História a význam sviatku Sedembolestnej Panny Márie

Sedembolestná Panna Mária alebo Bolestná Panna Mária (lat. Mater Dolorosa) je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti. V Rímskokatolíckej cirkvi je Sedembolestná Panna Mária patrónkou Slovenska. Dnes sa jej sviatok slávi 15. septembra.

Úcta k Máriiným bolestiam má hlboké korene v kresťanskej tradícii. Pôvod úcty k bolestiam Matky Božej je na kresťanskom Východe, kde medzi jej priekopníkov patril svätý Efrém Sýrsky (306-373). Na Západe sa kult postupne vyvinul z úcty k piatim bolestiam (ranám) Ježiša Krista. Cirkevní otcovia a svätci ako Ambróz, Pavlín z Noly či Augustín z Hippa sa zaoberali Máriinými bolesťami. Už v 6. storočí existovala dramatická báseň o umučení Ježiša Krista, pripisovaná svätému Gregorovi Nazianzénskemu.

Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku. Od 11. storočia sa začali množiť maľby Márie stojacej pod krížom a počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí. V 12. storočí sa Máriiným bolestiam venovala početná asketická literatúra. V roku 1240 v Taliansku vznikla rehoľa Servítov (Služobníci Bolestnej Božej Matky), ktorej členovia horlivo rozširovali túto pobožnosť.

Význam Sedembolestnej Panny Márie

Mária mala účasť pri obeti kríža, a to ako zástupkyňa vykúpených. Keď obetovala Božie Dieťa v chráme, Simeon ju poučil o význame tohto obradu pre ňu, keď jej povedal: "A tvoju vlastnú dušu prenikne meč." Pod krížom Mária opakuje v srdci, čo povedala anjelovi pri zvestovaní: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova" a odovzdáva Otcovi plod svojho lona, ako kedysi Abrahám Izáka, svojho jediného syna, keď ho Pán od neho žiadal. Pod krížom zastupovala celé ľudstvo a obetovala nebeskému Otcovi za hriechy všetkých ľudí všetkých vekov svojho Syna, Baránka, ktorého porodila. Týmto spôsobom sa obeť kríža vytvára ako obeť celého človečenstva.

Mária, ktorá mala účasť pri obeti kríža, dostala od Vykupiteľa všetky milosti, ktoré on zaslúžil svojou milosťou. Tieto milosti dostala pre nás a ľudstvo sa stalo "vlastníkom" týchto milostí skrze Máriu a v nej. Veriaci sa veľmi skoro začali utiekať k Panne Márii ako k Pomocnici a uctievať jej bolesti.

Symbolika čísla sedem

Číslo sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú siedmich najznámejších bolestí Božej Matky:

• Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že "jej vlastnú dušu prenikne meč".
• Po druhý raz Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom.
• Treťou bolesťou bola strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov.
• Štvrtou a piatou bolesťou prežívala matka Božieho Syna pri umučení syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom.
• Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu.

Je dôležité poznamenať, že "sedem" je symbolické číslo, ktoré vyjadruje plnosť Máriiných bolestí, nie ich presný počet. Celý jej život bol popretkávaný bolestnými a nečakanými udalosťami.

História sviatku

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412, keď sa spomenula na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pôvodne bol slávený ako miestny sviatok, ktorý nariadila diecézna synoda v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže spáchané husitmi v chrámoch.

Pre celú Rímskokatolícku cirkev bol sviatok ustanovený až pápežom Benediktom XIII. v roku 1727, ktorý zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako patrónka Slovenska. Pápež Klement IX. okolo roku 1667 dovolil reholi Servítov sláviť tento sviatok, ktorý pripadal na tretiu nedeľu v septembri.

Pápež Pius VII. v roku 1814 ustanovil tento sviatok v celej Cirkvi z vďačnosti za svoj šťastný návrat zo zajatia Napoleonom, čím zvýšil jeho liturgický stupeň slávenia.

