Katolícka cirkev západného obradu slávi sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza. Tento sviatok je významnou súčasťou liturgického kalendára a zameriava sa na osobu Ježiša Krista ako hlavného prostredníka medzi Bohom a človekom, ako aj na jeho úlohu večného kňaza.
Zavedenie a slávenie sviatku na Slovensku
Na Slovensku bol tento nový sviatok do nášho liturgického kalendára zaradený od roku 2014. Jeho zavedenie iniciovala Konferencia biskupov Slovenska v roku 2012. Toto rozhodnutie bolo následne potvrdené dekrétom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí dňa 11. októbra 2013.
Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska pripravila slovenský preklad liturgických textov pre sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza. Konferencia biskupov Slovenska tento preklad schválila dekrétom zo dňa 8. augusta 2013, pod číslom K-551/2013, a Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí ho potvrdila dekrétom zo dňa 11. októbra 2013.
Termín a liturgický stupeň
Termín slávenia tohto sviatku je pohyblivý - je ním každý rok štvrtok po Zoslaní Ducha Svätého (po Turícach). Podľa stupňa liturgického slávenia rímskeho obradu ide o sviatok, nie je však prikázaným sviatkom.
Význam zavedenia sviatku
Zavedenie sviatku Krista Veľkňaza je potrebné vnímať v línii dôležitých cirkevných iniciatív. Spája sa so Svetovým dňom modlitieb za posväcovanie kňazov, ktorý zaviedol svätý Ján Pavol II., a taktiež s duchom nedávneho Roka kňazov, sláveného na podnet vtedajšieho pápeža Benedikta XVI. Ide o dôležité iniciatívy podporujúce svätosť života duchovenstva a povolania na sviatostné kňazstvo.
Historický kontext a pôvod sviatku
Tento sviatok sa začal sláviť najprv v Španielsku, a to vo štvrtok po Svätodušnej nedeli. Pápež Pavol VI. oficiálne povolil sláviť tento sviatok v španielskych diecézach v roku 1970 a od roku 1974 bol zavedený do tamojšieho liturgického kalendára.
Širšie rozšírenie sviatku v Katolíckej cirkvi umožnil pápež Benedikt XVI., keď v júli 2012 prostredníctvom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí oznámil listom biskupským konferenciám rozhodnutie umožniť zapísať tento sviatok do ich partikulárnych kalendárov, ak o to požiadajú. To viedlo k jeho prijatiu v rôznych krajinách, vrátane Slovenska.
Teologický obsah a posolstvo sviatku
Obsahom slávenia tohto sviatku je hlboké zamyslenie sa nad Ježišom Kristom ako Synom Božím a Druhou Božskou osobou, ktorý na seba zobral telo a stal sa človekom. Viditeľne žil v tomto svete, ohlasoval zvesť evanjelia a bol nielen akýmsi potulným kazateľom, ale predovšetkým kňazom.
Ježiš Kristus ako Najvyšší Kňaz
Pri slávení Poslednej večere Ježiš berie do rúk chlieb a víno a hovorí niečo nezvyčajné a výnimočné: „toto je moje telo,“ a „toto je moja krv.“ Ako veriaci vyznávame, že Ježiš pri Poslednej večeri premenil chlieb na svoje Telo a víno na svoju Krv. To, čo sa odohralo v ten večer, znamenalo ešte niečo viac - predzvesť jeho obety.
Na Veľký Piatok, po hroznom utrpení a potupení, bol Ježiš ukrižovaný a zomrel na kríži. Tu sa uskutočnilo to, čo Ježiš naznačil už večer predtým, keď dal svoje Telo a Krv. Ježiš toto spravil dobrovoľne, On sa za nás obetoval, aby nás vykúpil. On je tým Prostredníkom pred Otcom, Obeťou a Večným kňazom.
Kňazstvo v Cirkvi
Ježiš Kristus nielenže sám bol a zostáva kňazom, ale si vyberá aj ľudí, aby vkladaním rúk mali účasť na jeho posvätnej službe. Títo kňazi majú viesť svätý ľud v láske, živiť ho Božím slovom a posilňovať sviatosťami. Predovšetkým však v Ježišovom mene majú sprítomňovať obetu vykúpenia.
Modlitba sviatku
V úvodnej modlitbe sviatku ďakujeme Ježišovi za to, že je Prostredníkom pred Otcom, Obeťou a Večným kňazom. Duchovné posolstvo sviatku sa odráža v modlitbe, ktorá vyznáva vieru v Boha ako večnú pravdu, silu, spásu a nekonečnú dobrotu. Prosí sa, aby Božie Slovo, poslané ako Spasiteľ sveta, zjednotilo všetkých a aby Duch Syna bol vyliaty na veriacich na oslavu Božieho mena. Modlitba tiež zahŕňa prosby k svätým, ako sú Michal, Gabriel, Rafael, Jozef, Joachim, Anna, Peter, Pavol, Ján, Ondrej, Gregor, Augustín, Vincent a mučeníci, aby pomáhali šíriť Božie kráľovstvo, vyprosovali služobníkov evanjelia a prihovárali sa za všetky stavy Cirkvi. Záverečné prosby sú zamerané na to, aby pred svetlom Slova a Duchom milosti ustúpila temnosť hriechu a noc nevery, a aby žilo Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.