liturgiu a učili v reči zrozumiteľnej ľudu. Boli prirodzene najlepšou voľbou, lebo poznali jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a už sa ukázalo, že sú vhodní pre misijné poslanie.
Pred odchodom na misiu Konštantín, ešte predtým, než odišli na svoju misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika (glagolica). Toto písmo, prispôsobené na slovanskú reč, sa považuje za predchodkyňu cyriliky, písmo, ktoré dostalo meno práve po sv. Cyrilovi. Do staroslovienčiny preložil množstvo cirkevných, náboženských textov, napríklad Bibliu (okrem Kníh Makabejcov), Breviár, liturgické predpisy, spevníky a žaltáre. Preklady sa síce nezachovali v pôvodnom znení, ale zlomok z diel staroslovienskeho písomníctva sa uchoval v odpisoch z 10.-13. storočia. Týmto činom sa svätí bratia stali zakladateľmi našej a vôbec slovanskej kultúry. Bola to veľká revolúcia v tom čase, keďže pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina.
Roku 863 Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi (Kliment, Sava, Angelár, Naum, Vavrinec a ďalší) opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru. Správne pochopili, že ak chcú byť úspešní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou miestnemu obyvateľstvu (tzv. inkulturácia). Svätí bratia so svojimi pomocníkmi sa hneď dali do práce. Jedni ohlasovali evanjelium, kým druhí vyučovali mládež, najmä kandidátov na kňazstvo. Rastislavovi totiž išlo o to, aby mu vychovali čím skôr domácich kňazov. Počas pôsobenia rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť - založili cirkevné školy, veľké úsilie venovali najmä prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov.
Pozoruhodný příběh bratrů Cyrila a Metoděje, kteří se nikdy nezalekli nenávisti
Cesta do Ríma a schválenie slovanskej liturgie
Po troch rokoch intenzívnej činnosti sa veci vyvinuli natoľko, že bolo potrebné riešiť niektoré vážne cirkevnoprávne otázky. Na spiatočnej ceste do Byzancie ich zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Koncom roka 866 alebo začiatkom roka 867 sa bratia vydali na cestu do Ríma, pričom viedli so sebou početnú skupinu učeníkov. Cestou sa zastavili v Panónii na dvore kniežaťa Koceľa (Pribinovho syna), ktorý si obľúbil "slovienske písmená" a pripojil sa k ich podpore. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II. Keď sa dozvedel, že svätí bratia nesú so sebou pozostatky sv. Klementa, vyšiel im v ústrety osobne v slávnostnej procesii. Ostatky sv. Klementa slávnostne preniesli do baziliky sv. Klementa, kde sú dodnes uložené.
V Ríme bratia obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Bolo to pravdepodobne na Vianoce roku 867, keď pápež Hadrián II. v bazilike Sv. Márie položil staroslovienske evanjelium na oltár a tým tento preklad schválil. Pápež potom prikázal niektorým biskupom, čo sa nachádzali v Ríme, aby slovenských učeníkov vysvätili za diakonov a kňazov. Otázka samostatnej hierarchie bola veľmi chúlostivá, lebo na to územie si nárokovali právo nemeckí biskupi, a preto sa pápež rozhodol obnoviť starobylé sriemske arcibiskupstvo (Sirmium, dnes Sriemska Mitrovica) a rozšíriť ho aj na územie Panónie a Moravy.
Úmrtie svätého Cyrila
Chorľavý Konštantín ochorel v Ríme, kde sa utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Krátko potom tam 14. februára roku 869 zomrel vo veku štyridsaťdva rokov. Pochovali ho slávnostne v bazilike sv. Klementa. Pápež Hadrián II. dal Metodovi list pre slovenských vladárov, ktorý obsahoval vyhovenie všetkým trom požiadavkám: ustanovenie školy na čele s Metodom, vysvätenie slovenských učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie slovanskej bohoslužobnej reči. Tento dokument patrí k najdôležitejším v histórii Slovenska.
Metodova misia a boje na Veľkej Morave
Po Cyrilovej smrti bol Metod vysvätený pápežom Hadriánom II. za arcibiskupa pre novozriadenú veľkomoravskú cirkevnú provinciu a pápežského legáta aj pre ostatné slovanské národy. Pápež potvrdil starosloviensku reč v bohoslužbe a hrozil cirkevnými trestami tým, čo by sa opovážili protiviť týmto rozhodnutiam. Počas cesty na Veľkú Moravu ho však zajali Frankovia. Metod strávil vo väzení takmer tri roky v kláštore vo Švábsku. Prepustili ho až po intervencii pápeža Jána VIII. a žiadosti Svätopluka.
V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. Kde však presne sídlil, nevieme, pravdepodobne sa zdá miesto Hradište pri Mikulčiciach na Morave. Na Morave vtedy už vládol Svätopluk, ktorý bol dosť ovplyvnený nemeckým kňazom Vichingom. Viching, ktorého Svätopluk navrhol za biskupa do Nitry, vytrvalo kuli intrigy proti Metodovi. V roku 879 Metoda obvinili u pápeža, že nepodáva správne učenie a že bohoslužby koná v staroslovienskom jazyku.
