Pravidlá týkajúce sa sviatkov, dní pracovného pokoja a odmeňovania práce vykonanej v týchto dňoch sú na Slovensku upravené predovšetkým zákonom č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“) a zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Definícia sviatkov a dní pracovného pokoja
V zmysle zákona o štátnych sviatkoch sa za sviatok považuje:
- Štátny sviatok
- Deň pracovného pokoja
Zoznam štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja:
Podľa zákona o štátnych sviatkoch sú štátnymi sviatkami:
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda
- 29. august - Výročie Slovenského národného povstania
- 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
- 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
Za dni pracovného pokoja, okrem nedieľ, sa považujú aj tieto sviatky:
- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 15. september - Sedembolestná Panna Mária
- 1. november - Sviatok Všetkých svätých
- 24. december - Štedrý deň
- 25. december - Prvý sviatok vianočný
- 26. december - Druhý sviatok vianočný
Špecifický status 1. septembra a 28. októbra
Nie každý sviatok prináša automaticky voľný deň od práce. Hoci sú 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky) a 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu) podľa zákona o štátnych sviatkoch zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce takýto status nemajú. To znamená, že od roku 2024 nie sú považované za dni pracovného pokoja a ani za sviatky v zmysle ustanovení Zákonníka práce pre mzdové účely. Z pohľadu miezd a dochádzky sa v tieto dni postupuje ako počas bežného pracovného dňa. V tieto dni môžu byť otvorené aj obchody.
Obmedzenia práce počas sviatkov a dní pracovného pokoja
Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V dňoch pracovného pokoja môže zamestnávateľ prácu nariadiť len výnimočne. Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, musí takéto nariadenie práce v dňoch pracovného pokoja prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Podľa § 94 ods. 3 Zákonníka práce možno v deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:
- naliehavé opravárske práce,
- nakladacie a vykladacie práce,
- inventúrne a uzávierkové práce,
- práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
- práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
- práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
- kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
- naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.
Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa (§ 94 ods. 4 Zákonníka práce).
Zákaz maloobchodného predaja počas vybraných sviatkov
V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12:00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (maloobchodný predaj). Z tohto pravidla existujú výnimky pre špecifické typy predaja uvedené v prílohe č. 1a Zákonníka práce:
- maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
- maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
- maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
- predaj cestovných lístkov,
- predaj suvenírov,
- predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Zamestnávateľ môže za podmienok ustanovených v § 94 Zákonníka práce nariadiť zamestnancovi alebo s ním dohodnúť pracovnú pohotovosť mimo pracoviska aj na dobu, počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok.
Video Príjemne prežitie veľkonočných sviatkov ;)
Nároky zamestnancov pri práci vo sviatok
Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na dosiahnutú mzdu za vykonanú prácu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100% jeho priemerného zárobku (od 1. mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok.
Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t. j. v kolektívnej alebo v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v Zákonníku práce stanovená. Tieto pravidlá platia aj pre zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (tzv. dohodári), pričom tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.
Náhradné voľno za prácu vo sviatok
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V takom prípade mu mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1.
Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda; tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa štvrtej vety (t.j. s náhradou mzdy).
Príklad: Náhradné voľno a mesačná mzda
Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, 7,5 hodiny. Uvedený zamestnanec sa so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, ktoré si vyčerpá v priebehu toho istého mesiaca. Za deň, keď bude čerpať náhradné voľno, mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Týmto čerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ale nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok mu samozrejme ostáva zachovaný.
Odmeňovanie v prípade sviatku, keď zamestnanec nepracuje
Zákonník práce rieši aj situáciu, kedy zamestnanec v deň sviatku nepracoval, hoci sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň.
Zamestnanci odmeňovaní mesačnou mzdou
Ak sviatok pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, tento deň sa považuje za odpracovaný. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške.