Sedembolestná Panna Mária na Slovensku

Slováci si k Sedembolestnej Panne Márii oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Nazvali ju "Sedembolestná Panna Mária" a vďaka jej ochrane prežili kruté časy národného i náboženského prenasledovania. Je teda pochopiteľné, že na Slovensku azda nie je kostol, kde by nebol oltár alebo aspoň socha Sedembolestnej.

Po dosiahnutí aspoň čiastočnej slobody slovenské biskupstvá v roku 1927 požiadali Svätú Stolicu o schválenie úcty Sedembolestnej na Slovensku. Pápež Pius XI. pápežským dekrétom z 22. apríla 1927 túto žiadosť schválil a Sedembolestná Panna Mária sa stala hlavnou Patrónkou Slovenska. Dekrét "Celebre apud Slovaccham gentem" (Slávna u slovenského národa) potvrdzuje jej osobitné postavenie.

V roku 1966 pápež Pavol VI. vyhlásil Sedembolestnú za hlavnú Patrónku Slovenska, čo bolo formálne potvrdenie dlhodobej úcty.

Národná svätyňa v Šaštíne

Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku sa stal chrám v Šaštíne, ktorý je starobylým pútnickým miestom. Dejiny chrámu siahajú do roku 1564.

Podľa tradície, v roku 1564 dala grófka Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Cobora, majiteľa šaštínskeho panstva, zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. Zarmútená pani sa vo svojej bolesti utiekala ku Sedembolestnej a sľúbila, že dá zhotoviť jej obraz, keď jej manžel obráti. Vďačná manželka dala zhotoviť z hruškového dreva sošku Sedembolestnej, ktorú dala umiestniť tam, kde ju manžel zhodil z koča. Neskoršie pre ňu vybudovali kaplnku.

Za tureckých vojen preniesli sošku do coborovského zámku, kde ju ukryli. Po porážke Turkov na Slovensku vrátili sošku slávnostne na jej pôvodné miesto. K nej sa potom hrnuli zástupy veriacich, často vo veľkých procesiách. Uskutočnilo sa mnoho zázrakov, ktorých pravosť dokazuje arcibiskup Imrich Eszterházy, ktorý v roku 1733 poveril rehoľníkov Pavlínov, aby vystavali Sedembolestnej dôstojný chrám. Chrám bol vysvätený 15. augusta 1744 a milostnú sochu umiestnili na hlavný oltár.

V roku 1924 prišli do Šaštína saleziáni, synovia Don Bosca, a opravili starý farský kostol. V roku 1964 pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej v Šaštíne na baziliku minor.

Chronológia histórie Šaštínskej baziliky

1. 1564 - Angelika Bakičová dala zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky.
2. 1654 - Počas tureckých vojen bola socha premiestnená do blízkeho zámku a uschovaná v kaplnke sv. Imricha.
3. 1710 - Socha bola znova uložená do kaplnky. Množstvo zázračných uzdravení viedlo k ich vyšetrovaniu.
4. 1732 - Socha bola prenesená do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole.
5. 1733 - Provinciál radu Paulínov vymohol, aby socha prešla pod ich opateru. Paulíni sa podujali postaviť pútnický chrám a kláštor.
6. 1764 - Chrám bol slávnostne vysvätený a socha bola prenesená na hlavný oltár.
7. 1786 - Cisár Jozef II. zrušil rehoľu Paulínov, chrám prešiel pod správu miestneho farára.
8. 1924 - Do Šaštína prišli saleziáni, ktorí opravili starý farský kostol.
9. 1927 - Sv. Otec Pius XI. dekrétom "Celebre apud Slovaccham gentem" vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska.
10. 1964 - Pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej na baziliku minor.
11. 1966 - Pápež Pavol VI. vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú Patrónku Slovenska.
12. 1995 - Baziliku navštívil pápež Ján Pavol II.

Deň 15. september je sviatkom Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Na Slovensku je tento deň dňom pracovného pokoja.

tags: #sviatok #sedembolestnej #panny #marie