Na pápežov rozkaz sa Metod roku 880 znovu vydal na cestu do Ríma. Tu bol z obžalôb ospravedlnený a pápež Ján VIII. mu dal významnú bulu "Industriae tuae" (jún 880). V nej potvrdil Metoda za nielen panónskeho, ale aj moravského arcibiskupa a potvrdil aj používanie staroslovienskej reči v bohoslužbe. Zároveň však na Svätoplukovu žiadosť ustanovil a vysvätil Vichinga za biskupa do Nitry, aj keď mu prikázal poslušnosť Metodovi.
Metod sa síce vrátil na Veľkú Moravu, ale mal veľké ťažkosti. Viching stále kul intrigy, dokonca falšoval pápežské listy. Metod napokon Vichinga poslal k Vislanom na misie. Napriek tomu Metod ďalej pôsobil až do svojej smrti, ba začal šíriť kresťanstvo aj u Čechov a u Poliakov. Zachovala sa tradícia, ktorá hovorí o tom, že pokrstil české knieža Bořivoja a jeho manželku sv. Ľudmilu. V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I., ktorý ho prijal s veľkou radosťou a poctou. Metod však cítil, že mu ubúda síl. Chcel ešte dokončiť preklad Svätého písma do staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil. Zomrel 6. apríla 885 vo veku sedemdesiat rokov. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného zo svojich učeníkov slovanského pôvodu. Po jeho smrti sa však osud cyrilometodskej misie spečatil a jeho učeníci boli vyhnaní z krajiny.
Trvalý odkaz a význam ich diela
Byzantská misia upevnila kresťanstvo, priniesla našim predkom kultúru, písmo a vzdelanie. Jej najvýznamnejším prínosom bolo zavedenie slovanského jazyka - staroslovienčiny (prvý slovanský písomný jazyk) do liturgie. Cyril a Metod boli spolutvorcami prekladov bohoslužobných kníh, zakladateľmi literárnej školy a ako právnici sa venovali zákonom a spoločenským predpisom. Pre staroslovienčinu vytvoril Konštantín na základe malej gréckej abecedy písmo - hlaholiku, a toto písmo umožnilo rozvoj písomníctva a literatúry. Metodova literárna činnosť je základným pilierom slovenského aj slovanského písomníctva a ich činnosť je spojená s počiatkami náboženského a kultúrneho života Slovanov.
Hlaholika bola ich žiakmi upravená na cyriliku a možno ju vidieť ešte dnes v Bulharsku, Srbsku, Rusku i v ďalších krajinách. Po vyhnaní Metodových žiakov z Veľkej Moravy sa títo uchýlili do Čiech, Poľska a najviac ich odišlo do Bulharska, kde pokračovali v cyrilometodskom diele. Po čase sa odtiaľ byzantsko-slovanské kresťanstvo rozšírilo do Kyjevského Ruska, k predkom dnešných Bielorusov, Rusov a Ukrajincov. A tak sa nepriamo stali svätí Cyril a Metod apoštolmi a učiteľmi všetkých Slovanov. Právom sa k ich odkazu hlásia všetky slovanské národy.
Význam ich misie a ich prínos k rozmachu kresťanstva v Európe vyzdvihol v roku 1980 pápež Ján Pavol II., keď ich vyhlásil za spolupatrónov Európy. Už predtým, encyklikou "Grande munus" z 30. septembra 1880, vyzdvihol pápež Lev XIII. ich význam. Príchod vierozvestov Cyrila a Metoda na naše územie je zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti nielen pre Slovákov, ale aj Moravanov, Čechov, Bulharov či Macedóncov. Na Slovensku je vierozvestom zasvätených takmer 80 kostolov. Ich mená nesú dve verejné univerzity v Trnave a v Nitre, nemocnica v Bratislave, ako aj ďalšie inštitúcie. Stali sa témou početných umeleckých diel historického i náboženského charakteru. Veľkomoravská tradícia mala a má veľký ohlas v našej národnej kultúre.
Súčasné oslavy a pripomienky sviatku
Na Slovensku a v Českej republike sa 5. júl oslavuje ako štátny sviatok na počesť svätých Cyrila a Metoda. Tento dátum bol určený na žiadosť olomouckého arcibiskupa Bedřicha z Fürstenberku pápežom Piom IX. na oslavu tisíceho výročia príchodu bratov v roku 863. Medzi dôvody pre presun bolo nevhodné ročné aj liturgické obdobie skoršieho dátumu 9. marca a tiež vzrastajúci kult Jána Husa, ktorého sviatok pripadá na 6. júla.
Slovanské pravoslávne cirkvi majú vlastný deň oslavy svätých Cyrila a Metoda, ktorým je 11. máj podľa pravoslávneho kalendára (24. máj podľa občianskeho kalendára). V Bulharsku je 24. máj oslavovaný ako Deň sv. Cyrila a Metoda a Deň slovanskej kultúry a vzdelávania a je sviatkom a dňom pracovného pokoja. Pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávia sviatok sv. Cyrila a Metoda 24. mája v Ruskej federácii aj na Ukrajine. Všeobecný rímsky kalendár platiaci od roku 1970 kladie pamiatku na deň 14. februára, čo je dátum úmrtia sv. Cyrila. V decembri 1980 vyhlásil pápež Ján Pavol II. svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára. U nás sa sviatok solúnskych bratov stal slávnosťou, pričom si ich uctievame ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa.
tags: #sviatok #solunskych #bratov