V kolektívnej alebo pracovnej zmluve je však možné dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. Pri takomto osobitnom dojednaní zamestnancovi za dobu sviatku, kedy nepracoval, nevznikne nárok na mesačnú mzdu, takže tá sa mu bude krátiť úmerne medzi počtom neodpracovaných hodín z dôvodu sviatkov a mesačným fondom pracovného času. Keďže zamestnancovi v takomto prípade ušla mzda z dôvodu sviatku, vznikne mu nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Príklad: Mesačná mzda a sviatok
Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase na 5 dní v týždni po 7,5 hodiny má dohodnutý mesačný plat 600 eur. Fond pracovného času v mesiaci december 2012 vrátane troch dní sviatkov predstavuje 157,5 hodiny. Zamestnanec počas Vianočných sviatkov nepracoval; ak odpracoval všetky ostatné pracovné dni v mesiaci december, vznikne mu nárok na plný mesačný plat vo výške 600 eur, ak nie je dohodnuté krátenie mzdy.
Zamestnanci odmeňovaní hodinovou mzdou alebo s premenlivou zložkou
Ak deň sviatku pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a tento v dôsledku sviatku nepracoval, zamestnancovi, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou, nevznikne nárok na mzdu za tento deň. Aby však z tohto dôvodu nebol poškodený na výške zárobku, zamestnávateľ mu poskytne za čas, kedy v dôsledku sviatku nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Rovnaký princíp platí aj pre zamestnancov so zmiešanou podielovou mzdou (napr. tarifná mzda + percentá z tržieb), kde im v dôsledku sviatku ujde časť mzdy zodpovedajúca premenlivej zložke.
Príklad: Hodinová mzda a sviatok
Zamestnanec s týždenným pracovným časom 40 hodín je odmeňovaný hodinovou tarifnou mzdou 3 eurá za hodinu a jeho priemerný zárobok je 3,7525 eura na hodinu. V mesiaci s 22 pracovnými dňami jeden sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Zamestnanec odpracoval 168 pracovných hodín, za ktoré mu vznikol nárok na tarifnú mzdu vo výške 504 eur. Za 8 hodín sviatku, za ktoré mu ušla mzda, dostane náhradu mzdy za sviatok 30,02 eura (3,7525 x 8 hodín).
Sviatok nepripadajúci na obvyklý pracovný deň
Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, to znamená, že mu v uvedený deň nepripadla smena podľa rozvrhu pracovných zmien (napríklad sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni), v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, ani na náhradu mzdy za sviatok.
Príklad: Sviatok na deň voľna
Zamestnanec pracuje na 12-hodinové zmeny s nepravidelne rozvrhnutým pracovným časom. Na deň 1. septembra (sviatok) mu pripadne nepretržitý odpočinok v týždni (má voľno). Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepripadá, pretože v tento deň podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať.
Špecifické skupiny zamestnancov
Vedúci zamestnanci
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. Táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Vedúci zamestnanci sú definovaní ako tí zamestnanci zamestnávateľa, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Obmedzenie na vedúcich zamestnancov vychádza z predpokladu, že si prácu spravidla organizujú sami a prípadná práca vo sviatok je zohľadnená v ich mzde bez ohľadu na to, či v daný sviatok skutočne pracovali.
Domácka práca a telepráca
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií) nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
Zamestnanci na čiastočný úväzok
Zamestnancovi pracujúcemu na čiastočný úväzok patrí príplatok za prácu vo sviatok rovnako, ako každému inému zamestnancovi. Takéto obmedzenie by predstavovalo znevýhodnenie oproti iným zamestnancom.
Krátenie náhrady mzdy alebo mzdy
Podľa § 122 ods. 6 Zákonníka práce zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy za sviatok, alebo mesačne odmeňovanému zamestnancovi nekrátená mzda z dôvodu sviatku, v ktorý nepracoval (mzda mu ušla v dôsledku sviatku), ak neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku, bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien.
tags: #sviatok #nezaplateny #zamestnavatelom